Dno Temnoty

Väzenie, ktoré malo byť navždy zapečatené, je otvorené.
Filmová história scifi
Dno temnoty
„Pane! Pane! Nesiem dôležitú správu…” strážny sa zarazil uprostred vety a naplnil ho strach, keď zbadal arcilicha, ako medituje uprostred Siene Duší. „Prepáčte, nevedel som. Ja…ospravedlňujem sa, ale je to veľmi naliehavé.”
Arcilich Ronan sedel so skríženými nohami na krvavo červenej hustej hmle, ktorá sa vznášala kúsok nad prastarou kamennou podlahou a vrhala na steny oválnej miestnosti rubínovú žiaru. Jeho nahé, fialové telo mu obopínali a olizovali chápadlá tvorené z čiernych mračien čistej temnej mágie vychádzajúce z onej krvavej hmly. Olizovali mu telo podľa ebenových tetovaní lemovaných zlatými krajmi, ktoré mu zdobili celé telo. Napriek tomu, že mal oči pevne zavreté, presne vedel, kde sa narušiteľ nachádza. Vnímal jeho životnú energiu - mágiu. Cítil z neho naliehavosť, ktorá víťazila nad strachom. Bez toho, aby otvoril ústa, prehovoril strážnemu priamo do mysle. „Musí to byť skutočne dôležité, keď si trúfaš prísť až sem…” Strážny sa vyľakane strhol, keď sa mu v hlave ozval šepot, pri ktorom mu tuhli všetky kosti v tele: „Hovor, čo je také dôležité?”
Strážny naprázdno preglgol. „Prinášam znepokojujúcu správu z planéty Tsoro. Strážcovia spolu s Kapitánom sú pravdepodobne zničení. Stihli nám poslať správu,” strážny sa odmlčal hľadajúc správne slová. „Boli napadnutí, tými, ktorí sa nemali nikdy dostať na slobodu. Väzenie je otvorené…”
Pri poslednej vete arcilich Ronan prudko otvoril oči. Oči plné nekonečnou temnotou bez zorničiek uprel na strážneho. „Deti Kafshë sú na slobode,” zašepkal pre seba, „to nie je možné.”
„Prosím, pozrite si správu,” naliehal strážny a v natiahnutej ruke zvieral nenápadnú sklenenú guľu .
„Ukáž mi!” zvolal dychtivo arcilich a natiahol ruku. Ruka strážneho ucukla, keď mu z nej vyletela lesklá guľa privolaná priamo do Ronanovej otvorenej dlane. Zovrel ju mocným stiskom a vystrelili z nej chaotické farby zmiešané s hlasmi a výkrikmi. Uvoľnil stisk a farby sa usporiadali do obrazcov, ktoré zaplnili arcilichové zorné pole. Pred ním sa mihotali obrazy rôznorodých strážcov planéty Tsoro a ich démonického Kapitána. Kapitán rozprával rýchlo, stále sa obzerajúc niekam ponad ozrutné rameno. „Väzenie je nestabilné. Vidíme mohutné praskliny, cez ktoré presakuje krv!” zaburácal ozrutný Kapitán a divoko pri tom otáčal parohatou hlavou zo strany na stranu a sledoval, čo sa okolo neho deje. „Požadujem posily. Dajte vedieť Temnému Pánovi a arcilichovi! Uzatvorte medziplanetárne portály z Tsoro!” kričal kapitán snažiac sa prehlušiť ruch mobilizujúcich sa strážcovia. Všetci stíchli a upreli svoje pohľady smerom k väzeniu. „Prsty! Prsty derúce sa z prasklín! Snažia sa rozdriapať steny zvnútra!” zvolal Kapitán a ohromený sledoval to, čo Ronan nemohol vidieť. Kapitán zachoval duchaprítomnosť a začal vydávať rozkazy: „Veľké štíty dopredu! Mágovia a strelci dozadu! Hýbte sa!” strážcovia sa presunuli a zmizli z obrazu. V obraze ostal sám Kapitán, ktorý poháňal jednotky smerom k väzeniu, keď náhle zahlásil: „Stena sa rozpadá. Pripravte sa!” Obraz preťal ohromujúci výbuch, ktorý na okamih ohlušil Ronana. Kapitán zavrávoral. Podarilo sa mu udržať na nohách len vďaka silným kopytám, ktoré sa zaryli hlboko do kamenistej pôdy. „Vstávajte! Severná stena sa zrútila. Pozbierajte sa!” Kapitán sa snažil zo všetkých síl prinútiť strážcov, aby zachovali odhodlanie: „Ste strážci planéty Tsoro! Nepoznáte strach, nepoznáte zľutovanie. Nech sa na nás vyrúti čokoľvek, zaženieme to späť!” Kapitán vzal robustnú dvojsečnú sekeru, ktorá vzbĺkla démonickým ohňom. Práve, keď sa chcel rozbehnúť smerom k svojím jednotkám, zbadal niečo, čo mu do žltých očí vmiesilo strach. Niečo, čo Ronan nemohol vidieť. „Vydržte! Bojujte! Bojujte…” bolo všetko, na čo sa Kapitán zmohol a paralyzovane hľadel pred seba, kam poslal svojich priateľov. O niekoľko sekúnd Ronan počul výkriky plné agónie. Kapitán padol na kolená. „Sklamal som. Je mi to ľúto. Strážcovia sú zničení. Väzenie je stratené. Deti Temnej Titánky Kafshë sú voľné,” zašepkal Kapitán a vzápätí ho pohltil zeleno-čierny oslňujúci záblesk, z ktorého vychádzal len jeho bolestný výkrik. Obraz zmizol. Ronanovi sa v hlave ozýval Kapitánov posledný výkrik.
Nastala tma. Žiara, ktorá osvetľovala Sieň Duší zmizla. Strážny stál v absolútnej tme, z ktorej sa pomaly vynoril arcilich Ronan odetý do čierneho jednoduchého habitu s kapucňou zvesenou na pleciach. Pristúpil k strážnemu dokonale predstierajúc pokoj. „Vie o tom ešte niekto?”
„Nikto pane. Hneď ako som prijal správu, ponáhľal som sa za vami,” odpovedal strážny.
„Uzavreli ste portály?”
„Áno pane. Pred odchodom som vydal potrebné rozkazy.”
„Zahŕňal váš rozkaz aj deaktiváciu prenosných portálov?”
„Všetky portály pod našou kontrolou sú vypnuté.”
„Naše možno áno, ale na Tsoro sú bytosti z rôznych frakcií Kozmu,” konštatoval Ronan so zvýšeným hlasom. Premeral si strážneho, z ktorého hmatateľne cítil strach. „Dobre. Poď. Musíme to čo najrýchlejšie povedať Temnému Pánovi,” zašepkal a pohol sa smerom od strážneho. Keď však nepočul žiadne kroky, otočil sa. „Poď! Temný Pán nás už očakáva,” zahlásil a vyšiel zo siene Duší. „A môj otec nerád čaká.” chladne dodal ponad plece. Strážny ho rýchlo dohonil a spoločne sa hnali za Temným Pánom.
* * *
Spoločne vstúpili do Temnej Siene v najtemnejších hlbinách Čiernej Citadely. Prechádzajúc cez dlhú chodbu Temnej Siene Ronan nespúšťal oči z Temného Pána, ktorý sedel na majestátnom tróne vytesanom z jedného kusu mrazivého čierneho kameňa. Z kútov Temnej Siene začali vyliezať démoni - Nočné Mory a upierali svoje slepé tváre na prichádzajúcich. Strážny, ktorý dychtivo držal krok s arcilichom, nervózne preskakoval pohľadom z jednej Nočnej Mory na druhú. „Neupieraj na nich svoj pohľad plný strachu a nič sa ti nestane,” pohŕdavo mu zašepkal Ronan.
