Anje
Nie som obyčajný človek. Patrím do skupiny bytostí, ktoré ochraňujú svet pred zlom, pred tými, ktorí sa vás snažia zabiť. Pred upírmi. Som ochrankyňa. Žijem v dvoch svetoch. V tom, v ktorom sa snažím ľudí ochrániť a v tom, v ktorom si plánujem ochranu. Dva rozličné svety sa nedajú spojiť. Alebo dajú?
Jenny! Vstávaj!
Och, nie, zase Elaine! Ako ja len nenávidím vnútorný hlas. A hlavne ten, ktoré patrí Elaine.
Inak, som Ochrankyňa. Ja i Elaine i kopa ďalších. Našim poslaním je ochraňovať ľudí pred tými, ktorí ich zabíjajú. Pred upírmi. Žijeme a tvárime sa, že sme ľudia. A taktiež si môžeme navzájom vstúpiť do mysle a rozprávať sa cez myšlienky. I na veľkú vzdialenosť. Ak sa objaví upír, hlavná Ochrankyňa Avalon nás vždy vnútorným hlasom zavolá a povie, kde sa upír vyskytol. Vždy si vyberie jednu Ochrankyňu a ona ho ide zabiť. Je to celkom jednoduché. Taktiež máme i hlavného Ochrankára Antoina, ktorý má na starosti Ochranárov.
JENNY! vrieskala na mňa Elaine cez myšlienky.
Áno, žijem, čo je? odvetila som a zívla som si.
Ležala som v posteli a snažila som sa spať. Vedela som, že by som mala vstať, lebo je škola, ale nechcelo sa mi.
Vstávaj! Je streda a máme školu. Viem, že ju nenávidíš, ale musíš tam ísť. Kvôli mne. A kvôli Scottovi.
Scott bol jej frajer. Boli do seba zamilovaný až po uši. Túžila som po láske. Lenže my, Ochrankyne, sa musíme zamilovať jedine do Ochrankára. Je to dosť nanič. Elaine má výhodu, že si našla Scotta a že je Ochrankár.
Vzdychla som si. Fajn, idem! Za pol hodinu prídi pre mňa.
Ďakujem! povedala a doslova som počula jej smiech.
Odkopla som perinu a došuchtala som sa do kúpeľne. Osprchovala som sa, obliekla som si džínsy a tričko a zbehla som na raňajky.
„Ahoj Jenny!“ pozdravila ma mama.
„Dobré,“ zamrmlala som a sadla som si za pult.
V mojej rodine som iba ja a mama. Otec zomrel, keď mi bolo desať a súrodenca nemám.
Mama mi naložila palacinky a ja som sa do nich s chuťou pustila.
Za päť minút som pri vašom dome. Buď pripravená! ozvala sa Elaine v mojich myšlienkach.
Fajn. odvetila som.
Nahádzala som do seba palacinky a vybehla som ešte na poschodie do svojej izby. Vzala som si tašku, stiahla som si vlasy do gumičky a zbehla som znova dole. Bola som pripravená. Učiť som sa nemusela. Pretože ja som bola vyvolená a ako náhle som sa stala Ochrankyňou, pred dvomi rokmi, vedela som úplne všetko, čo som potrebovala.
Zazvonil zvonček u dverách. „Ja idem, čau mama,“ rozlúčila som sa s ňou a išla som otvoriť Elaine.
„Ideme?“ spýtala sa s úsmevom Elaine.
A tak sme vyrazili.
Elaine a ja sme sa zoznámili pred dvomi rokmi. V deň, keď za mnou prišla Avalon a povedala mi, že som Ochrankyňa. Prešla som rituálom a potom som sa stretla s Elaine a ostatnými Ochrankyňami a Ochrancami. Vedela som, že s Elaine zostaneme kamoškami do smrti. A ona ma potom naučila, ako zabiť upíra. Ona už zabila dokopy dvoch. A ja jedného. S Damianovou pomocou. Damian je tiež Ochranca.
„Ehm, Jenny?“ ozvala sa Elaine a mračila sa.
„Čo je?“
„Čo je to s tebou? Si nejaká divná,“ skonštatovala.
