Odveký lov

Aké by bolo žiť na svete, ktorý je cez deň priam rajom, kým v noci na ňom zúri neutíchajúci boj? Popustite uzdu fantázii a nechajte sa uniesť touto krátkou veršovanou poviedkou, prvým dielom tejto autorky na našom serveri.
Filmová história scifi
Ilustračné obrázky k spacenews - Odveký lov
Ilustračné obrázky k spacenews - Odveký lov / Zdroj Disclaimer
Krajinou tmavou prvé lúče prenikajú
už kohútí spev spred domov znie
no všetci ešte len snívať začínajú
a všade priam hmatateľné ticho je
Čím ďalej sa slnko po oblohe kĺže
tým viac ľudí z domov vychádza
niekto už varí, iný drevo reže
a dobrá nálada sa šíri ako nákaza
Nikde nevidieť ani náznak sporu
všetci sú milý a zároveň šťastný
prikladať to kliatbe, či ďakovať daru
že každý deň je rovnako krásny
Nik nie je chamtivý, nik nie je zlý
nik nie je smutný, nik nie je sám
všetci sú si spravodlivo seberovní
tu nevládne im žiadny krutý pán
A tu v tejto rajskej krajine
jediné čo dennému svetu vládne
je to jediné čo všetci hľadajú
tá pravá láska, o ktorej snívajú
A tam na útese vysokom
sa krásny malý domček krčí
tam žije chlapec so silou ako hrom
a dievča, ktoré v kráse nik nepredčí
Obaja žijú svojim snom,
ktorý prežívajú navzájom
sú si pre seba ako stvorení
pretože sú láskou a osudom spojení
No žiadny svet nemôže byť dokonalý
ľudia sú na to príliš zlý
a tak sa v tomto svete musia za svetla k dobru pridávať
aby po zotmení mohli o život bojovať
Pomaly stmievať sa začína
a starobylá kliatba ožíva
všetci do svojich skrýš vchádzajú
a krásne masky si na tvár dávajú
Potom oblečení v zbroji a s maskou vyjdú
a s mečom či lukom do lesa prídu
a hneď keď mesiac uvidia
začne sa bojovať bez prestania
Kov naráža na kov
začal sa odveký lov
všetci sú radi ako sa zdá
že práve takto zbavujú sa zla
Všetci sú majstrami vo svojej zbroji
a preto len málokedy niekto zahynie v boji
no či už to spôsobuje násilie alebo choroba
len pár z nich navštívi staroba
A na mieste toho najväčšieho boja
sa každú noc bez výnimky zjavujú
muž, ktorého sa všetci boja
a žena, ktorej sa v boji nevyrovnajú
Muž, ktorého strieborná farba masky
vyrovná sa farbe meča neznámej krásky
tí dvaja spolu každú noc bojujú
a čoraz nebezpečnejší tanec smrti tancujú
No noc sa pomaly vytráca
a každý z lesa odchádza
všetci naraz zbrane sklonia
a súperovi sa ukloní
A ak to niekto v boji neprežije
pochová ho ten čo ho zabije
najprv však musí jeho masku zložiť
aby do jeho prázdnej postele mohol čiernu ružu vložiť
Preto sa dievča z útesu každé ráno so strachom preberie
či namiesto svojho milovaného čiernu ružu neuzrie
a aby sa chlapec nebál ako ona
zobudí ho bozkom a šepkaním jeho mena
A potom každý deň nanovo lásku prežívajú
a nikdy sa pre nič spolu nehádajú
každý deň si naplno šťastne užijú
pretože na svete problémy nemajú
Ďalšia noc nastáva a oni sa lúčia bozkom
odchádzajú od seba len pomalým krokom
napokon však chlapec do skrýše príde
a nedočkavo čaká kedy boj nadíde
Najprv si oblečie svoju ľahkú zbroj
potom si vyberie meč ukutý na veľký boj
nakoniec si masku striebornú ako mesiac nasadí
a dobrú náladu chladnokrvnosťou nahradí
Potom už rýchlo do lesa vyrazí
a ani tma mu výhľad nekazí
túto výhodu tu majú všetci ľudia
že aj v najväčšej tme ako za dňa vidia
Boj sa už začal a chlapec si cestu preráža
