Starý známy

Na večeru som dostal sladučkú krupicu. S radosťou som ju zjedol. Najlepšia akú som kedy jedol.
Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)
Starý známy
Vzduchom zavanul zatuchlý smrad. Na jesennou dedinou pod zubatými horami sa skláňalo večerné šero.
Pracovali sme tak ako každú sobotu. Ale niečo nesedelo. Rodičia boli odťažitý a napätý takto som ich nikdy nevidel. Bál som sa ich. Mráz mi po chrbte liezol aj z nezvyčajnej hmly. Hustej a možno aj trochu svetielkujúcej.
Na večeru som dostal sladučkú krupicu. S radosťou som ju zjedol. Najlepšia akú som kedy jedol. Usmial som sa na maminu, je to najlepšia mama na svete. Usmiala sa na mňa späť a to, čo som v jej pohľade videl som nechápal. Skrz jej úsmev a v očiach sa zračili, smútok, hanba, odovzdanosť.
Bol som ospalý a posledné, čo som videl boli mamime slzy. Prečo plače.
,,Kto som?“
,,Kde som?“
,,Čo som,“
Mátožné oči chlapca omámeného boli ako v tranze. Dôkladne spútaného ho na nosidlách niesli na miesto pred kostolom. Nebol jediný, z dediny na nosidlách niesli ešte sedem ďalších. Všetkých uložili do pripravených rakvičiek lúčovito naukladaných okolo kamenného kríža. Nekľudne spali dôkladne uzamknutý.
Dav sa pozeral na vyšinutého kňaza. Ten z úst vypúšťal kaskádu ohavných slov v jazyku.
Ľudia zborovo padli na nohy v momente hlas toho podivína dosiahol vrchol. Vzduch zastal a nad podstavci sa odsunul kameň. Doslova stiadiaľ vytiekli odpudivé chápavé končatiny. Ohybné podobajúce sa na ramená chobotnice ale absolútne čierne, nechutné a mimozemské.
Nik ani šialený kazateľ sa neodvážil pozrieť sa na ne. Končaniny pevne zovreli každému dieťatu hlavičku, Kto by sa odvážil pozrieť videl by prchajúcu príčetnosť z tváričiek.
Končatinami prešla vlna. Vybrácia trhajúca dušu a telo.
V zelenkavej hmle obkolesujúcej dedinu sa objavilo more svetielkujúcich očí. Páchnuce a odpudivé kreatúry sa neodvážili ísť dalej za hranicu dediny. Kto by sa pozrel do ich neľudských očí videl by možno odpor a strach. Strach z čiernoty sídliacej v srdci dediny.

Radian

Radian
Milovník military sci-fi, výkonný dôstojník prvej slovenskej lode HMS Carronade, obdivovateľ H. Harrigntonovej a nepríčetný technokrat.

Diskusia

YaYa
Občas trochu mätúce. A dosť husté a smutné. Dúfam, že tam nakoniec doletí Doktor v modrej búdke a porieši to. Inak som premýšľala, či sa tie témy dajú obrátiť na scifi. Tipovala som to na nejakú hibernáciu zmrazených astronautov v rakvičkách na vesmírnej lodi, ale toto nie.
26.10.2019

Milan "Miňo" Tichý
Noo...nemuselo by to byť márne, ale...čo mi vadilo najviac je, že na tak krátkom rozsahu textu dôjde k zmene rozprávača, čo je možno na škodu. Vzhľadom na celkový obsah mohol byť od začiatku "božský" rozprávač, "Ich" forma je fajn, čitateľ sa môže stotožniť a súcitiť s hrdinom, ale tu sa to ani nedalo stihnúť....
29.10.2019

B.T. Niromwell
Tu mi trošku chýbalo pozadie príbehu. Čo rodičov nútilo, aby v slzách dobrovoľne odvádzali deti, bez boja, prečo toľká rezignácia atď. Ale námet veľmi hustý, i keď som sa trochu zasmiala na vyšinutom kňazovi, to je také klišé:)
23.11.2019
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.