„Neviem. Nemám chuť ísť do školy. Chce sa mi spať,“ odvetila som.
Elaine ma už radšej nechala tak. Vedela, že so mnou to je bezvýznamné.
Pred nami sa objavila budova školy a s ňou aj Scott. Pozdravil mňa i Elaine a pobozkal ju. Odvrátila som sa a zbadala som Danielle. Bola to moja „ľudská“ najlepšia kamoška. Nevedela nič o existencií Ochrankýň a bolo to dobre. Ľudia o nás nesmú vedieť.
„Ahoj Jenny!“ pozdravila ma.
„Ahoj. Ako?“ spýtala som sa a vošli sme do školy.
Elaine a Scotta sme nechali pred školou.
„Celkom dobre. Okrem toho, že musím dnes zvládnuť písomku z matiky, sa mám fajn,“ odvetila a otvorila si svoju skrinku.
Mať tak jej problémy so školou. Ale nemenila by som.
„Držím palce,“ povzbudila som ju.
„Ďakujem. Idem na biológiu. Uvidíme sa potom?“ spýtala sa a začala cúvať.
„Jasné, maj sa,“ kývla som hlavou a vydala som sa smerom k učebni chémie.
Deň prebehol celkom v pohode. Elaine som však nikde nevidela. Ani Scotta. Asi ich zavolala Avalon. Žeby sa v meste objavil ďalší upír? Nechce sa mi veriť. Veď naposledy tu bol pred dvomi mesiacmi a Zoey ho zabila. Celkom sama. Má už dvadsať a zabila kopu upírov. Za to ja i Elaine máme len pätnásť.
Vyšla som zo školy a zavolala som Elaine. Ozval sa mi iba odkazovač.
„Elaine, si v pohode? Ozvi sa mi,“ povedala som a položila. Nechcela som používať vnútorný hlas. Pochybujem, žeby mi odpovedala, nech je kdekoľvek.
Pomalým krokom som sa vydala domov, keď vtom na mňa ktosi zakričal. Bola to Danielle.
„Jenny, počkaj!“ volala. Zastala som a ona ma dobehla.
„Ahoj,“ pozdravila som ju.
„Ahoj. Počuj, mohla by som ísť nachvíľu k vám? U nás zasa brácha kričí na našich kvôli vysokej. Nechce sa mi ísť domov,“ povedala zničene.
Jej brat Dean má na budúci rok nastúpiť na vysokú a kvôli tomu sú u nich časté hádky.
„Jasné,“ súhlasila som.
Došli sme k nám domov a išli sme do mojej izby. Hodila som sa na posteľ.
„Tak čo, zvládla si tú písomku?“ začala som trápnou témou, ale nenávidela som ticho, ktoré nastalo.
„Ani nie. Doma som sa nemohla učiť, nedalo sa sústrediť. A vedela som len to, čo som mala v hlave. A to bolo nič,“ povedala a zasmiala sa. Nútene som sa zasmiala s ňou.
Jenny? Jenny!
Zľakla som sa, až som vyletela z postele. To Elaine sa snažila so mnou spojiť.
„Čo je? Jenny?“ spýtala sa vyľakane Danielle.
Elaine, čo sa stalo? Kde si? A Scott?
Jenny, počúvaj ma. Scottovi sa ozval Antoine. Išiel loviť upíra. Ja som išla s ním, ale vyskytol sa tu problém. Nie je tu jeden upír. Je tu celá banda, skupina upírov. Je ich sedem. Teraz sme na okraji lesa a snažím sa zvolať čo najviac Ochrankýň a Ochrancov. Nemáme čas. Upíri si ľahko vyhľadajú obeť a potom už bude neskoro. Musíš prísť.
Zarazene som stuhla.
Čo? Čo? No, dobre, hneď som tam. Odvetila som a otočila som sa na Danielle.
„Jenny!“ zvolala vystrašene Danielle a zamávala mi pred očami. Tak veľmi som sa sústredila na Elaine, že som si nevšimla, ako predo mnou sedí Danielle a snaží sa ma „prebudiť“.