a ľahko prebije každého, kto mu v tom prekáža
ako vždy sa tak ocitne v tom najvzrušujúcejšom boji
keď sa mu meč skríži s mečom krásky v čiernej zbroji
Každú ďalšiu noc sa však jeho šance zmenšujú
pretože schopnosti tej ženy sa smrtiaco zväčšujú
našťastie ani dnes nevyhrá z nich ani jeden
a preto môžu obaja prežiť ďalší šťastný deň
Keď ho dievča ráno znova s bozkom budí
šťastný si uvedomí ako veľmi ju ľúbi
a aj tento deň prežijú ako každý iný
bezchybný, krásny a rovnako šťastný
No nanešťastie aj dnes slnko zapadlo
a dievča sa znova do svojej skrýše vkradlo
oblieka si svoju zbroj čiernu ako noc
a berie do ruky meč, ktorý jej dáva ohromnú moc
Noc čo noc sa jej schopnosti zväčšujú
noc čo noc sa jej šance na výhru zvyšujú
s krikom do boja vrazí len čo mesiac zbadá
a svojho odvekého protivníka zúrivo hľadá
Aj keď je mocný nemôže sa jej rovnať
hoci sa snaží k porážke ju dohnať
už toľkokrát sa ich meče skrížili
no ako sa zdá dnes sa veci zmenili
Dievča sa ho bezhlavo snaží zabiť
a on s už pomaly nestíha brániť
a hoci to ešte nevedia ich život sa pokazí
v okamihu, keď mu meč z ruky vyrazí
Chce ho zabiť ranou do srdca
no keď sa ho chystá prebodnúť
on povie potichu : ,,Tak ma zabi predsa.“
a ona ohromená nechá meč klesnúť
V tom ju zozadu náhodný šíp prepichne
a ona bezmocne mužovi do náručia spadne
po kratučkej chvíli radosti sa však zarazil
vedel, že on by ju neporazil
Obdivoval ju za to ako bojovala
a mal pocit, že ho aj spoznala
odpovede na mnohé otázky hľadal
keď jej masku z tváre, hoci ju nezabil skladal
V momente, keď zbadal jej krásnu tvár
neveriacky a s bolesťou zareval
nič iné však urobiť nestihol
lebo ho zle vystrelený šíp do chrbta zasiahol
Obaja sa na zem zrútili
a dievča prudké bolesti prebrali
keď uvidela., že muž vedľa nej v bezvedomí leží
zašepkala potichu : ,, Prosím, len to preži.“
Potom mu s námahou zložila striebornú masku
a zahľadela sa na svoju jedinú pravú lásku
nato jeho meno zašepkala
a už len zvukom svojho hlasu ho prebrala
Keď si ju na hruď privinul
na všetky ich krásne chvíle si spomenul
potom sa jej do očí zadíval
a ako veľmi ju miluje vyznal
Ona mu tiež lásku vyznala
a keď sa chcel ospravedlniť, bozkom ho umlčala
nechcela aby sa s ňou lúčil
túžila len aby to prežil
Obaja však sú bojovníci skúsení
a vedeli, že sú smrteľne zranení
napriek tomu sa akosi nevedeli rozlúčiť
nedokázali si predstaviť, že by sa ich láska mohla skončiť
Ešte raz sa pobozkali
za ruky sa držali
do očí si pozerali
a večnú lásku vyznali
Spolu s krvou z nich však aj životy unikali
a oni sa bezvedomiu a temnote poddávali
napokon držiac sa za ruky naposledy vydýchli
a v rovnakej chvíli spoločne zomreli
Slnko už vychádza a všetci ľudia ich obstupujú
a prvýkrát sa na starobylú kliatbu nahnevajú
zdá sa im ne fér čo všetko dokáže
že aj dve spriaznené duše na nepriateľov zmeniť môže
A keďže nevedia, ktorí z nich ich zabili
všetci spoločne ich slávnostne pochovali
slnko však už zapadá a hoci stále hnevajú sa
idú do skrýš a na boj pripravujú sa
Potom oblečení v zbroji a s maskou vyjdú
a s mečom či lukom do lesa prídu
a hneď keď mesiac uvidia
začne sa bojovať bez prestania
Kov naráža na kov
začal sa odveký lov
všetci však ľutujú ako sa zdá
že práve takto zbavujú sa zla

