Glen

Nočná zimná diaľnica je miestom, kde sa realita stretáva s nadprirodzenom.
Podporte scifi.sk
Diaľnica pripomínala nekonečný tunel. Holé stromy po jej bokoch pokrývala niekoľkocentimetrová vrstva snehu. Vrcholy hôr v diaľke splývali so šedou oblohou. Snehová kaša sa lepila na predné sklo auta a zanechávala na ňom nepriehľadný povlak, cez ktorý sa Petra pozerala na svet ako cez clonu
Jej oči nedokázali čeliť monotónnemu pohľadu. Cítila, že čochvíľa zaspí, preto stlmila kúrenie a pridala hlasitosť na rádiu. Na krátku chvíľu ju to prebralo. Ak sa jej počas cesty nič nestane, k bratovi by mala doraziť za šesť hodín. Sneh padá len chvíľu, takže by nemal skomplikovať premávku. Spomenula si, ako s bratom v jej malom byte strávili minuloročné Vianoce. Teraz bol rad na nej, aby ho navštívila. Rovnako ako ona, býval sám. Obaja boli pracovne vyťažení, ale každé Vianoce boli spolu.
Myšlienky sa jej po chvíli začali zlievať jedna do druhej, lebo jazda ju privádzala do akéhosi hypnotického spánku. Aspoň na chvíľu potrebovala zatvoriť oči a oddýchnuť si. Povedala si, že hneď na prvom odpočívadle zastaví.
Ani po hodinovej jazde však žiadne odpočívadlo nenašla. V jednej chvíli sa mykla na to, ako okolo nej prefrčalo auto. Za ním sa ťahal dlhý oblak snehu a v ušiach jej doznieval zvuk motora. O chvíľu jej oči opäť vnímali iba sivú hmlu tmavej oblohy a svetlého snehu.
Opäť ju bralo na spánok, keď zrazu zbadala odbočku. Touto cestou išla už niekoľkokrát, ale ešte nikdy si ju nevšimla. Na tabuli prečítala: „Glen“ a odbočila.
Cesta sa zvažovala. Po oboch stranách sa črtali stromy, ktoré postupne tvorili väčšie zhluky, až sa v diaľke spojili v celistvý tmavý pás. Chcela niekde zaparkovať a pospať si, lebo sotva držala oči otvorené. Prešla niekoľko kilometrov. Stromy sa začali vnárať do čiernej oblohy. Za moment sa viditeľnosť stratila úplne a Petra vnímala iba reflektormi osvetlenú cestu a v spätnom zrkadle bezodnú tmu. Nakoniec ju premohla únava a ona zavrela oči. Zrazu ucítila náraz. Automaticky šliapla na brzdu. Pneumatiky zaškrípali. Volant intuitívne strhla do protismeru. Hodilo ju to dopredu, až čelom takmer narazila na predné sklo, a hneď na to dozadu. Auto zastalo a ona zalapala po dychu. Vnútri sa šíril zápach spálenej gumy. Keď sa spamätala, vyšla von a obišla vozidlo. Predok bol preliačený a pravý reflektor nesvietil. Ťažko si povzdychla. Vyklonila sa spoza auta. Zdalo sa jej, že na ceste leží nejaké zviera. Musela byť v mikrospánku, keď ho predtým nevidela. Opatrne k nemu podišla. Malý jeleň ležal v kaluži krvi. Telo bolo nehybné. Poobzerala sa okolo seba, a až vtedy jej došlo, že je sama.
Vrátila sa do auta, aby zavolala políciu, ale mobil bol hluchý. Odhodila ho na vedľajšie sedadlo a skúsila naštartovať. Auto nenaskočilo. Zopakovala to ešte niekoľkokrát, ale jej snaha bola zakaždým márna. Tresla rukou do volanta a zahrešila.