„To, čo sa stane, záleží od toho, akú správu pre mňa máte,” prehovoril k nim Temný Pán mrazivým hlasom, ktorý naháňal strach aj tým najodvážnejším bytostiam v Kozme.
Pristúpili k trónu. Strážneho zbroj zarinčala, keď v rýchlosti pokľakol a sklopil zrak pred očami Temného Pána. Ronan sa ani nepohol. Neuhol prenikavým očiam svojho otca. Umelým očiam vytvoreným z čistej esencie strachu, sformovanej do čiernych okrúhlych drahokamov so zlatými žilkami, ktoré nahradili jeho oči, aby mohol vnímať všetky aspekty mágie v Kozme.
„Deti Temnej Titánky Kafshë sú na slobode. Správa je čerstvá. Môžeš si ju pozrieť sám,” prehovoril Ronan k Temnému Pánovi a natiahol ruku, v ktorej držal guľu obsahujúcu správu z planéty Tsoro.
Na chvíľu sa zdalo, že to Temného Pána zaskočilo. Keď však prehovoril, jeho mrazivý hlas roznášal strach: „To nebude potrebné. Čítam v myšlienkach tvojho spoločníka, tak ľahko ako keby bol otvorenou knihou.” lačne pozrel na strážneho.
Ronan sa obzrel na strážneho, ktorý sa roztriasol a cítil, že chce čo najrýchlejšie zmiznúť. „V tom prípade si oboznámený so situáciou a musíme konať!” zavelil arcilich. „Portály sú uzavreté. Musíme zhromaždiť jednotky a byť pripravení na všetko. A hlavne musíme vyslať prieskumný oddiel na Tsoro.”
Temný Pán presunul všetku pozornosť na svojho syna. Zavŕtaval sa mu do duše magickými očami, pokiaľ nenarazil na slabú prekážku. „Áá, vidím, že si urobil hodný kus práce v budovaní svojej magickej obrany. Muselo ťa to stáť strašne veľa zmareného času meditáciou. Skladám ti láskavú poklonu,” prehovoril hlasom, ktorý sa dal vnímať akokoľvek, len nie láskavo.
„Áno, pracujem na sebe každý okamih svojho života a neľutujem to. Ale to teraz nie je dôležité,” začal, ale Temný Pán ho rázne umlčal. „Práveže to je dôležité! Stále nie si dosť silný na to, aby si zaujal miesto po mojom boku a mrháš časom meditovaním! Deti Kafshë môžu byť kľúčom k ohromnej moci, ktorá sa nám ponúka. To, že väzenie zlyhalo sa dá vyložiť ako znamenie od samotného Boha Temnej Mágie!”
„Bohovia neuprednostňujú nikoho, nezasahujú do záležitosti Kozmu,” odvetil Ronan, „Nevieme, aké mocné sú Deti Kafshë. Boli pod zámkom viac než desať tisíc rokov a zrazu sa dostanú na slobodu? Nikto presne nevie, koľko ich je, dokonca ani ty.”
„Jediné rozumné vysvetlenie, prečo sú na slobode je to, že magická sila väzenia, ktoré vytvoril Ka Mea, zlyhala,” prerušil ho Temný Pán, „a kedy kúzlo zlyhá? Keď je tvorca kúzla zabitý, zbavený moci alebo sa jej dobrovoľne zriekne! Môžeme predpokladať, že vyvolený Ka Mea je mŕtvy. Ale pochybujem, že existuje niekto alebo niečo, kto by zničil mocného Ka Meu, ktorý ako jediná bytosť v Kozme ovládla učenie Prastarej Mágie. To, že je mŕtvy nie je nemožné. Nikto presne nevie, aký je Ka Mea starý. Možno zavrhol celý chaotický Kozmos a rozhodol sa s ním splynúť - vrátil svoju moc Kozmu. Každopádne, nie je podstatné, ktorý z týchto dôvodov je ten pravý,” dokončil Temný Pán.
Ronan ho pozoroval a netrpezlivosť v ňom rástla: „Súhlasím s tebou otec, ale…” začal, keď mu v tom otec skočil do reči. „Ako som povedal, Deti Kafshë sú kľúčom k ohromnej moci, ktorú ovládol Ka Mea. Sú kľúčom k Prastarej Mágii.”
“Mali by sme sa sústrediť na opätovné uväznenie Detí alebo ich zničenie,” odporoval Ronan horlivo, až zabudol, že nie sú v Sieni sami, „ak ovládajú čo i len zlomok moci, ktorou vládla ich matka, tak sme všetci vo veľkom nebezpečenstve a nikto ich nezastaví, dokonca ani ty! Nezabúdaj, že to Ka Mea porazil Kafshë, nie ty!”
Temný Pán bol v tom okamihu na nohách. Sálala z neho zlosť a čierna aura, ktorá roznášala strach a obklopila Ronana so strážnym. Hromovým hlasom, za zvuku ktorého Nočné Mory zaliezli do temných kútov, zvolal: „Dosť! Nebudeš ma poučovať a urážať pred mojimi služobníkmi!” zamieril rukou na nič netušiaceho strážneho. Strážny stihol pozrieť do očí Temného Pána, keď ho zrazu zasiahla neopísateľná bolesť. Cítil ako mu horia všetky nervy v tele a ako sa mu rozpadajú kosti. Kričal a cítil, ako ho opúšťa život v podobe hustej striebristej zelenej energie, ktorá sa viditeľne trhala od jeho fyzického tela, priťahovaná a prúdiaca do rúk Temného Pána. Ten sa spokojne nadýchol a vstrebával strážneho životnú energiu. Vysaté, bezvládne telo dopadlo s dunením na podlahu.
„To nebolo potrebné,” zašepkal Ronan.
„Ja rozhodujem, čo je potrebné. Už vieš, čo sa stane so služobníkmi, pred ktorými sa ma rozhodneš poučovať a znevažovať,” odvetil chladne Temný Pán. „Ako iste vieš syn môj, schopnosť vysávať životnú energiu je výsada mála bytostí v Kozme. My môžeme byť hrdí na to, že sme toho súčasťou. Je to najjednoduchší spôsob, ako získavať stále väčšiu magickú moc,” spustil a pomocou mysle vydal rozkaz Nočným Morám, aby k nemu prišli. „Je to najlepší spôsob, ako si rozšíriť magickú kapacitu na dosiahnutie učení vo všetkých odvetviach mágie,” odmlčal sa, zatiaľ čo okolo nich Nočné Mory vytvárali nepreniknuteľný kruh. Ronan sa nepatrne obzrel na strany a prepadla ho mierna úzkosť. Temný Pán vydal ďalší neverbálny rozkaz Nočným Morám a tie začali postupovať smerom do stredu, takže obkľúčili Ronana s Temným Pánom. „To, že ty, syn môj, uprednostňuješ meditácie a zdĺhavé postupy na získanie väčšej magickej moci, neznamená, že absorbovanie cudzích životných energií nefunguje. Ba naopak, funguje to priam výborne,” pokračoval a priblížil sa k Ronanovi na dosah natiahnutej paže, „Deti sú na slobode a budú moje,” zvolal vzrušeným hlasom, „nezničíme ich. Využijeme ich. Chytíme ich a vezmeme si moc, ktorá v nich prúdi!” Poslednú vetu Temný Pán priam šialene vyprskol Ronanovi do tváre.