„Oh, prepáč, Danie, ale musím ísť k Elaine. Zabudla som na to. Ale odprevadím ťa domov, áno?“ navrhla som jej. Viem, že si o mne musí myslieť, že mi preskočilo, ale to je jedno. Radšej nech si myslí toto, než pravdu.
„Dobre, ale si v poriadku?“ spýtala sa ustarostene.
„Áno, poď!“ súrila som ju.
Za pár minút sme boli pri jej dome. Odprevadila som ju až k dverám a uistila som sa, že sú všetci v dome v bezpečí. Viem, žeby som nemala používať ovplyvňovanie, ale toto je súrny prípad. Prikázala som Danielle, aby pozatvárala všetky okná a pozamykala. Potom som odišla za Elaine. Stála na pokraji lesa spolu so Zoey a ďalšou Ochrankyňou Evelyn a Ochrancami Scottom, Damianom a Ethanom.
„Tak ako? Kde sú upíri?“ spýtala som sa.
„Nevieme. Musíme počkať na Avalon a Antoina. Prídu o chvíľu,“ odpovedala mi Evelyn.
Prikývla som a nastalo desivé ticho. Každý rozmýšľal nad vlastnou stratégiou, ako zabiť upíra. Bolo ich sedem a nás bolo tiež sedem. No vlastne deväť s Antoinom a Avalon.
Zrazu bol počuť otrasný a neznesiteľný krik z hĺbky lesa. Strhla som sa. Začínal sa boj. Už-už som chcela vyraziť do lesa, ale začula som dôverne známy hlas: „Ochrancovia a Ochrankyne! Upíri si našli svoje obete. Dvaja sú v hĺbke lesa, jeden je v meste a štyria odišli do okolitých lesov. Rozdelíme sa!“ zavelil Antoine, ktorý kráčal k nám spolu s Avalon.
„Evelyn ideš so Zoey, Scottom a Damianom. Pôjdete do okolitých lesov. Ethan, pôjdeš do mesta. A Elaine s Jenny pôjdete do hĺbky lesa. My prečistíme celý tento les a ak by ste potrebovali pomoc, ozvite sa! No tak, bežte!“ skríkla Avalon a jej ohnivé červené vlasy viali vo vetre.
Chytila som Elaine za ruku a usmiali sme sa.
„Ide sa na to,“ povedala Elaine a nadprirodzenou rýchlosťou sme sa vydali do hĺbky lesa.
Vyrazili sme do lesa. Znovu bolo počuť krik. Vedela som, že upíri si našli svoju obeť. Ale bola som rada, pretože zabíjanie upírov ma bavilo. Bol to adrenalín a ten som milovala. Ale vedela by som si bez toho predstaviť život.
Tam sú. Pri tom spadnutom strome. Povedala Elaine v myšlienkach.
Ide sa na to. Raz, dva, tri! IDEME! skríkla som v duchu a vystrelili sme k upírom. Už-už som jedného z nich chcela chytiť pod krk a tresknúť na zem, keď som si všimla, že žiadni upíri tam neboli. Iba ich obeť.
„Jenny!“ zvolala Elaine. „Postaraj sa o ňu. Idem ich nájsť!“ zašepkala a už jej nebolo.
Pozrela som sa na obeť. Bolo to dievča. Bola to Elisabeth.
„Elisabeth! Otvor oči!“ snažila som sa ju zobudiť. Poznám ju. Chodí so mnou do triedy. Sme dobré priateľky.
Nahmatala som jej pulz. Srdce jej bilo. Pomaly, ale bilo. Na krku mala škaredú ranu. Schmatla som mobil a zavolala som záchranku. Ja jej nemôžem pomôcť. Ochrankyne môžu zabiť upíra, ale nemôžu zachrániť jeho obeť.
Jenny? Nenašla som ho. Ale našla som Zoey. Svojho upíra zabila. Aspoň jeden je z krku. Hľadáme Scotta a Damiana. Zvládneš to? Oznámila mi Elaine.
Jasné, zavolala som sanitku. Mali by prísť o chvíľu. Oznámila som ja zasa jej.
Ahoj Jenny, tu Zoey. Kto je obeť? A ako je na tom? ozvala sa v myšlienkach Zoey.
Je to Elisabeth. A nie veľmi dobre, ale mala by to prežiť.