Keď sa po niekoľkých minútach upokojila, prinútila sa jasne uvažovať. Snáď brata napadne zavolať políciu, keď bude dlhšie meškať, upokojovala sa. Čudovala by sa však, keby ju tu policajti našli. Aká je pravdepodobnosť, že tadiaľto niekedy niekto pôjde? Mala by sa vrátiť na diaľnicu a zastaviť nejaké auto. Koľko kilometrov mohla prejsť? Päť, desať? Takisto to mohlo byť aj dvadsať. V tej chvíli to nevedela odhadnúť. Kým tam príde, premrzne, ale inú možnosť nemala. Niekoľko minút ešte zostala v aute, aby sa zohriala, potom zo sedadla zdvihla mobil, keby vonku naskočil signál, a vystúpila.
Zabuchla dvere a zrak jej okamžite dopadol na zrazené zviera, nad ktorým stál dvojmetrový jeleň. Zviera, akoby vycítilo jej pohľad, a otočilo k nej hlavu. Predpokladala, že keď sa pohne, vyplaší ho, ale namiesto toho vykročilo proti nej. Jej oči sa stretli s pohľadom plným nenávisti. Ručanie jeleňa preťalo ticho ako siréna. Cúvla. Jeleň sa rozbehol. Rýchlo naskočila do auta a zabuchla za sebou dvere. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude. V návale strachu sa z nej vydral výkrik.
Po niekoľkých minútach sa pozrela do spätného zrkadla, potom za seba. Jeleň sa vrátil k mŕtvemu telu, ale hlavu mal stále otočenú k nej. Takto to ďalej nepôjde. Budem musieť počkať, kým odíde. Potom budem pokračovať v ceste.
Jeleň sa dlhý čas nepohol z miesta. Keď ju prešla trpezlivosť, skúsila naštartovať, aj keď tým riskovala, že zviera iba vyprovokuje. Po piatich neúspešných pokusoch to vzdala. Triasla ju zimnica, prsty na nohách a rukách jej skrehli, postupne v nich strácala cit. Vedela, že sa musí hýbať, lebo inak zmrzne. Pozrela sa vedľa seba, potom na zadné sedadlo, ale nikde nevidela nič, čím by sa prikryla.
Napriek strachu a zime sa rozhodla vyjsť. Jeleň okamžite spozornel. Chcela prebehnúť okolo mŕtvoly, ale po pár krokoch stál jeleň priamo pred ňou. Rozbehla sa naspäť. Sotva za sebou stačila zabuchnúť dvere, jeleň narazil do auta. Nepochybovala o tom, že keby ju dostal, nabral by ju na parohy. Prednými nohami vyliezol na kapotu a v zúrivosti rozhýbal celé auto. Vložila si hlavu do dlaní a z bezmocnosti sa rozplakala. Zaraz sa rozhostilo ticho, v ktorom počula, ako jej vlastná krv udiera do spánkov. Otočila hlavu doprava a pohľadom narazila na papuľu jeleňa nacapenú na skle.
Dlhú chvíľu vôbec nevnímala, čo sa deje. Keď sa prebrala, uvedomila si, že sa jej prsty premenili na úlomky ľadu. Bodavá bolesť jej telo rezala ako nože. Prinútila sa pohnúť rukou. Počula, ako jej v nej puklo. Každý pohyb bol náročný a pomalý. Trvalo jej dlho, kým sa rozhýbala. Odrazu si spomenula, čo sa stalo, a s hrôzou sa pozrela do spätného zrkadla. Jeleň bol preč. Asi sa stratil v lese.
Ľadové ostrie sa jej zarezalo pod kožu, hneď ako vyšla von. Na šmykľavej ceste stratila rovnováhu a spadla, ale strach ju no prinútil vstať. Pozrela sa pred seba a všimla si, že na zemi neleží jeleň, ale malé dieťa so šatami presiaknutými krvou a otvorenými očami. Potlačila výkrik. Pozrela sa tam ešte raz. Namiesto dievčatka na zemi videla brata. Nakoniec rozoznala mŕtveho jeleňa. Z diaľky k nej doľahlo trúbenie. Zrazu sa do nej oprel silný vietor, rozhodnutý zraziť ju k zemi.