„Rozumiem. Ale nezabúdaj, Kafshë bola známa tým, že aj ona vedela vstrebávať životnú energiu svojich obetí,” odvetil Ronan nevšímajúc si stiesneného priestoru a Nočných Môr, ktoré boli tak blízko, že cítil síru a hnilobný pach vychádzajúci z obludných démonických papúľ, „Musíme predpokladať, že Deti túto schopnosť zdedili.”
„Tým viac energie pre mňa,” dodal Temný Pán so vztýčenou hlavou a prikázal mu, „teraz choď! Vezmi si koho potrebuješ a preskúmaj väzenie. Toto bude veľkolepý lov.”
„Prosím, otec, zamysli sa nad tým…” začal Ronan s náznakom zúfalstva.
„Dosť! Budeš ma poslúchať! Ak nie, skončíš ako tvoj strážny!” skríkol Temný Pán. „Alebo mám na teba poslať mojich miláčikov?” dodal a Nočné Mory sa prikrčili a natiahli ohromné svalnaté paže zakončené dlhými smrteľne ostrými pazúrmi smerom k arcilichovi.
„To nebude potrebné, môj pane,” rýchlo dodal Ronan a posledné slovo nebezpečne zdôraznil. Temný Pán spokojne pokýval hlavou a mŕtvolne biele pery sa mu skrivili do posmešného úškľabku. Odvolal Nočné Mory, ktoré sa s revom demonštrujúcim sklamanie začali sťahovať späť do svojich temných nôr.
„Choď! Nestrácaj čas!” zvolal naňho otec a pohol sa k trónu.
Ronan sa rýchlo otočil a plný nespokojnosti uháňal von z Temnej Siene. Pri východe sa ešte obzrel smerom k otcovi a videl ako Temný Pán za pomoci nekromancie a sprievodu zeleno-čiernej aury privoláva zo sveta mŕtvych strážneho, ktorého pred chvíľou zabil. Prázdna vyschnutá telesná schránka strážneho bude navždy slúžiť Temnému Pánovi a poslúchať jeho príkazy ako nemrtvá bábka bez slobodnej vôle.
* * *
„Na môj povel otvoríte portál. Akonáhle prejdeme, zatvoríte ho,” Ronan prechádzal pred hlavným portálom na planétu Tsoro, pred ktorým postávali Prenášači a pozorne počúvali arcilichove pokyny. Portál tvorený gigantickým oblúkom vytesaným z jedného kusu uhľovo čierneho kameňa vrhal tieň na oddiel Rytierov Smrti, ktorých si Ronan vybral ako svoj doprovod. Neohrozene stáli, zoradení za arcilichom a čakali. Pri každom ich výdychu cez priezory hranatých čiernych heliem vyšla zelená hmla. Ich mohutné čierne rukavice z azzarskej ocele obopínali rukoväte mečov so širokými čepeľami ukutými z malachitových magických kryštálov.
Ronan sa otočil čelom k Rytierom Smrti. Premeral si ich hrdým pohľadom. „Na Tsoro nás môže zastihnúť čokoľvek. Planéta je presiaknutá prastarým zlom, ktoré po sebe zanechala Temná Titánka Kafshë. Všetky bytosti, ktoré na planéte prebývajú dlhší čas, sú pretransformované týmto zlom na démonov, ktorí sú neovládateľní,” prehováral k nim arcilich, „ste stvorení zo Smrti, ktorá si vás prirodzene vzala, aby vás následne mohla vyvrhnúť naspäť na tento svet silnejších a hrozivejších, než kedykoľvek predtým. Boli ste vyvrhnutí, aby ste slúžili Temnote. Boli ste znovuzrodení, aby ste necítili strach a bolesť!” burácal a pohľadom prechádzal po každom Rytierovi, „padla na nás najdôležitejšia úloha za posledných desať tisíc rokov! Všetko závisí od nás!” Otočil sa čelom k portálu a zvolal na Prenášačov: „Otvoriť portál!” Portál vybuchol zmesou všetkých farieb Kozmu, ktoré sa sformovali do víru prúdiacich energií. Ronan sa ponad plece pozrel na Rytierov Smrti: „Vpred! Nezastavujte sa! Vpred!” zakričal a za ohromného rachotu brnení o brnenie sa oddiel Rytierov Smrti valil, ako čierna voda obmývajúca Ronana, do srdca portálu. „Uzatvorte portál, teraz!” skríkol arcilich, prebehol ako posledný okolo Prenášačov a vrhol sa do víru prúdiacej energie, ktorá ho vzápätí pohltila. Bol unášaný Kozmickými silami spolu s Rytiermi Smrti. Planéty a hviezdy sa okolo nich bleskurýchle mihali a vytvárali rozmazané farebné divadlo kozmických rozmerov.
Silný prašný vietor Ronanovi odfúkol čiernu kapucňu z hlavy, keď spolu s Rytiermi Smrti vyšli z farebného víru portálu, ktorý sa v okamžiku uzavrel. Do nosa mu udrel pach síry a rozkladu. Vrcholky skál, objímajúce portál do pravidelného polmesiaca, vrhali majestátny tieň na krvavú spúšť, ktorá sa pred nimi vynorila. V okolí portálu boli rozhádzané roztrhané telá bytostí z celého Kozmu. Telá Strážcov portálu. Prašný povrch planéty vpíjal posledné zvyšky krvi a iných telesných tekutín. „Rozostúpte sa! Buďte v strehu!” prikázal Ronan svojmu oddielu a prechádzal medzi znetvorenými kusmi tiel, zatiaľ čo sa Rytieri roztiahli na všetky strany a sledovali jedinú kľukatú cestu, ktorá viedla od portálu.
„Ronan…” trhlo ním, keď sa mu v hlave ozval tichý šepot, „Ronan...najvyšší...” zmätene sa otáčal zo strany na stranu, „...najmocnejší...arcilich!” Cítil, ako ho napĺňa nepokoj. Zavrel oči. Vnoril sa hlboko do svojej mysle hľadajúc stopy po náhlej neverbálnej správe. Prehrabával sa vrstvami vlastnej podstaty, len aby našiel odkaz na neznámeho narušiteľa, ktorý si dovolil vniknúť do jeho mysle. Bez výsledku. To ho naplnilo niečim, čo doposiaľ nepoznal - strachom. Náhlym strachom, ktorý ho zaskočil natoľko, že nepočul člena Rytierov Smrti. Jeho hlas začul, akoby z veľkej diaľky: „Pane, nikto neprežil. Všetci boli roztrhaní zaživa a potom z nich niekto vysal mágiu. Telá sú nepoužiteľné. Ani za pomoci nekromancie…”
Táto správa priviedla Ronana naspäť k sebe: „Potom z nich niekto vysal mágiu? To nie je možné. Na to, aby bola vysatá životná energia - mágia je potrebná živá bytosť, nie mŕtva. Si si tým istý Khaed?” spýtal sa Ronan daného Rytiera Smrti.
„Určite, Pane,” potvrdil Khaed.
Ronan sa odvrátil od Khaeda a skúmal zbytky tiel. V tom vietor utíchol. Nebolo počuť vôbec nič, planéta Tsoro mlčala. Arcilich zacítil príval démonickej energie. „Pripravte sa! Niečo sa blíži,” zvolal Ronan na Rytierov Smrti, ktorí sa v okamihu začali zoraďovať pred arcilichom do poloblúka čelom k príjazdovej ceste.
