Dovolenka Snov

Krátka poviedka o tom, ako môže vyzerať dovolenka snov v budúcnosti...
Filmová história scifi
Obaja kráčali po dlhej pieskovej pláži a morská voda im obmývala bosé nohy. Pláž bola plná ľudí, ktorí buď nečinne ležali na piesku a opaľovali sa, alebo sa kúpali v morskej vode.
Oni dvaja sa len prechádzali. Kým ona mala na sebe tmavomodré jednodielne plavky, on mal čierne šortky. Držali sa za ruky a cítili sa šťastne. Vietor, fúkajúci od Atlantiku, sa im pohrával s vlasmi. Jednoducho len bezcieľne kráčali a vychutnávali si svoju dovolenku snov.
„Krajší svadobný dar by som si ani nevedela predstaviť,“ povedala a na tvári sa jej objavil spokojný úsmev. Vtom sa ozval i on.
„Vieš, drahá, že to zďaleka nie je všetko.“
Pozrela na neho očami takými modrými ako bolo samotné more.
„Iste, ja viem. Ale to, že sme teraz na Floride, je pre mňa skvelým zážitkom. Mimochodom, ideme si zaplávať?“
Pozrel na ňu zhora, lebo bola o hlavu nižšia.
„Skvelý nápad. Poď!“
Obaja sa rozbehli po mäkkom piesku smerom k vode. Aj keď všade okolo bolo mnoho ľudí, nikoho z nich nepoznali. Boli predsa na svadobnej ceste, kde sa venovali sami sebe!
Jednoducho si vychutnávali vlastnú prítomnosť na dovolenke snov.
„Tie pyramídy, ktoré tu zanechali starí Mayovia, sú úžasné, však?“
Pozrel na ňu a pohľadom jej dal za pravdu. Sedeli na vyhriatom kameni na vrchole pyramídy a všade naokolo pod nimi sa rozprestieral nekonečný prales. Boli tu celkom sami – spoločnosť im robili len otravné komáre.
Už to nebola pláž; preto boli i vhodnejšie oblečení.
„Je naozaj pozoruhodné vidieť ruiny starého mayského mesta,“ povedal jej nadšene. Cítila, ako v nej pulzuje pocit radosti. Bola tu so svojím mladomanželom a prežívala bezpochyby najkrajšie chvíle svojho života. Napriek tomu sa zamyslela a potom prosebne povedala: „Je tu naozaj krásne, ale ... čo by si povedal na Paríž?“
Zahľadel sa na ňu. Odhrnul jej z čela svetlé vlasy, pobozkal ju na pery a napokon vyhlásil: „Skvelý nápad! Pri najbližšej príležitosti navštívime Paríž.“
Ochutnali jedlá z vychýrenej francúzskej kuchyne; navštívili známe kaviarne; prezreli si obchody na Elyzejských poliach; bozkávali sa pod Víťazným oblúkom a návštevu Paríža ukončili Eiffelovou vežou. Hľadeli z vyhliadky na veľkomesto a aj keď tu bolo mnoho ľudí, opäť nikoho z nich nepoznali.
„Drahý, som naozaj šťastná,“ zdôverila sa mu. „Takýto svadobný dar je splnením ľudského sna. Ďakujem!“
Nato ho pobozkala. On sa záhadne usmial a vzápätí povedal: „Pokiaľ viem, ešte si nebola v Londýne. Alebo sa mýlim?“
Zrazu bola ako malé dieťa.
„Áno, to je ono! Tak rada by som si pozrela Londýn! Však ma tam vezmeš, drahý?“
Svojím prosebným pohľadom ho úplne odzbrojila.
„Dobre, vezmem ťa do Londýna.“
Navštívili známe londýnske štvrte; prechádzali sa pri rieke Temža; sledovali jej tok z Tower Bridge; tancovali v daždi pri Buckinghamskom paláci a túlili sa pod veľkým dáždnikom v Hyde Parku.
„Je tu krásne, i keď tu často prší.“
Vedel, že má pravdu, no i tak doplnil jej myšlienku. „Všade na svete je krásne, drahá.“
Bola rada, že to hovorí – rozhodla sa splniť si ďalší sen. „Takže to platí i o Egypte, však?“
Vedel, kam tým mieri, no nedokázal jej odporovať. Boli predsa na svadobnej ceste a svet bol taký veľký!
„Máš pravdu,“ povedal jej s úsmevom. „Navštívime Egypt a jeho okolie.“
Zato si vyslúžil vášnivý bozk.
Slnko bolo ohnivou guľou, ktorá ich pálila, aj keď boli pred ním celí zakrytí. Táto krajina bola na míle vzdialená od daždivého Londýna, no mala svoje čaro.
Navštívili vysoké pyramídy; viezli sa na ťavách; ochutnali neznáme druhy ovocia; obdivovali neskrotnú silu rieky Níl...
„V Afrike je naozaj krásne,“ povedala, keď stáli pod mohutnou Cheopsovou pyramídou. „V týchto pamiatkach sa ukrýva obrovský kus histórie. Hľadíme na samotné ľudstvo. Fascinujúce!“
Vedel, že to myslí úprimne, no mal pre ňu nový návrh.
„Dovoľ, aby som ti prezradil, ktorý kontinent navštívime ako ďalší.“
Keď naňho nechápavo pozrela, oznámil jej: „Navštívime Austráliu. Tam je naozaj krásne.“
Obdivovali Sydney; s úžasom hľadeli na koaly, kŕmiace sa eukalyptovými listami; nadšene pozorovali kengury; viezli sa džípom po nehostinnej krajine; navštívili opálové bane...