Victoria Paolini

Victoria Paolini

Diskusia

jurinko
Necitim sa byt prilis kompetentny hodnotit takuto epicku basen, kedze sa v tom vobec nevyznam, ale za snahu priniest sem nieco nove by som ti dal kludne 10. Mam pocit, ze niektore rymy skripali a trosku som dejovo nepochopil, preco zrovna tieto konkretne umrtia sposobili, ze sa obyvatelia prebrali (ale pritom kliatba prelomena nebola), ale jednak je to podla mna dobry napad na dielo a jednak jeho forma spracovania je pomerne odvazna a na nasej stranke nova. Trosku lepsie dotiahnut niektore tie epicke a dejove veci a malicko skontrolovat to umelecke plynutie textu, aby tam neskripali tie pieskove zrniecka nedotiahnutych rymov - a mozes rozmyslat o hviezdnej kariere, myslim si :-) Za novatorstvo davam motivacnych 10 ;-)
20.11.2013

William Cody
Dobre, ja si trúfnem teda :). Trochu to chce dobrúsiť aj v pravopise (bilo do očí hneď v úvode). Možno teraz zadrem hlúposť, no nesedí mi čosi ako "metrika verša", nechce sa mi to presne googliť, proste nesymetrický počet slabík akási "rytmika". Inak tiež veľmi "oceňujem" snahu o "nóvum" na stránke. Máme tu prvého "barda a trubadúra"(ku) :D, srdečne vítam. Ja som vždy veľmi prísny, tak sa nehnevajte, dávam iba 5. Mám radšej epické ako lyrické, 10 by som dal Chalúpkovi :D.
20.11.2013

YaYa
Nepáčia sa mi rýmy, keď sa v nich spájajú slovesá v tom istom tvare, napr. v prvej strofe: prenikajú - začínajú, je to akoby si nedokázala vymyslieť nič kreatívnejšie. Druhá vec, hrozne sa vykecávaš v rámci verša... poézia by mala skôr hovoriť veľa menším počtom slov. Príklad: "Všetci sú majstrami vo svojej zbroji, a preto len málokedy niekto zahynie v boji" Keby si "málokedy niekto", nahradila "málokto", znelo by to lepšie a ušetrila by si zopár slabík.
Určite mám dve odporúčania - naštudovať si trošku teóriu literatúry - čo je stopa, rým, rytmus ako sa tvorí. Básne sú v porovnaní s prózou viac o forme, o zvuku - práve na tom by si mala popracovať - keď nejakú napíšeš, prečítaj si ju nahlas alebo ju niekomu prečítaj. Nech vieš, ako znie.
Skús sa k tomu textu vrátiť, trošku viac sa pohrať so slovami, aby to lepšie sedelo.
20.11.2013

YaYa
A ešte mi napadá - výber slov - napríklad mi do tajomnej fantasy atmosféry nesadli také praktické slovká ako spôsobiť alebo primoderné nefér.
A nominatív množného čísla - mäkké i poprosím.
A ešte mi nedá, nedodať svoj osobný názor - keby som chcela napísať takúto hrdinskú epiku, asi sa držím štúrovského rovnoslabičného verša, nie je to síce moderné, ale znelo by to ako klasika :)
20.11.2013

Victoria Paolini
len by som chcela dodat ze toto je vazne moja prva poviedka a hoci ich mam viac chcela som zacat s touto, tiez to ze som ju zversovala len preto ze sa mi to takto viac pacilo a nie preto aby som napisala basen hoc aj epicku podla pravidiel rytmusu a poctu slabik a tak dalej. a este tie nestastne y - chybu som si uvedomila hned po odoslani a ospravedlnujem sa za to hlavne preto ze si sama na takych veciach zakladam, a inak vdaka za recenzie :)
20.11.2013

Kr4b
Technická stránka chybičky má, ale na mňa epické dosť. Toto rozhodne nie je lyrika. Páčil sa mi ten prechod do "Noci" a to, ako si nasadzovali masky. Príbeh vynahradil trochu nesysematicky členený obsah. A keďže som si (aspoň povrchne) zvykol hľadať všade posolstvá a myšlienky,našiel som ich aj tu, a to poteší :D Akurát koniec mi vyznel tak, že umreli, vstali z mŕtvych a zas umreli :D 9
20.11.2013

William Cody
Buď si už sám nerozumiem, alebo sa neviem dobre vyjadrovať....Nenapísal som, že táto báseň nie je epická. Iba som ju ohodnotil bodmi a vzápätí dal najavo, že preferujem epické a kto by bol u mňa desaťbodový epický básnik :D.
21.11.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.