Ronanovi sa znova do mysle vkradol onen záhadný šepot: „Správne mladý arcilich. Blížia sa. Zvládneš ich?!” Arcilich sústredil pohľad na cestu a vtedy ich uvidel. Démoni. Vysokí Malviadianskí rohatí démoni, na dvoch zdatných nohách zakončenými kopytami, hrozivo máchali ohromnými sekerami. Monštruózny Edazrulskí behemonti, ktorí svojimi ozrutnými drápmi rozrývali skalistú cestu, sa hnali vpred, ako keby ich poháňala samotná Smrť. Nad nimi krúžili Valmanurskí démonickí páni - okrídlení démoni, ktorí sa nezodpovedali nikomu a poháňali nižších démonov ohnivými bičmi.
„Prichádzajú, aby ťa vyskúšali, mladý arcilich,” zašepkal neznámy do Ronanovej mysle, „preži!”
„Dosť! Pripravte sa na boj!” skríkol Ronan a v ruke sa mu zhmotnil meč tvorený z karmínových tieňov duší bytostí, ktoré zničil. Meč, ktorý mu žiadna bytosť nevedela odcudziť.
„Khaed,” zavolal na neho arcilich, „máš na starosti prvú líniu. Eduzralskí behemonti vás nesmú rozdrtiť! Sú síce gigantickí a fyzicky silní, ale hlúpi. Budú do vás bezducho búšiť, takže bojujte ako jeden!”
„Áno pane!” potvrdil Khaed a začal organizovať prvú líniu.
„Vy ostatní, počkáte pokiaľ Malvadianskí roháči preskočia prvú líniu a budete ju pred nimi chrániť zo zadu.” Ronan ďalej vydával rozkazy a nespúšťal oči z blížiacej sa hordy démonov.
„Vykonáme!” jednohlasne odpovedal zbytok Rytierov Smrti.
„Ja sa najprv zameriam na Valmanurov. Musia byť zničení ako prví,” predniesol Ronan. Démoni sa blížili. Sústredil sa a vo voľnej ruke sformoval fialovú guľu čistej temnej energie, ktorú vymrštil na prvého Valmanura letiaceho v čele démonov. V okamihu, keď ho magická guľa zasiahla priamo do hrude, tak ho rozmetalo na tisíc krvavých kúskov, ktoré boli vzápätí absorbované onou guľou. Guľa zmizla, aby sa mohla znovu objaviť v Ronanovej ruke, obohatená o silu rozmetaného démona. Arcilich ju vyslal na ďalšieho Valmanura s rovnakým úspechom. Eduzralskí behemonti zrýchlili, keď videli, ako sú ich páni zostreľovaní z oblohy. Hrubou silou narazili do prvej línie. Sila, ktorá drtila skaly, bola brneniam z azzarskej ocele a sile Rytierov Smrti rovnocenným súperom. Rytieri sa zapreli a nátlak vydržali. Systematicky sekali širokými mečmi a zanechávali na telách behemontov hlboké rany, z ktorých striekala hustá zelená krv. Behemonti sa napriek neustúpnemu tlaku Rytierov snažili preraziť líniu za cenu vlastných životov. Malvadianskí roháči sa pripravili preskočiť prvú líniu práve vtedy, keď Ronan zničil posledného Valmanura. Skočili a Ronan do nich hodil smrteľnú fialovú guľu, ktorá v sebe obsahovala silu zničených Valmanurských démonických pánov. Guľa sa dotkla prvého Malvadiana a v tom vybuchla. Malvadiani v dosahu dvadsiatich metrov boli doslova vymazaní. Zbytok rohatých démonov dopadol na zem a hneď sa vrhli na Rytierov Smrti. Ronan už bol pri nich a sekal si cestu démonmi k prvej línii. Karmínový tieňový meč sa mihal všetkými smermi. Stínal rohaté hlavy. Prechádzal démonmi tak ľahko, akoby boli zo vzduchu.
Ronan si všimol, že Khaed v prvej línii má problémy a skríkol: „Prvá línia! Povoľte a ustúpte!”
Začali ustupovať dozadu smerom k Ronanovi, ktorý v otočke preťal Malvadiana na dva kusy a druhého kopol do hrude, ktorý odletel. Stačil len začuť, ako mu zlomil celý hrudný kôš. Arcilich ukázal voľnou rukou na skupinu Malvadianov, rozložil im všetky kosti v tele a tí sa zrútili na zem. Tým padli poslední Malvadiani. Ronan sa vrhol do prvej línie. „Z cesty!” skríkol na Rytierov Smrti, ktorí mu uvoľnili cestu. Arcilich sa ocitol sám proti dvadsiatim behemontom, ktorí prežili nátlak prvej línie. Burácali. Zavýjali. Rozbehli sa a zaútočili ako jeden. Ronan zavrel oči. Kým ich otvoril, behemonti sa priblížili na dosah jeho zbrane. Hneď potom sa pred nimi objavila bariéra v podobe kolosálnej zlatej siete, ktorá chránila arcilicha a jeho oddiel. Démoni cez ňu v plnej rýchlosti prešli a zosypali sa na zem, popretínaní podľa ochrannej siete.
Ronan sa rozhliadol. Nové kusy tiel prekrývali tie staré. „Skoro žiadne straty. Dobrá práca. A teraz…” začal smerom k Rytierom, keď sa mu do hlavy vkradol šepot, „Výborne Ronan.”
„Čo teraz, pane?” spýtal sa Khaed a pozrel na Ronana.
„Skontrolujeme väzenie. Zoradiť sa a vpred,” zavelil a ponoril sa do mysle.
„Väzenie je prázdne, mladý Ronan,” šepot pokračoval, „Sme ukryté. Nenájdeš nás bez našej pomoci. Možno sa pýtaš prečo k tebe prehovárame? Si veľmi nadaný, ambiciózny a rozumný. Sme Temné bytosti, ktorých domovom je Temná frakcia Kozmu. Boli sme väznené pridlho. Máme ohromnú moc. ktorú môžeme zdieľať s niekým, kto je hoden! Ponúkame moc. Ponúkame ti spojenectvo. Mohli by sme vás zničiť, ale prečo by sme mali ničiť niekoho, kto je stvorený z rovnakej Temnoty ako my? Môžeme si navzájom pomôcť. Môžeme byť vašou armádou, ktorá bude roznášať strach a ukončovať vzdor, len svojou prítomnosťou na bojisku.” Ronan pozorne načúval, bez toho aby dal najavo niečo svojmu oddielu, „Prečo ponúkame spojenectvo? Mohli by sme pravdaže drancovať priamo celý Kozmos, ale tým by sme dali možnosť ostatným frakciám na zjednotenie proti nám. To nechceme dopustiť. Sme mocné, ale zatiaľ sme mladé a hladné! Potrebujeme rásť. Ako najjednoduchšie rásť a zvyšovať svoju moc ako v ústraní? Pod tvojou ochranou mladý arcilich?” šepot ustál.
Ronan, ponorený do vlastných myšlienok, sa rútil spoločne s oddielom k väzeniu, ktoré sa pred nimi začalo odkrývať. Pulzujúce zlaté steny sa týčili vysoko k oblohe. Dokonalosť zlatého väzenia v tvare kocky narúšala zborená severná stena. Všade navôkol boli zmrzačené a vysaté telá Strážcov. V okamihu, keď Ronan zazrel telo Kapitána strážcov, sa mu do hlavy vrátil známy šepot: „Prijímaš naše spojenectvo? Ak áno, prekročíš hranice Temnej frakcie Kozmu. Kontaktujeme ťa a nasmerujeme priamo k nám. Ak nie, priprav sa na dlhé ťaženie, po ktorom všetci zahyniete. Rozhodni sa správne!”