ELISABETH? Zakričala v myšlienkach Zoey.
Dopekla, zabudla som, že je to jej veľmi dobrá priateľka.
Je mi to ľúto, Zoey. Bude v poriadku, uvidíš. Žije a stále bude žiť.
Zrazu sa predo mnou zjavila Avalon. „Čo sa stalo, Bonita?“
Meno Bonita mi dala Avalon. Každá Ochrankyňa má svoje „krycie“ meno alebo ako to povedať. Je z latinčiny a vždy vystihuje Ochrankyňu. Moje je doslova Bonitas, čo znamená dobrota. Je milé, že mi Avalon určila práve takéto meno. Elaine je zase Gaudia, čo znamená radosť. Mená sú trocha divné, ale vďaka nim sa cítime výnimočné.
„Avalon, prišli sme sem s Elaine, ale upíri zmizli. Nechali tu len Elisabeth Petersonovú. Zavolala som sanitku, o chvíľu prídu. Elaine išla za upírmi a podľa najnovších správ je so Zoey,“ oznámila som Avalon.
„Dobre, Bonita. Spravila si všetko, čo sa dalo. Počkám na sanitku. Choď hľadať ďalších Ochrancov a Ochrankyne. Nájdi všetkých siedmich a stretneme sa o pol hodiny pri starom dube. Bež,“ rozkázala mi Avalon a usmiala sa na mňa. Opätovala som jej úsmev a rozutekala som sa do lesa.
Elaine? Kde si? zvolala som na ňu v myšlienkach.
Na okraji lesa. Pri meste. odvetila a ja som sa vybrala tým smerom. Bola som tam za pár sekúnd pomocou nadprirodzenej rýchlosti.
„Kde sú všetci?“ spýtala som sa prekvapene, keď tam bola len Elaine.
„Zoey niečo začula, čo som ja nezačula a myslela si, že to je upír. Išla za ním. A ty si sa mi potom ozvala, tak som ťa tu počkala. Ale neviem, kde sú všetci.“
„Fajn, čo teraz? Avalon mi povedala, že vás mám všetkých zohnať a máme sa s ňou stretnúť pri dube za pol hodiny,“ oznámila som Elaine a vzdychla som si. Všetci boli rozpŕchnutí po celom meste a lese a ja som nevedela, ako ich zohnať. Nie vždy môžu odpovedať na myšlienky. Vtom mi zazvonil mobil. Mama.
„Och, nie, ešte aj toto,“ zamumlala som a otrávene som zdvihla mobil.
„Čo je mama?“
„Jenny, kde si? Nedala si o sebe vedieť kam si šla a ja stále neviem, kde si!“ kričala na mňa mama.
„Práve sa prechádzame s Elaine,“ oznámila som jej.
„Nepočula si to? Pred pár minútami hlásili, že sa našlo polomŕtve dievča v lese. Musíš si dávať pozor! To dievča bolo tvoja kamarátka Elisabeth. Prosím ťa, Jenny, poď domov,“ povedala mama.
Jasné, Elisabeth, ktorú som našla ja a mama mi to ešte oznamuje. Šťastie, som pred ňou o krok napred.
„Mama, o hodinu prídem, stačí?“
„Nie! Teraz!“
„Prosím! Sľúbila som Elaine, že pôjdem k nej. Chceme si pozrieť film,“ klamala som.
Mama si vzdychla. „Zlatko, dávaj si pozor.“
„Budem. Čau,“ ešte som ani nezložila a už bol počuť krik. Nebol to mamin, ale ozýval sa z lesa.
„Ideme!“ pozrela som na Elaine a spoločne sme išli do lesa. Znovu. Tento krát sa hluk ozýval z druhého konca. O pár sekúnd sme tam boli.
Zbadala som upíra a... nie, nebol to človek. Ani ďalší upír.
„ZOEY!“ zakričala Elaine a vrhla sa na upíra.
Ja som sa vrhla na Zoey a snažila som sa ju prebudiť. A potom som začula ďalší krik, ktorý sa dral z krku upíra. Elaine ho zabila.
