Dračie kosti

Nechcite ofajčiť starého Grešáka...
Podporte scifi.sk
Dračie kosti
Slnko zapadalo a jeho posledné lúče vykresľovali do oblakov krvavé čiary. Starý Grešák sedel pred pohostinstvom U Čierneho draka, bafkal z fajky a hľadel na Kráľovskú cestu.
„Raz nás kvôli tvojmu dymu minú všetci pocestní. Skrátka tú tvoju chajdu neuvidia,“ posťažoval si Heimy, starý žoldier a Grešákov spoločník z dávnych bitiek. Práve sa na priedomí oháňal metlou.
„Ale, a ja že sa vieš oháňať iba mečom a ty aj jazykom. Čo za prekvapenia ma dnes ešte čakajú?“
„Možno nejaké práve cválajú sem. Hen,“ Heimy kývol smerom ku kúdolu prachu, ktorý zvírili konské kopytá. K hostincu sa blížili traja jazdci. Podľa držania tiel v sedlách dvaja z nich najazdili stovky míľ, ten tretí sa s obrovskou námahou knísal do strán úplne mimo rytmu konského poklusu.
„Pajác a dve cvičené opice. Tým sa asi moje večerné príbehy páčiť nebudú,“ vzdychol si Grešák a odpľul si.
„Možno oni budú ďalší príbeh. Zvládneš ich?“
Grešák žoldniera prepálil pohľadom a tak sa Heimy sa už viac o jazdcov nestaral, odložil metlu a odišiel dovnútra obsluhovať hostí.
Slnko už načisto zapadlo a prikrádajúci sa večer priniesol chlad. Grešák sa striasol.
Jazdci medzitým zosadli. Mladý švihák uboleným a trochu širokým krokom pristúpil ku starcovi.
„Si majiteľ tohto tu?“ opýtal sa a ukázal jazdeckým bičíkom na Čierneho draka.
„Áno, a čo?“
Mladík vytreštil oči nad tou bezočivosťou, ale ovládol sa.
„Som barón Turoin a bol som poverený hľadaním vzácnej relikvie. Môžeme sa odobrať do súkromia?“
„Kam?“ opýtal sa Grešák a vyfúkol ohromný kúdol dymu.
Barón prevrátil oči a nasadil masku hovoriacu ´tosaturozprávamsúplnýmbláznom´.
„Máš tu miesto, kde nás nebude nik vyrušovať?“
Grešák sa usmial. „Však to ste mali hneď. Ráčte za mnou, panstvo. O kone sa vám postaráme.“
Vstal a zaviedol ich do svojej dielne. Mal tam malý stolík a s klátov dve provizórne sadačky. Barón neskrýval znechutenie.
„Nebudem vás dlho zdržiavať. Najal si ma veľmi bohatý zberateľ artefaktov a chcel, aby som mu našiel dračiu kosť. Nie hocijakú. Chce kosť samotného draka Grámu. Moje pátranie ma doviedlo až sem. Keby ste len vedeli, ako ťažko sa ľuďom rozväzovali jazyky. Na každého platí niečo iné. Prívetivé slovo, peniaze a keď ani to nie...“ veľavravne pozrel na vojakov stojacich za sebou. Jeden z nich mal nad okom tetovanie v tvare šable.
„Takže kosť, hovoríte. Tak o tej nič neviem. Ešte niečo?“ zamrmlal Grešák.
„Hohohó, nie tak rýchlo. Ten záujemca je fakt bohatý. O toľkých zlatkách sa vám ani nesnívalo.“
„Videl som veci, pri ktorých by mi bolo vaše zlato na hovno. Musím ísť.“
„Tak to skúsime inak. Mňa totižto ešte nikto neofajčil. Existujú kúzla, drahé kúzla, ktoré si ale ten, čo ma najal, môže dovoliť a tie kúzla mi ukázali, ako ste pri zomierajúcom Grámovi držali stráž. Sprevádzali ste ho až do Dračej rokliny, kde skokom ukončil svoj dohasínajúci život. Lenže predtým ste si niečo zobrali. Presnejšie vzal to váš žoldnier. Odťal drakovi kus chvosta. Prečo asi?“
Grešák iba zodvihol obočie.
„Nuž, nedávate mi na výber,“ skonštatoval barón Turoin a otočil sa k vojakom. Tí sa pohli vpred.
„Keď je taký bohatý, nemal by byť preňho problém vytiahnuť Grámovu mršinu z priepasti,“ zahuhlal Grešák z fajkou v zuboch, „ale zrejme to aj urobil. Takže nejde len o jednu kosť. Chce ich mať všetky. To môže byť len z jedného dôvodu. Má v úmysle oživiť draka.“ Vojaci zastali a pozreli na baróna.
„Nepočúvajte ho. Zistite, kde je.“
„Tento tu pracuje pre démona," pokračoval Grešák, "a on s poslednou kosťou draka oživí a ovládne. Potom ho donúti dať mu svoj dych, tak ako ho dal Gráma nám. Vy dvaja máte medvedie erby. Ľahká jazda z Elweim, však? S vašimi otcami sme ťali démonov. Ty,“ Grešák ukázal prstom na vyššieho vojaka, „musíš byť Bernard, lebo len váš rod nosí takéto tetovanie. Otec ešte žije? Dračí dych nám dal dlhý život plný sily. Chcete ju vyskúšať?“
Bernard zagúľal očami, otočil sa a vrhol na baróna.
„Ty skurvenec. Nepovedal si mi, že ideme k Dračiemu vojakovi. “ Vojak kľačal na barónovi a jednou rukou ho škrtil. Jeho druh len prizeral. Turoin začal fialovieť.
„Urobíme to takto, ty šašo. Tuto starý pán povedal, že tú kosť nemá. A presne toto oznámiš tomu, kto ťa platí. Vo svojom vyšetrovaní budeš pokračovať a ja ťa nechám žiť a toto tajomstvo si zoberieš do hrobu. Máš jeden nádych na odpoveď.“ Bernard odtiahol ruku.
„Pchá,“ nadýchol sa barón, „dobre.“
Vojak ho nešetrne postavil a sotil ku dverám. Pristúpil ku Grešákovi a podal mu ruku. „Otec žije. Rozprával mi o vás neuveriteľné veci. Hneď odchádzame. Čaká nás s barónom dlhý rozhovor. Otec bude chcieť o tom jeho zamestnávateľovi niečo vedieť.“
Grešák prikývol.
Tma pohltila troch jazdcov. Heimy sa pri Grešákovi zjavil ako duch.
„To by ma zaujímalo, kam si tú kosť dal.“
„Gráma mi vo svojej poslednej hodine povedal: ´Po mojej smrti sa moje kosti nesmú znovu spojiť. Démoni budú prahnúť po mojej sile. Nedovoľ im to.´ A ešte dodal: ´Si taký suchár, Grešák. Mám ťa v zuboch.´ To boli jeho posledné slová a ja som vedel, čo s tou jeho kosťou urobím.“
Starec zobral fajku, na okamih si ju obzrel a vyklepal z nej popol.
„Hm. Tak v zuboch.“ Povedal Heimy a rozosmial sa. „Z toho bude dobrý príbeh. Čo to vravel ten pajác? Že ho ešte nikto neofajčil?“ Žoldnier sa prehol vo výbuchu smiechu. Grešák mykol fúzom, čo sa v jeho prípade rovnalo divokému rehotu.