Ronan zmätene stál, zatiaľ čo Rytieri Smrti prechádzali medzi telami.
„Khaed!” zvolal Ronan.
„Áno, pane?”
„Zachytil som magickú stopu. Deti použili prenosný portál z inej frakcie Kozmu.”
„Strážcovia z iných frakcií mali so sebou vlastné prenosné portály?”
„Pravdepodobne áno. Je mojou povinnosťou stopu nasledovať.”
„Rytieri! Zoskupiť. Máme pred sebou ďalšiu úlohu,” skríkol Khaed na oddiel.
„Nie, môj verný Khaed. Ty a tvoji najvernejší musíte predať správu Temnému Pánovi. O tom, že sme zachytili stopu a rozhodol som sa ju nasledovať.” odvetil Ronan a zadíval sa na kolosálne steny väzenia.
„Ako rozkážete, pane,” pritakal Khaed.
* * *
„Ďakujem vám, že ste prišli. Dúfal som, že zareagujete na moju naliehavú správu…” začal Ronan, ale bol prudko prerušený.
„Zdvorilosti bokom Ronan. Vieme, že veľké množstvo temných bytostí prekročilo hranice Temnej frakcie smerom do Neutrálnej časti Kozmu. Máme to pokladať za narušenie mieru medzi Temnou frakciou a frakciou Svetla? A toto stretnutie za pokus o vyjednávanie?” spustila najmocnejšia bytosť z Frakcie Svetla - veľvyslankyňa Argia a za ňou sa zoradzoval jej osobný doprovod.
„Tie temné bytosti sú Deti temnej Titánky Kafshë, ktorú pred storočiami porazil Ka Mea. Určite vieš, čo to znamená.”
„Deti sú na slobode? Ako?” zajachtala Argia.
„Úprimne? Netuším,” odvetil Ronan, „sú tu nejaké nepotvrdené dohady. Jedno je však isté - von sa dostali samé.”
„Nemožné!” skríkol mladý člen Argianinho doprovodu.
Ronan naňho prekvapene pozrel. Skôr než stihol niečo povedať, vložila sa do toho Argia: „Arcilich Ronan, odpusť mi to. Toto je moja osobná stráž a zároveň najvyšší paladin Svetla. Predstavujem ti Ibariona, ktorý občas skôr koná, než rozmýšľa,” Agria spražila Ibariona prísnym pohľadom.
Arcilich, s tuctom Rytierov Smrti v pätách, pomaly pristúpil pred Ibariona. „Nemožné? Nemáš ani potuchy, čo všetko je možné, mladý Ibarion. Alebo chceš naznačiť, že klamem?” spýtal sa chladným hlasom a zavŕtal sa paladinovi do očí.
Ibarion mu chcel odpovedať, ale Agria mu prišla na pomoc: „Mám to chápať tak, že Ka Mea je mŕtvy a preto väzenie zlyhalo?” spýtala sa Agria a vynútila si Ronanovu plnú pozornosť.
„Nemusí byť nutne mŕtvy. Mohol stratiť moc alebo sa jej zrieknuť. Ale to momentálne nie je vec, nad ktorou sa máme trápiť. Naša priorita je chytenie alebo zničenie Detí...“
„Naša priorita?” prekvapene sa opýtala Agria.
„Áno, naša. Táto kríza sa týka všetkých bytostí v Kozme. Nezáleží im na tom, či zastávaš temnú mágiu, mágiu svetla alebo elementárnu mágiu. Deťom nezáleží na tom, z akej frakcie Kozmu pochádzaš alebo či si trpaslík, démon alebo ent. Ich poslaním je vstrebať všetku mágiu Kozmu. Takže áno, chytenie Detí je našou prioritou,” odvetil chladne Ronan.
„To znie rozumne,” začala Agria, „ale prečo si kontaktoval mňa? Prečo ty a nie Temný Pán?”
„Času je málo. Po prieskume väzenia som vyslal posla k Temnému Pánovi so správou, že sa vydám po stope Detí. Žiadal som, aby vybudoval armádu, pre prípad, keby som zlyhal a Deti by zaútočili.”
„Rozumiem, ale prečo práve ja?” spýtala sa netrpezlivo Agria.
„Pretože nesmieme dopustiť, aby sa náš krehký mier zrútil kvôli bytostiam, ktoré nestoja na žiadnej strane. Ako lepšie upevniť mier, než spoločnou porážkou Detí?” rozprával Ronan a tešil ho záujem Agrie a Ibariona, „zjednotenie dvoch iných frakcií proti nepriateľovi celého Kozmu je veľké gesto, ktoré zocelí náš mier na ďalších desať tisíc rokov.”
Agria naňho uprene hľadela a hodnotila ho. „Rozprávaš rozumne Ronan. Ale niečo mi našepkáva, že to nie je všetko a že máš skryté úmysly,” preniesla Agria.
Ronan si vzdychol a mierne sa Agrii uklonil. „Neprekonateľná ako vždy. Máš pravdu, nie je to všetko. Temný Pán chce Deti pre seba. Chce byť mocnejším,” Ronan urobil pauzu, aby predstavitelia Svetla vstrebali túto informáciu a vymieňali si rozhorčené pohľady. „To však nestrpím,” pokračoval, “Temný Pán začína byť čím ďalej, tým viac posadnutý mocou a chce narušiť mier. Musí byť zastavený. Inak je schopný zničiť všetko, vrátane seba…”
„To by nebola až taká veľká tragédia,” zasmial sa Ibarion a rýchlo to oľutoval, pretože Ronan naň vrhol pohľad, z ktorého sršala hmatateľná nenávisť.
„Ibarion! Dosť!” okríkla ho Agria, ale Ronan pristúpil k Ibarionovi, tak blízko, že sa im nepatrne dotýkali končeky nosov. Agriina osobná stráž tasila zbrane. Rytieri Srmti v zápätí tiež. Ronan zdvihol ruku a Rytieri Smrti sklopili zbrane a o krok ustúpili. Agria urobila to isté.
„Temný Pán je hrozná bytosť, vládnuca neskutočnou mocou, schopná ťa v okamihu zložiť k zemi a vstrebať tvoju mágiu, mladý Ibarion,” začal Ronan, „ale v prvom rade je to môj otec a toto bolo naposledy, čo si sa o ňom zmienil bez štipky rešpektu. Je to jasné?” Ibarion pohľadom hľadal podporu u Agrii. Tá nepatrne zavrtela hlavou v jasnom rozhorčení nad jeho správaním.
„Áno. Už sa to nestane,” odpovedal Ibarion Ronanovi a uhol pohľadom.
„To by sme mali,” pohŕdavo odvetil Ronan a otočil sa k Agrii. „Takže znova. Deti sú na slobode. Temný Pán ich chce pre seba. Mne je to proti srsti, chcem ho zastaviť a ochrániť mier. Pokúsim sa vystopovať Deti a uväzniť ich alebo zničiť. Na to potrebujem pomoc a niet vhodnejšieho kandidáta než si ty - najmocnejšia bytosť v učení Svetla.”
Agria naňho dlho hľadela. „Máš nejakú stopu?”