Keď sa prebrala z mikrospánku, všimla si tabuľu s odbočkou „Glen.“ V tej chvíli bolo jej vozidlo už na ľavej polovici vozovky a ani hlasné trúbenie auta, ktoré ju vo veľkej rýchlosti predbiehalo, havárii nezabránilo.

Ingrid Rudavská

Ingrid Rudavská

Diskusia

andrej android praznovsky
Fuha... Velmi mile prekvapenie, skvela atmosfera! Zasa nieco nove. Je tam aj priestor na dalsie interpretacie. Ja som velmi spokojny. Jedina malickost , co by som opravil je skripanie pneumatik na snehu... Drzim Ti palce, malo to atmosferu Dreamcatcheru, mas u mna plny pocet.
21.07.2012
Lenona
Páčilo sa mi to. Dobre vykreslená atmosféra neznámej hrozby aj opis jazdy a okolitej krajiny boli vydarené. Možno by to chcelo ešte dotiahnuť do jasnejšieho konca, ale nie nevyhnutne. Vedela by som si to predstaviť ako začiatok hororového príbehu odohrávajúceho sa kdesi v Tatrách.
21.07.2012
Zlatica Málusová
Jednoduchý názov, avízo, že to bude horor a návnada "..kde sa realita stretáva s nadprirodzenom " boli sľubné. Aj to ostatné sa dobre čítalo, hororové napätie stúpalo.. ale potom prišiel záver, hrdinka to prežila .. v mikrospánku. Bolo to plánované ukončenie, alebo, ako sa mi zdá, iba východisko zo situácie, keď autorovi dojde invencia, či fantázia ?
22.07.2012
Aldeberan
bolo to dobré :) zaver sa m izdal trochu uponahlany - dieta, brat, ale moze byt, kedze sa prave prebudzala zo sna. Atmosfera bola naozaj desiva, zufalla, sama na opustenej zasnezenej ceste v lese, zurivy jelen. Nice
22.07.2012
jurinko
Mne tam skripalo velmi vela veci, ale ja zas nemam rad horory, kedze ich zakladna premisa je vacsinou nelogicka, konanie postav je tiez nelogicke, a napokon to konci nelogickym koncom. U teba bolo jedine stastie, ze si to spravila ako sen, pretoze tie nelogizmy (klise so signalom, a pod.) aspon boli vysvetlene tym, ze ludom sa sniva cokolvek. Zaroven je to ale opat chyba, pretoze mikrospanok je spanok bez snov, je to prepadnutie sa do temnoty, kam mozog odchadza, lebo nevladze pracovat (vo faze spanku REM, kedy mozog sniva, naopak pracuje velmi). Takze pocas mikrospanku urcite nijaky sen nedostanes. No a ked si odmyslime ten sen, tak vlastne cela poviedka bola o tom, ze zenska cestovala, dostala mikrospanok, a naburala. ...
23.07.2012
jurinko
[pokr.] Kde je ten horor? Ci je akoze ten sen horor? Okrem toho preblesku dieta/brat/jelencek je aj sen nehororovy, nikde tam nevidim nejaky fantasticky prvok (mozno este spravanie jelena, ale aj to sa mi zda malo). A napokon mi samozrejme vadili "remeselne" nedostatky. Napr. veta "Jej oci nedokazali celit monotonnemu pohladu." nema ziadny vyznam. Viem, co si chcela napisat, ale ta veta nedava zmysel. Opisy prostredia boli sice fajn, ale nejako nedefinovatelne sa mi zdali malo plasticke. A horor by mal byt v prvom rade predstavitelny, plasticky, a plny atmosfery. Zda sa mi, ze sa ti to nepodarilo. Aj ta havaria na konci bola cudna - ked idem v noci po dialnici, a auto, ktore predbieham, zacne pozvolna vchadzat do mna, tak ja osobne v prvom rade zabrzdim, ale ak by aj vodic zacal trubit, a nic by sa nedialo, tak hadam nebude taka lama, ze nespravi okrem trubenia nic. ...