Culter

Culter

Diskusia

jurinko
Nie, ze by to bolo zle. Ale na temu "Necakany obrat" to ani nebol az taky obrat, ani az taky necakany... Gresak by si zasluzil vacsi a premakanejsi priestor, nez len taketo kvoli kratkosti casu nedovarene jednohubky ;-)
16.02.2014
Alexander Schneider
Úúúúh, mne sa toto veľmi pozdávalo. Súhlasím, že ten obrat nebol až taký prekvapivý, ale to je spôsobené skôr štylistikou, ako potenciálom príbehu a postáv. By stačilo to trochu inak poobracať tie vetičky. ;) Veľmi kvitujem krásnu atmosféru, pekné vykreslenie postáv a ich dialógov. Úplne sa mi tie scénky vykreslili v mysli. Palec hore!
16.02.2014
Monika Herda
Pre mňa to bolo mierne mätúce, musela som sa pri čítaní vracať, ale fajn. Vlastne, za hodinu veľmi fajn :) A milé to bolo. Na mikropoviedku sa mi tam dosť viet zdalo zbytočných, ale tak každý máme inú "ukecanosť" ;) Ja by som za hodinu taký rozsah určite nevedela dať. Zo mňa ide každá veta pomaly a namáhavo :D
16.02.2014
Nadalan
Zábavné :-) Veľmi sa mi to páčilo. Už v polovici poviedky som premýšľala, kde tú kosť bude mať schovanú. Neuhádla som. Prefíkané.
16.02.2014
Monika Kandriková
Grešákove príbehy sú tradične zábavné. Aj tento mal pekné miesta a tiež som neodhadla, kde sa kostička nachádza. :D
17.02.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.