„Stopa z väzenia ma zaviedla za hranice Temnej frakcie do Neutrálnej časti Kozmu.”
„Preto sme sa stretli v Neutrálnej časti.”
„Áno, presne tak. Stopa pokračuje. Je len na tebe, ako sa rozhodneš…”
Agria pristúpila k Ibarionovi. „Ibarion. Vyber jedného vojaka a pošli ho za Kráľom so správou o tom, čo sa tu stalo a kam smerujeme. Nech zmobilizuje vojská rovnako, ako Temný Pán. Nech je pripravený na všetko,” vydala rozkaz a otočila sa k arcilichovi, „si jediná temná bytosť, ktorej som ochotná veriť. V minulosti si preukázal zmysel pre česť a správne rozhodnutia.”
„Ďakujem za dôveru vznešená Agria,” povedal Ronan s úklonom. Kývol na Rytierov Smrti a zavelil: „Tak teda poďme! Nestrácajme čas!” Temné bytosti a bytosti Svetla sa spoločne pohli za Ronanom, ktorý sa zrazu zastavil, otočil sa a pozoroval, ako Ibarion dáva posledné inštrukcie vojakovi, ktorý má zaniesť správu do frakcie Svetla. „Hej! Paladin! Poď!” zvolal Ronan, „nezmeškaj možnosť spoznať skutočnú temnotu.”
* * *
Ronan s pomocou Agrie preniesol všetkých na opustenú planétu Rengat v Neutrálnej časti Kozmu.
„Sme tu správne?” opýtala sa Agria a obzerala sa po skalnatej krajine. Ibarion spolu so svojimi druhmi zaujali miesta za svojou veliteľkou, zatial čo Rytieri Smrti sa zoradili do útočnej formácie.
„Stopa tomu nasvedčuje,” odvetil Ronan, „a je to vcelku logické miesto na úkryt.”
„Prečo?” opýtal sa Ibarion.
„V skratke,” začal Ronan, “tento svet nepatrí žiadnej frakcii. Je opustený. V dávnych časoch to tu osídlili učňovia Kozmickej Mágie. Experimentovali s mágiou prírodných zákonov. Spôsobili kolaps gravitačného poľa celej planéty. Následkom toho sa planéta rozpadla na dva kusy. Teraz drží pokope vďaka mágií a je nestabilná.”
„Rozumiem. V tom prípade, je to ideálne miesto na úkryt,” spustil Ibarion, „ale ako vedia o existencii Rengatu, keď boli celý život uväznené?”
„To ako fungovalo spojenie medzi Kafshë a jej Deťmi je neznáme. Možno na nich preniesla svoje znalosti.” odbil ho Ronan.
Agria spomalila a prudko ňou prešla temná energia, ktorá oznamovala, že nablízku sú temné bytosti. „Cítim ich,” povedala.
„Rytieri Smrti, pripravte sa!” rozkázal Ronan.
„Ibarion, taste zbrane!” zvolala Agria k vojakom Svetla.
Vyšli na vrchol kopca a naskytol sa im strašidelný pohľad do údolia, ktoré bolo okupované obrovským čiernym mrakom a vyliezali z neho slizké nečisté čierne chápadlá.
„Prišiel si…” zašepkalo Ronanovi v hlave. Hlas ustal a Ronan nedal na sebe nič poznať.
Všetci upierali zrak na temný čierny mrak. Nikto sa nezmohol na slovo, až na Argiu: „Vyzerá to, ako keby to dýchalo. Cítim mocnú energiu, nečistú a zvrátenú.” Argia prešla k Ronanovi: „To sú Deti?”
„Áno,” pritakal, „tiež ich cítim. Tento zhluk energie alebo mrak je len ochranná bariéra.”
„Aký je plán?” opýtal sa Ibarion.
„Nemôžeme dopustiť, aby zrušili bariéru,” odpovedal Ronan a nespúšťal oči z čierneho mraku, „musíme bariéru ovládnuť a zapečatiť ju magickými silami. Nie je možné, aby sme ich pochytali alebo zničili, keď budú roztrúsené mimo bariéry. Takto ich máme všetky pokope.”
„Ronan má pravdu,” súhlasila Agria a spýtavo sa naňho pozrela, „poznáš spôsob, ako ich uväzniť?”
Do mysle mu vnikol šepot: „Povedz jej, že ovládaš prastaré kúzlo, ktorým si tvoj otec zotročil Nočné Mory. Začni a my sa postaráme o zvyšok.”
„Možno áno, drahá Agria,” povedal a mávol na Rytierov Smrti, „moji verní služobníci. Nadišla vaša chvíľa slávy.”
Rytieri prikývli a pomaly začali zostupovať priamo k temnému mraku.
„Čo sa to deje?” prekvapene vyhŕkla Agria.
„Musím sa dostať bližšie k tomu mraku a Rytieri budú predo mnou tvoriť akýsi štít.”
Agria spolu s Ibarionom a vojakmi sa hnala za ním a pokračovala: „Ako to chceš urobiť?”
Rytieri Smrti boli dole prví. Vytvorili pred Ronanom obrannú formáciu. Ronan počkal na vyslancov Svetla.
„Temný Pán si pred mnohými tisícročiami zotročil strašných démonov - Nočné Mory - použitím prastarého kúzla, ktoré vytvorili naši predkovia v rannom Kozme. Tajne som ho získal z otcovho archívu,” odpovedal Ronan.
„Bude to fungovať?” spýtala sa Agria a s obavami sledovala temný mrak.
„Nič lepšie nemáme. Vyjde to,” začal Ronan. Keď videl nedôveru v jej očiach, tak dodal: „Ak sa to zvrtne, môžete vypadnúť pomocou vášho prenosného portálu.”
Agria sa napriamila do celej svojej výšky, prehodila si striebristé dlhé vlasy cez rameno a vytasila žiarivý meč, ktorý ukuli samotní anjeli.
Ronan zdvihol ruky k červenej oblohe a uprel zrak na temný mrak.
„Agria! Presuňte sa s Ibarionom predo mňa!” zavelil arcilich a zavrel oči.
Z jeho rúk vyšľahli fialové blesky, vysoko nad ním sa stočili a padli na čierny mrak. Okolo mraku sa začal vytvárať magický obal, tvorený z pulzujúcich fialových bleskov.
„Funguje to!” vykríkla Agria. Vzápätí obal pár krát slabo zablikal a cez bariéru sa začali predierať čierne slizké chápadlá.
„Chcú sa dostať von!” vykríkol Ibarion.
Agria sa obzrela na Ronana, ktorý ďalej budoval bleskovú bariéru. Videla, ako sa Rytieri Smrti pohli vpred pripravení stretnúť sa s Deťmi a získať Ronanovi čas.
„Ibarion!” vykríkla Agria, „Ronanovo kúzlo funguje, len potrebuje viac času. Za Svetlo!” a s výkrikom sa rozbehli do boja.
Ronan videl, ako sa Deti predierajú jeho bariérou. Nikdy potomka Kafshë nevidel. Deti boli vysoké. Dve silné nohy niesli zhluk čiernych slizkých chápadiel zamorených prašnou sivou hmlou, ktorý tvoril trup a zároveň aj hlavu. Chápadlá sa sťahovali hlboko do hustej hmly a vyťahovali, akoby dýchali.
