Žobrák

Dnes to bola tesnotka :D
Podporte scifi.sk
„Nemali by ste pár drobných, veličenstvo?“ vyceril zuby žobrák a nahol sa ku kráľovi tak dôverne, až zacítil pach dávno neopratého oblečenia, potu a domáceho alkoholu. Vládca sa znechutene odtiahol. Dvaja rytieri z jeho ozbrojeného sprievodu sa chlapa bez slova chopili a odviedli ho za roh.
Zvuky, čo odtiaľ počul, ho nevzrušili. Len trpezlivo čakal. Keď sa strážcovia vrátili, jeden si z rúk nenápadne utieral krv. Kráľa to netrápilo. Nezaujímali ho jednotlivci, aspoň kým nemohli urobiť niečo preňho.
V noci sa zobudil na šuchot zlatom vyšívaných závesov. „Nemáte pár drobných, veličenstvo?“ Žobrák stál pri jeho posteli, z rany na hlave mu tiekla krv.
Na kráľov výkrik sa do svetlice zbehli strážcovia. „Tam, tam!“ ukazoval rukou. No votrelec tam už nestál, len vzduch.
Trónna sála bola plná hostí. Stoly sa prehýbali pod jedlom, víno tieklo potokom. Bolo čo oslavovať: princeznú zasnúbili s princom so susedného kráľovstva, a tak medzi storočia znepriatelenými štátmi konečne zavládol mier.
Kráľ sa práve chystal predniesť prípitok, keď tu zrazu sa mu za chrbtom ozvalo: „Nemali by ste pár drobných, veličenstvo?“ Žobrák sa naňho naširoko usmieval. „Vyveďte ho!“ zvrieskol kráľ. Hostia stíchli, no nik sa nepohol. Tam, kde kráľ ukazoval, nestál nik.
Vrhol sa na žobráka sám, celou svojou silou, no ruky mu prízračným telom len prešli a roztiahol sa na zemi, aký bol dlhý.
Oficiálna verzia znela, že kráľ je chorý, ale zlé jazyky tvrdili, že sa zbláznil. Neboli ďaleko od pravdy.
Kráľ sa bál ísť spať, nechcel ostať sám. Presvedčili ho, až keď mu dvorný lekár namiešal bylinkový odvar na upokojenie. Pomohol, no nie na dlho. O niekoľko hodín sa zobudil na desivé: „Nemali by ste pár drobných, veličenstvo?“
Najmocnejší muž kráľovstva sa rozplakal ako malé dieťa. „Prečo mi nedáš pokoj?“ fňukal. „Čo odo mňa chceš?“
„Ty dobre vieš!“ odvetil duch.
Ráno sa palácom rozniesla správa, že kráľ v noci zmizol. Nebol nikde v zámku, ani v záhrade. Hľadali ho celé týždne, no keď ho nenašli, dcéra, následníčka trónu, dala obtiahnuť zámok čiernym súknom a po náležitom čase sa spolu so snúbencom ujala vlády.
„Už je tu! Už je tu!“ deti sa rozbehli na začiatok dediny, vítať potulného hračkára. Dobre ho poznali, zjavoval sa tam pravidelne, aspoň dvakrát do roka a na káričke viezol kopu zázrakov vyrezaných z dreva – zvieratiek, vozíkov, dokonca aj drakov. Tým, čo mali groš, predal, tým, čo nemali, daroval.
V ten deň však dedinou prechádzala aj nová kráľovná. Dav detí ju zaujal, tak dala zastaviť koč, že sa pozrie čo sa deje. Pri pohľade na hračkára sa jej takmer zastavilo srdce.
„Otec!“ zvolala.
„S niekým si ma mýlite, veličenstvo!“ znela odpoveď.
„Ale veď...“ zasekla sa. Starec na ňu prosebne pozrel a usmial sa. Pochopila. Jej otec sa nikdy neusmieval. Takže aj keď to bol on, už z neho vlastne stal niekto iný. Lepší.
Prikývla a pobrala sa na odchod.
„Počkajte, veličenstvo,“ strčil jej do rúk drevenú bábku. „Na rozlúčku,“ šepol.
Keď koč odišiel, na druhej strane cesty hračkár uvidel žobráka. Bolo to zvláštne, už dlhší čas sa mu neukázal. Tentoraz sa mu však nevysmieval, nemučil ho. Len s úsmevom pokyvkal hlavou a pobral sa preč.
Bývalý kráľ opäť obrátil pozornosť k deťom s istotou, že prízrak sa už nevráti.

YaYa

YaYa
Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
YaYa, síce na tesnotku ale dobre :-) Váhal som, či dať desať, alebo deväť, trošku rýchlo sa to na konci zlomilo, ja viem, čas :-D Takže som dal deviatku, ale ber to ako 9,5 :-)
04.02.2017
Marek Čabák
Ten záver bol očividne na tesnotku, napriek tomu veľmi dobrá práca. Trochu mi vadí zbytočné vysvetľovanie (stal sa z neho niekto iný, lepší), možno to nechať nevypovedané, nech to dôjde čitateľovi. Ak to mala byť rozprávka, tak potom vysvetľovanie chápem, ale to by v tom prípade chcelo aj nejaké vysvetlenie, prečo práve hračkár, prečo deti. Skôr som čakal, že sa z neho stane žobrák. Ale text je skvele napísaný, takže deviatka a viac neriešim.
04.02.2017
Monika Kandriková
Pekný príbeh. Dobre napísaný. :D
04.02.2017
Culter
Výborne. Nevadilo mi, že to bol už viackrát recyklovaný námet (napríklad, dnes už spomenutý Kráľ, drozdia brady o Moniky), bol však spracovaný s ľahkosťou a dobre čitateľnou zručnosťou. Takto si predstavujem PNP. Dal som 10.
04.02.2017
YaYa
Ďakujem pekne za pochvaly :) O to viac, že som dnes mala naozaj ťažký začiatok, asi 19:20 som to vzdala a potom chytila druhý dych :D Takže to bolo klišé alebo nič :D
04.02.2017
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.