Zmes drabble

Poviedkový formát drabble mi začal vŕtať v hlave, hneď ako som sa o ňom dopočula, zhodou okolností na tejto stránke. Tu je niekoľko mojich pokusov, čo sa mi postupom času nazbierali. Každý má presne 100 slov (bez nadpisu).

DŽIN

„Princa na bielom koni sa nedočkám,“ pochopila Matilda a zvesila sponad kozuba meč po dedovi. Takto pripravená strhla si z krku talizman a šmarila ho o zem. „Ukáž sa príšera!“ Džin sa už nemohol dlhšie skrývať. Vyletel z prasknutej čačky na hustom parnom obláčiku.

„Prečo?“ opýtala sa dievčina, mysliac na všetky príkoria posledných týždňov: miznúce veci, zvuky uprostred noci, náhle návaly pocitu osamelosti a beznádeje. Pripisovala ich vlastnej nedokonalosti, potom však porozumela ničivej moci talizmanu.

„Lebo strach prebúdza hrdinov,“ odvetil džin. Dievčina sa rozohnala. Čepeľ presekla netvora napoly, no ona pri údere nepocítila žiaden odpor. Akoby práve porazila iba vzduch.

PLANÉTA UPÍROV

Planéta bola neuveriteľne krásna, ale zlá.

Najprv šiel Bruce po vzorky pôdy a už nikdy sa nevrátil. Aj obaja členovia záchrannej výpravy zmizli bez stopy. A teraz Stoneová. Ležala pri prieskumnej sonde. Nedokázal ju zachrániť, stratila priveľa krvi. Na krku mala dve drobné ranky.

Kapitán ostal sám. Mohol sa vrátiť, no cítil zodpovednosť za osud svojej posádky. Túžil po pomste.

Upíra našiel v domčeku pod lesom. Snažil sa prikradnúť čo najtichšie, ale nemal šťastie. Netvor zďaleka zavetril krv a zrazil ho k zemi skôr, než stihol vystreliť.

Kapitán umieral a z krčnej tepny sa mu valila zamatovo jemná horko-sladká čokoláda.

ZRADKYŇA

„Horšie to byť nemôže,“ zhodnotila veštica po pohľade do krištáľovej gule.

Kráľ prijal osud hrdinsky, a hoci vedel, že sa rúti do záhuby, postavil sa na čelo vojska a bojoval, až kým jediným úderom meča neprišiel o život aj o kráľovstvo. Veštba sa naplnila.

Nový vládca uprostred osláv nenápadne vykĺzol zo stanu, aby sa pod rúškom noci odvďačil zradnej veštkyni. „Tvoja moc nemá hraníc.“ pochválil ju. Starena spokojne poťažkala tučný mešec. „Ja som mu len pomohla vybrať si,“ odvetila skromne. „Budúcnosť mal vo vlastných rukách. Keby vedel, že má šancu, rozmýšľal by, ako vyhrať. Takto sa len snažil prehrať dôstojne.“

NAŠA MALÁ PRÍŠERA

Narodila sa mi sestrička. Rodičia sa hnevajú, lebo som povedal, že je to príšera. Pred nimi sa tvári nevinne, ale keď sa nedívajú, cerí na mňa špicaté zúbky. A naši sú čoraz bledší a apatickejší. Mama začala nosiť šatku, aby zakryla ranky na krku.

V noci sa prikradnem ku kolíske so špicatým kolíkom. Zozadu sa na mňa vrhne námesačný otec. „Zobuď sa!“ Z celej sily ho kopnem. Otvorí oči a vtedy ju zbadá. Prvýkrát vidí jej skutočné ja: červené zrenice, tesáky. Kým sa spamätáme, odhalené upírča roztiahne krídla a zdrhne cez okno.

„Čo povieme ráno mame?“ opýta sa oco bezradne.

NIČ NIE JE VEČNÉ

Osud Konrádovi nedoprial smrť na bojisku. Zostarol neporazený. Rytierovi sa ale nepatrí umierať poležiačky, tak privítal Smrtku s mečom v ruke.

Výzvu na súboj s úklonom prijala. Obaja bojovali udatne, až zo zbraní lietali iskry. Hoci dlhšia rukoväť Zubatej sprvu pomáhala, starec nakoniec presekol drevo a odlomený kosák cvengol o kameň. Konrád oddelil lebku od tela a prekvapene zastal.

Dokázal to, porazil Smrť. Ale čo s večným životom? Odpoveď mu ležala pri nohách. Stiahol plášť z nehybnej hŕbky kostí a zahalil sa doň. Z tela mu okamžite opadalo mäso, zmenil sa kostlivca. Kosa sa síce nezacelila, ale stále mal meč.

ČAS ZAHOJÍ RANY

„Čas sa nedá vrátiť!“ vmietla mu do tváre a vydala sa za iného.

Posadnuto pracoval vo dne v noci, až kým nezistil, ako pretkať samotný čas a preniesť sa späť.

Svet má nanešťastie sklon zahojiť vlastné rany. Stroj síce zmazal posledné roky, ale zároveň sa mu vytratili aj z pamäti.

Zabudol, že jeho ambície sa už raz naplnili, tak sa do nich znovu ponoril. Po nej ledva skĺzol pohľadom. Až kým nebola nenávratne preč.

A rozozneli sa kostolné zvony.

Vystriehol ju pred vchodom.

„Daj mi ešte šancu!“

„Čas sa nedá vrátiť!“ vmietla mu do tváre a vydala sa za iného.


YaYa
Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky a dohliada na pravopis a gramatiku.

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Mám rád drabble. Obzlvášť preto, lebo trafiť sa do presného počtu slov, vypointovať príbeh a nechať emóciu, to už chce kumšt. Niektoré drabble mi prišli krkolomnejšie (Zradkyňa, Čas zahojí rany) a jedno prirovnanie z planéty upírov ma ovalilo, ale to je vinou pretlaku upírskych chobotín - krv ako čokoláda je už skrátka klišé.
Ale tlieskam, dal som 8.
09.07.2019

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.