Na vrchol

Mal iba jediný cieľ. Dostať sa hore. Vyjsť z hmly.
Filmová história scifi
Bol to vtedy pre mňa ťažký deň. Začal skoro, dole v údolí. Skončil až hore na Slnečnom vrchu.
Nič zvláštne som si so sebou nebral, len kapsu s trochou jedla a hrdzavú plechovku. No a svoj revolver, samozrejme. Od samého rána som vedel, že to pre mňa nedopadne dobre. Čert to ber.
Prvého horského munanta, tak ich volám, som zabil asi na obed. Umrel však skôr, ako si ma všimol. Guľka mu preletela pravým okom. V strieľaní som fakt dobrý, lenže nábojov som mal málo. Desať, a práve som jeden minul.
Od tejto "vraždy" bolo na pár hodín putovanie kľudné. Až som si myslel, že to bol posledný mutant na svete. Zasmial som sa. Oni nikdy nezmiznú.
Na obed som si vybral sušené mäso. Bolo príliš slané. Kým som ho jedol zabil som štyroch. Tie potvori akoby premýšľali. Chceli ma prekvapiť zaneprázdneného. Skoro sa im to podarilo, sú rýchli. Lenže ja som rýchlejší.
Uvažoval som čo spravím, ak mi dôjde munícia. Predsa len som mal už iba päť nábojov. Budem ich zabíjať holými rukami? Nonsens. S revolverom to ide. Môžte mieriť presne, keď ste zvyknutý.
Ani neviem či to čo robím má zmyslel. Ale asi hej. Ak má mať v tomto svete niečo zmysel, tak je to presne to čo robím. Jasné. Určite. Verím tomu. Je veľmi pravdepodobné, že od včera som posledný človek na planéte. Touto výpravou riskujem život. A je mi to jedno.
Celý čas som sa predieral hustou hmlou. Už roky som nevidel slnko a jeho čisté, priame lúče. Aj preto som smeroval nahor.
Čím som bol vyššie, tým som mal menej síl. Pred vrcholom som natrafil na novú mutantiu partiu. Šiesta guľka zabila dvoch. Boli dobre postavený, amatéri. Siedma sa schovala ďalšiemu do mozgu a ôsmou som netrafil. Dva náboje. Ostali mi dva.
Bežal som čo mi sily stačili. Hore som sa dostal s poslednými zbytkami energie. Ani neviem ako sa mi to podarilo. Vyčerpaný som sa zrútil na zem. Hmla tu už nebola a ja som cítil teplo slnka. Videl som biely svet podo mnou. Ako sme v tom dokázali žiť? Videl som nebo.
Blížili sa. Z kapsy som vytiahol hrdzavú plechovku a sňal z nej vrchnák. Plakal som. Do vetra som z nej vysypal popol. Leť, láska moja. Odtiaľto do neba potrafíš. Je krásne však?
Obkľúčili ma. Deviatou som jednému prestrelil hrdlo a desiatu obrátil proti sebe.

Zemoneo

Zemoneo

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Netušil som, či to bol lov, alebo posledné prianie. Asi oboje :-D nič menej, dobrá jednohubka :-) Za 6 :-)
25.10.2014

Kr4b
Velmi pekne napisane a spracovane, a hoci sa nekona ani plottwist ani prekvapiva pointa, je to jedina PNP, v ktorej citit nezanedbatelny naznak atmosfery. Hodne sa mi pacila a z tohto kola u mna vyhrava prave tato. 9(cela tri)
26.10.2014

Monika Kandriková
Krátke a emocionálne Jednoduché i zložité. Lov i posledné želanie. Veľmi dobré. :D Páčilo sa mi.
27.10.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.