Hana Lebiedziková
Diskusia
William Cody
Predpokladám dosť nízky vek pisateľa:D. Tak nebudem hodnotiť obsah,príbeh,nápad,pravopis, slovosled, úvodzovky a pod., aby som Ta neznechutil. Sústreď sa do budúcnosti aby si dala popísanému textu pointu. A vyhýbaj sa podobným logickým kopancom ako volaniu sanitky k upírom pohryzenej obeti v prostredí, kde sa o existencii upírov nevie a nemá vedieť. Ale oceňujem, keď mládež ešte sktále skúša literárne tvoriť, je to zmysluplnejšia činnosť ako mnohé iné, ktorými sa iné decká zaoberajú. :D. Hoci ide aj o nejaké kopírovanie a zmiešavanie iných filmových, či literárnych diel k vlastným vysnívaným predstavám. V dnešnej dobe od mládeže je tvorenie dosť zriedkavé, tak držím palce do budúcnosti.
06.04.2013
Predpokladám dosť nízky vek pisateľa:D. Tak nebudem hodnotiť obsah,príbeh,nápad,pravopis, slovosled, úvodzovky a pod., aby som Ta neznechutil. Sústreď sa do budúcnosti aby si dala popísanému textu pointu. A vyhýbaj sa podobným logickým kopancom ako volaniu sanitky k upírom pohryzenej obeti v prostredí, kde sa o existencii upírov nevie a nemá vedieť. Ale oceňujem, keď mládež ešte sktále skúša literárne tvoriť, je to zmysluplnejšia činnosť ako mnohé iné, ktorými sa iné decká zaoberajú. :D. Hoci ide aj o nejaké kopírovanie a zmiešavanie iných filmových, či literárnych diel k vlastným vysnívaným predstavám. V dnešnej dobe od mládeže je tvorenie dosť zriedkavé, tak držím palce do budúcnosti.
06.04.2013
jurinko
Mimoriadne zaciatocnicke. Hm, je tam toho tak vela zleho, ze sa mi to ani nechce vsetko analyzovat, lebo by to bolo na dlho. Len ma tak napadlo, ked sa mozu Ochrankyne zamilovat iba do Ochrankara, nech chodievaju vela na koncerty, tam ich je dost ;-) (preco su to chvilu Ochrankari, a potom zas Ochrancovia? nie, nebudem, zamotal by som sa v chybach) Odporucam citat aj nieco ine ako Twilight a jeho klony (inymi slovami - plytke pribehy o teenageroch pre teenagerov, brak este aj medzi SF/F), precitat si nieco poriadne, dobre napisane, vobec to nemusi (dokonca si myslim, ze by ani nemalo) byt SF/F, vsimat si postavy, ich psychologiu, atmosferu, schopnost malovat slovom obrazy v citatelovej mysli. Urcite ti to da viac a ak si dost vsimava, pomoze ti to v lepsom pisani. Dal som 2, pretoze tam podla mna nebolo az tak vela chyb, aby to bolo na 1 (ale 2 tiez nie je nic moc ;-) )
07.04.2013
Mimoriadne zaciatocnicke. Hm, je tam toho tak vela zleho, ze sa mi to ani nechce vsetko analyzovat, lebo by to bolo na dlho. Len ma tak napadlo, ked sa mozu Ochrankyne zamilovat iba do Ochrankara, nech chodievaju vela na koncerty, tam ich je dost ;-) (preco su to chvilu Ochrankari, a potom zas Ochrancovia? nie, nebudem, zamotal by som sa v chybach) Odporucam citat aj nieco ine ako Twilight a jeho klony (inymi slovami - plytke pribehy o teenageroch pre teenagerov, brak este aj medzi SF/F), precitat si nieco poriadne, dobre napisane, vobec to nemusi (dokonca si myslim, ze by ani nemalo) byt SF/F, vsimat si postavy, ich psychologiu, atmosferu, schopnost malovat slovom obrazy v citatelovej mysli. Urcite ti to da viac a ak si dost vsimava, pomoze ti to v lepsom pisani. Dal som 2, pretoze tam podla mna nebolo az tak vela chyb, aby to bolo na 1 (ale 2 tiez nie je nic moc ;-) )
07.04.2013