23.07.2012
jurinko
[pokr.] Ja viem, ludia su rozni, a reaguju rozne, ale keby aspon trocha pribrzdil, tak ta havaria nie je az taka brutalna, pretoze je to vlastne tukes zboku pri takmer rovnakej rychlosti - ano, keby predbiehal, a rozdiel rychlosti by bol velky, tak moze predbiehane auto odstrelit do zvodidiel, ale ak idu aspon trochu podobnou rychlostou, tak to predbiehane auto akurat narazi bokom do boku, kocka sa prebudi, odlepi sa, zacnu brzdit, stiahnu to ku krajnici, a zavolaju poistovnu - no big deal. Mne teda ta havaria evokovala toto, co tiez nie je nejaky brutalny koniec postavy. Ak si to videla inac, mozno si to tam mohla napisat. ...
23.07.2012
jurinko
[pokr.] Stacilo par viet: "Sila narazu jej auto odrazila do zvodidiel, odhodila na druhu stranu, a v sialenom smyku smarila do stromu. Auto zacalo horiet. Statny jelen chvilu sledoval horiace auto, a potom zmizol v neprestupnej cerni lesa." (trebars, mozno je to slabe, neviem, ale je to jasnejsie, nez ze iba havarovala). Pre mna to bolo ako horor slabe. Ale okrem tej jednej vety to vlastne bolo napisane dobre. Dal som 6
23.07.2012
Ingrid Rudavská
Veľmi pekne ďakujem za dosžť dobré komenty.
Jurinko obzvlášť tebe, lebo kritika sa cení. Šesť bodov je fajn. Čo sa týka technických záležitostí, ako si možno postrehol, nemám vodičák a nikdy mať nebudem, ale radila som sa s vodičom, možno nie dobrým. Preto logika pokulháva. Asi by som radšej mala písať niečo, čo mi je známe, čo viem aj technicky a logicky obhájiť. Fantastický prvok tam bol jeleń a podľa mňa dosť hororvý. Keby sa ti niečo také stalo a si uprostred lesa sám s jeleňom, neviem, neviem. Ja mám rada psychologický horor, ten aj píšem, nie len akcie. Možno by som mohla psychiku opísať viac, to je pravda, ako Poe, Lovecraft, Stoker, podľa mňa prvé kvalitné veci.
23.07.2012
jurinko
Rado sa stalo ;-) A ano, je vzdy lepsie pisat o tom, co autor pozna :-)
24.07.2012
Stano Lacko
Hehe, tak toto ma pobavilo. Autor scifi/fantasy pise o tom co pozna ;-)
To by teda musela byt pekne dlha ciara ;-)
24.07.2012
jurinko
Tak moze si trebars nastudovat mytologiu starych Etruskov, a pisat o ich demonovi, nemusi to nutne poznat osobne ;-) A hlavne nescifi/nefantasy prvky je dolezite poznat (nebudem ja, ked este nemam deti, pisat o tom, ako prebalujem, lebo by ma mamicky roznosili, rovnako ako nebudem pisat o strednej skole v USA, ked som na nej nikdy nestudoval). Ze si vedel, ako to myslim, a chcel si vo mne iba vyvolat dalsiu vlnu grafomanie? :-)
24.07.2012
kAnYs
Jurinko: Vzdy existuje moznost zohnat si mamicku a prekonzultovat s nou jej skusenosti s prebalovanim :) Riserč.
26.07.2012
Ingrid Rudavská
Čo sa týka mikrospánku, konzultovala som ho so psychiatrom, nie mojím samozrejme, a potvrdil mi, že počas mikrospánku je sen. Díce krátky, ale je to sen. Túto istú info som našla aj v odbornej literatúre.
28.07.2012
jurinko
Ingrid - ok, tak sorry :-)
29.07.2012
soyka
už som si ťa všimla aj na iných miestach a musím povedať, že na tvojom písaní sa mi páči práve akási pochmúrna desivosť, ktorá ma vždy zaujme. si majster atmosféry. tvoj príbeh určite zaujal. dávam like.
29.07.2012
Ingrid Rudavská
ďakujem, Soyka. Majster atmosféry! Hm... dobre sa to číta. Bodaj by to tak bolo, ale snažím sa.
05.08.2012
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.