Bariérou prechádzali tucty Detí. Široké čepele Rytierov Smrti sa rozžiarili malachitovou aurou pripravené ničiť. Agria pozdvihla meč vysoko nad seba, aby požehnala zbrane vojakov Svetla, ktoré sa rozžiarili azúrovým Svetlom. Tesne pred zrážkou čierne brnenia Rytierov vzbĺkli jedovato zeleným ohňom. Rytieri surovo narazili do slizkých tiel Detí, ktoré po náraze s horiacim brnením vzplanuli a v ukrutných bolestiach padli. Deti strácali rovnováhu, keď ich vojaci Svetla zasypávali dobre mierenými údermi kladív. Agria spolu s Ibarionom rozpútali smrteľný bojový tanec za sprievodu zábleskov Svetla, ktoré posilňovalo ich zbrane. Nastal chaos. Bitka sa rozložila na menšie súboje. Každý Rytier a vojak Svetla bojoval s jedným Dieťaťom, zatiaľ čo Agria s Ibarionom spoločne bojovali proti tuctom ohavných Detí. Ronan stále budoval magickú bariéru. Deti boli pomaly utláčané, keď v tom nastal nečakaný zvrat.
Z útrob zhluku chápadiel Detí vyšiel zvuk ako z gongu, ktorý svojou silou odmrštil Rytierov a vojakov Svetla o niekoľko metrov. Zmätení bojovníci sa obzerali. Deti proti nim vymrštili chápadlá z útrob svojich tiel a v jednom okamihu zasiahli polovicu protivníkov, ktorí sa poprepichovaní skrz naskrz zrútili k zemi. Keď Agria videla padnúť veľkú časť vojakov Svetla, otočila sa k Ibarionovi: „Získaj mi trochu času. Bráň ma!” skríkla, odrazila útok a odkopla jedno z Detí. Ibarion len prikývol a začal odmršťovať a odháňať Deti paladinským kladivom, pričom ich voľnou rukou oslepoval Svetlom.
Agria zavrela oči. Povolala k sebe čisté milujúce Svetlo, ktoré jej presvitalo cez zavreté viečka. Hneď potom, vysoko z oblohy, na padlých vojakov Svetla dopadla oslňujúca zlatá žiara. Padlí vojaci otvárali oči a za sprievodu zlatého svetla sa zniesli na nohy. Zaburácali a pozdvihli zbrane k Agrii a znova sa zapojili do boja.
„Naši bojovníci Svetla sú späť, aspoň na pár minút,” povedala Agria Ibarionovi.
Z bariéry sa rútilo stále viac Detí. Každý Rytier Smrti teraz bojoval s niekoľkými Deťmi naraz. Zbroj mali ostriekanú čiernou krvou Detí a tá im vypaľovala do brnenia diery.
Agria ukázala voľnou rukou na oblohu. Do jej ruky vystrelil lúč farby rozžhaveného železa a ona vťahovala do seba energiu najbližšej hviezdy, ktorá jej prúdila telom a postupne sa jej zhromažďovala v zbrani. Spustila voľnú ruku a okamžite švihla mečom k skupine Detí. Zo zbrane vystrelila čistá hviezdna energia a pohltila tucet Detí.
Z útrob Detí vyšľahol čierny plameň, ktorý zasiahol posledných Rytierov Smrti a Agriu. Doslova sa rozsypali na popol.
Ronan stále uprene uzatváral bariéru. Chýbal mu len kúsok. Ibarion k nemu pribehol. „Koľko času potrebuješ? Neporazíme ich!” kričal, aby prehlušil zvuk bitky.
„Ešte chvíľku!” odvetil Ronan s výrazom plným sústredenia. Deti dorazili posledného vojaka Svetla, ostali už len vzrkiesení, ktorí postupne bledli - odchádzali.
„Agria!” zvolal na ňu Ibarion, „Ronan potrebuje ešte chvíľu! Skús privolať Anjelov!” Agria padla na zem zasiahnutá Deťmi. Hneď po tom sa Ronanovi podarilo uzavrieť bariéru. Ibarion sa s výkrikom vrhol k Agrii a proti nemu sa rozbehli desiatky Detí, ktoré ostali mimo bariéry. Ibarion vedel, že tento posledný stret neprežije. Pred sebou videl besniace Deti, ktoré boli zasypávané a drvené skalami vytrhanými z okolitých hôr. Zo skál vytekala láva a spaľovala preživšie Deti.
Ibarion sa zmätene otočil a uvidel Ronana ako stojí s rukami pred sebou. Z tváre mu sálala nenávisť. Prebehol popri Ibarionovi a kľakol si k bezvládnej Agrii. Oboch ich osvetľovala fialová žiara Ronanovej bariéry. Ibarion k nim pristúpil a sledoval ako Ronan so sklonenou hlavou hladí Agriu po striebristých vlasoch.
„Nezaslúžila si si takúto smrť,” povedal Ronan, „ale tvoja obeť nepadla nadarmo. Vyhrali sme.”
„Odnesiem telo ku kráľovi,” začal odhodlane Ibarion skrývajúc žiaľ, „poviem mu, čo sa stalo a poviem mu aj o tvojich činoch, arcilich Ronan.”
Ronan sa postavil a Ibarion zdvihol Agrijine telo. „Choď a zvestuj naše víťazstvo. Na tejto planéte vybudujem väzenie,” pozrel sa na Ibariona povzbudzujúcim pohľadom, „viedol si si skvelo, mladý Ibarion. Si pýchou kráľovstva Svetla. Argia by bola hrdá.”
Ibarion vďačne prikývol. Otvoril prenosný portál a zmizol spolu s Agriiným telom.
Ronan sa obrátil k uväznenému čiernemu mraku a do mysle sa mu vkradol známy šepot: „Výborne! Dokázal si to.”
Pohľad mu padol na telá Detí. „Tie ťa nemusia trápiť,” zašepkal hlas, zatiaľ čo sa Ronan pomedzi telá blížil k čiernemu mraku, „každé rozhodnutie nesie nejaké obete. Máme výhodu, že životná energia našich súrodencov nie je stratená. Vysajeme si ju späť!”
Bol v bezprostrednej blízkosti mraku. „A teraz, vybuduj falošné väzenie,” šepot pokračoval, „potom pôjdeme za Temným Pánom.”
Ronan začal mágiou trhať okolité skaly a budovať z nich Titánske väzenie. V mysli si predstavoval otcov výraz, keď mu predá svoj úžasný dar.
* * *
Vstúpil do Temnej Siene. Nevšímal si Nočné Mory, ktoré vyliezali zo svojich skrýš. Temný Pán sedel na tróne. Pokynul rukou a Nočné Mory sa stiahli.
„Vitaj doma, Ronan,” privítal ho Temný Pán a nedočkavo sa postavil, „aké správy prinášaš? Armáda je zmobilizovaná pre všetky prípady.”
Ronan pristúpil k otcovi a pozrel sa do jeho mechanických očí. „Našiel som Deti,” povedal pokojne, „bojoval som s nimi a zajal som ich.”
Temného Pána to nadchlo, pyšne zdvihol bradu a premerial si svojho syna.
„Nesklamal si ma,” pristúpil k Ronanovi a položil mu ruky na plecia, „si hoden svojho rodu. S energiou Detí budem neporaziteľný a ty budeš viesť najhrozivejšiu armádu v Kozme.”
Ronan sklopil hlavu. „Ďakujem otec.”
„Neďakuj mne. Ďakuj sebe, že si v útrobách vlastnej duše našiel odkaz nášho rodu.”
Ronan pomaly zdvihol hlavu a pozrel na otca očami plnými pohŕdania. Temného Pána to zaskočilo a hneď sa od syna odtiahol. „Áno otec,” zasyčal Ronan, „našiel som v sebe pravý odkaz nášho rodu.”
Temný Pán sa mu snažil zavŕtať do mysle, ale narazil na najsilnejšiu magickú obranu, s akou sa kedy stretol. “Čo to má znamenať?!” rozhorčene sa opýtal, „čo sa to deje? Čo si to dovoľuješ?!”
Temný Pán si zrazu uvedomil, že sa nemôže ani pohnúť. Celé telo mal ako z olova a sledoval svojho syna, ktorý ho spaľoval pohľadom.
„Čo si ja dovoľujem? To, čo mi je predurčené od môjho narodenia,” vysvetľoval Ronan a cítil, ako sa jeho otec snaží povolať Nočné Mory, „tvoji služobníci ti už nikdy nepomôžu. Sú už v mojej moci.” Na to mávol rukou a Nočné Mory okolo nich pomaličky vytvorili kruh.
„Prečo si mi zatajil môj pravý pôvod? Vedel som, že si odstránil moju matku hneď po mojom narodení, aby si eliminoval všetko dobré pri mojej výchove. A podarilo sa ti to. Ale nikdy som nepochopil, prečo si mi o nej nič nepovedal,” odmlčal sa, aby si vychutnal otcov pohľad. „Vzal som svoju minulosť do vlastných rúk a po vyčerpávajúcom výskume som zistil pravdu. Moja matka bola potomok vznešenej rasy Anan´ya, z ktorej pochádzal aj samotný Ka Mea. Vieš čo to znamená otec? Znamená to, že som mal väčšie predpoklady dosiahnuť učenia Prastarej Mágie, než o akých si ty kedy sníval! Kým si ty vysával a vstrebával mágiu z bytostí, ktoré si zabil, ja som šiel po stopách Anan´ya. Doviedlo ma to k utajeným archívom po celom Kozme skrývajúcim zvitky a postupy o najzložitejších meditáciách, ktoré praktikoval samotný Ka Mea. Vydal som sa jeho cestou, cestou čistej meditácie. Vďaka nej som získal svoju moc. Otvorila sa mi nová sféra mojej mysle, ktorá mi ponúkla neobmedzený priestor pre mágiu,” zadíval sa hlbšie do otcových oči a s úsmevom povedal, „otvorila sa mi brána k Prastarej Mágií. To, čo si pokladal za slabosť, sa ukázalo ako moja najväčšia prednosť.”
„A teraz, otec. Ti predstavím to, o čo si sa tak usilovne snažil,” Ronan zavrel oči, okolie preťal záblesk svetla a vzápätí celú Temnú Sieň vyplnili Deti Temnej Titánky Kafshë. „Temný Pán, privítaj svoju korisť!” povedal posmešne smerom k otcovi.
Deti vyplnili každé miesto obrovskej Temnej Siene.
Ronan uprel svoju pozornosť späť k otcovi. „Vidíš ich, aké sú krásne a hrozivé zároveň?” láskavo zašepkal, „cítiš ich moc, rovnako ako oni cítia tvoju. Teraz pocítiš moju moc.” Ruku zovrel v päsť a magické oči Temného Pána sa pomaly vytrhávali z jeho lebky, za sprievodu jeho strašného kriku, pri ktorom sa Nočné Mory krčili strachom. Oči vleteli do Ronanovej otvorenej dlane. Poťažkal ich a so záujmom ich obracal medzi prstami. „Krásny kúsok. Budú mi ťa pripomínať, otec,” povedal a nevšímal si agóniu a triašku, ktorá pohltila jeho otca, „teraz si slepý, ako tvoji bývalí miláčikovia. Aký je to pocit, otec?”
„Prečo...syn môj,” sýpavým hlasom prehovoril Temný Pán a z posledných síl sa snažil zbaviť kúzla, ktoré ho znehybnilo.
„Pretože sa mi hnusíš, otec,” bezcitne odvetil Ronan, „hnusia sa mi tvoje praktiky. To, že si myslíš, aký si neporaziteľný. Hnusí sa mi tvoja predstava, že si najtemnejšia bytosť v Kozme!” vykríkol Ronan a silou vôle odhodil otca na jeho trón, kde zúbožene zostal sedieť a sťažka dýchal.
Ronan pristúpil k trónu. „Vždy si chcel, aby som sa naučil vysávať mágiu a ja som sa tomu bránil,” vysvetľoval mu Ronan, „ale teraz ti to doprajem otec, vyskúšam to!” Ronan zdvihol obe ruky smerom k otcovi. Temný Pán v snahe brániť sa, zdvihol ruku, ktorá sa mu v okamihu rozpadla na popol. Telo sa mu v páse prehlo. Od tela sa mu viditeľne začala trhať duša v podobe striebristo-zelenej energie, ktorá prúdila do Ronanových rúk. Temný Pán naposledy smrteľne vykríkol a jeho bezvládne telo sa zošuchlo pod trón.
Ronan sa narovnal do celej svojej výšky. Zhlboka sa nadýchol. „Ďakujem ti za tvoju mágiu otec. Tvoja životná energie teraz poslúži lepšie,” prehovoril k mŕtvole svojho otca a mierne sa uklonil, „už rozumiem, prečo si to praktikoval. Ten pocit je neskutočný.”
„To, čo si práve vykonal, je múdre,” šepot sa objavil v Ronanovej mysli, „eliminoval si hrozbu, ktorá stojí pred našou vládou. To, čo nastolíme v Kozme, mladý arcilich, bude…”
„Teraz som Temným Pánom ja!” ozvalo sa v hlavách všetkým Detí, „Už nie som arcilich,” Deti zasiahol nával paniky, nikdy predtým im Ronan neodpovedal. Mysleli si, že je to nemožné. „Nikdy som nebol prostriedkom vašej moci. Vždy konám podľa seba,” Ronan mávol rukou a telá Deti spútali zlaté, nezničiteľné laná tvorené čistou Prastarou Mágiou. „Celý ten čas som bol silnejší ako vy! Nemôžete sa rovnať moci Prastarej Mágie!” prechádzal Temnou Sieňou medzi spútanými Deťmi, „buď mi budete slúžiť, alebo skončíte ako môj otec.” Na výstrahu hneď potom vysal telá niekoľkých Detí a ich životnú energiu nasmeroval do jednej z Nočných Môr. Tá ohromne zavyla a začala rásť až sa týčila nad ostatnými Morami.
Ronan prešiel naspäť k trónu. Mávnutím ruky odhodil telo svojho otca. Pohodlne sa usadil. Nočné Mory pristúpili bližšie k trónu a pokľakli. Za nimi sa stovky Detí snažili dostať zo zlatej siete, ale bez výsledku.
„Nastáva nová éra. Éra zla, ktoré je ukryté pred celým Kozmom,” prehovoril Ronan a s uspokojením sa rozhliadal po Nočných Morách. „Vytvoríme lepší Kozmos! Kozmos, ktorý povedieme my a my sa necháme viesť Temnotou samou!”

MichalR

MichalR
Milovník sci-fi a fantasy

Diskusia

HB
Čau!
Svoj svet máš zjavne premyslený do detailov, čo je vždy obrovské plus. Napísané to je fajn, čítalo sa to dobre, práca s textom bola určite na nadpriemernej úrovni. Hoci nie som úplne cieľovka a podobné veci zväčša nečítam, bolo to príjemné a rozhodne to má podľa mňa dobrý potenciál. Držím palce!
30.10.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.