Boli šťastní, že videli tento vzdialený svetadiel, no ich šťastie spočívalo najmä vo vzájomnom porozumení.
„Čo navrhuješ?“ opýtal sa, keď stáli pri budove Opery v Sydney. Na chvíľu sa zamyslela; vzápätí mu prezradila, čo by chcela vidieť ako ďalšie.
„Rada by som si pozrela Veľký Čínsky Múr.“
Usmial sa a dodal: „Tvoje prianie je mi rozkazom.“
A tak opustili Austráliu.
Zdalo sa, že návšteva Číny ju povzbudila. Mala chuť dýchať históriu ľudstva; túžila spoznať neznáme veci; chcela zažiť nové a nové dobrodružstvá.
„Tak rada by som navštívila bavorské zámky! Poďme sa pozrieť na Neuschwanstein, drahý!“
Tentokrát sa už neusmieval. Cítil sa ustato a mal pocit, že videli viac, než bolo treba. Preto jej nevyšiel v ústrety.
„Drahá, sme takmer doma. Vráťme sa na Tibet. Naše medové týždne sa už skončili. Nič netrvá večne a hoci naša dovolenka snov stála naozaj za to, netreba zabúdať na jedno krásne príslovie: ‘Všade dobre, doma najlepšie.’“
Očakával, že bude sklamaná. Ona si však len povzdychla a napokon povedala: „Asi máš pravdu. Videli sme takmer celý svet a už je čas vrátiť sa domov, do Lhasy. Ale musím uznať, že tá dovolenka bola najkrajším splnením mojich snov.“
Vtedy bol rád, že ju dokázal urobiť šťastnou.
* * *
Dali si dole z hláv prilby, z rúk rukavice a z nôh špeciálne topánky. Ich prechádzka svetom cez virtuálnu realitu sa práve skončila.
Vyšli von z virtuálnej miestnosti a všimli si ďalšie páry ľudí, ktoré netrpezlivo čakali na to, aby si splnili svoje medové týždne podobne ako oni dvaja.
Prešli dlhou chodbou, až sa dostali von na terasu. V hĺbke pod nimi sa rozprestieralo moderné mesto Lhasa, jedno z mála na Zemi.
Opreli sa o kovové zábradlie. Z vysokých hôr k nim fúkal chladnejší vietor. Prvý prehovoril on.
„Cítim sa, akoby som naozaj precestoval celý svet. Bolo to úžasné, no zároveň únavné.“
Všimol si, že akosi zasnene hľadí do diaľky. Preto sa jej opýtal: „Na čo myslíš?“
Bez toho, aby naňho pozrela, odpovedala: „Myslím na to, aké by to bolo naozaj. Zaplávať si v spenenej morskej vode; pocítiť na tvári štipnutie komára; ochutnať francúzske jedlá; tancovať v daždi; cítiť na pokožke pálivé lúče Slnka... Tu, v Lhase, je riedky vzduch a chladné letá. Ktovie, pokiaľ až siaha voda zo záplav! Niekedy by som to rada zistila.“
Vedel, o čom hovorí, preto sa ju snažil upokojiť.
„Nič na tom nezmeníme, drahá. Klasický svet zanikol, lebo nemilosrdné moria a oceány – tie, ktoré tak zbožňuješ! – ho zaplavili. Môžme byť však radi, že ľudia prežili. Nie síce všetci, ale aspoň niektorí. Vieš, napriek svojej kráse tieto hory väčšina z nás nenávidí, pretože tu je iný svet ako býval tam dole. Lenže tieto hory sú našou spásou. Sama vieš, prečo.“
„Iste. Sem sa voda len tak ľahko nedostane! No napriek tomu by som rada spoznala svet taký, aký býval. Nie cez virtuálnu realitu.“
Tentokrát sa naňho pozrela a on zachytil v jej očiach smútok. Povzdychol si a potichu povedal: „Ja viem. Virtuálna realita je však momentálne to jediné, čo ti priblíži ľudský svet tak, ako skutočne vyzeral predtým.“
Mlčaním mu dala najavo, že ho chápe.
Potom sa obaja pobrali späť do budovy, pretože vonku sa nečakane ochladilo.
(Február 2011)

Spacer

Spacer

Diskusia

Ash
Hmmm, môj prvý pocit po dočítaní bol, že tým postavám v poviedke niekto klame. Oceány nemohli stúpnuť o tisíce metrov, aby sa Tibet stal jediným obývateľným miestom na Zemi. Ale hrdinovia sa to mohli dovtípiť aj sami, pretože vtedy by musel tlak atmosféry stúpnuť a hustota vzduchu by bola podobná ako v malých nadmorských výškach. Možno v tom má prsty Čína - dobyla celý svet a zvyšky podmanených ľudí drží v nevedomosti v tibetskom vyhnanstve....
Ale mám silné pochybnosti, že takéto vyznenie bolo zámerom autora. Skôr mu šlo o priamočiaru ekologickú agitku.
19.03.2011
Zlatica Málusová
.. a elektrinu vyrábali trením líščích chvostov..
19.03.2011
Ján Onofrej
súhlasím s Ashom, akoby im niekto klamal, otázka je prečo tomu tak veria, ak nikdy skutočne nevideli tie oceány, ktoré všetko zaliali.... ak by aj oceány stúpli o tie tisíce metrov...sú predsa aj vyššie miesta než Tibet..ale to by sa dalo vysvetliť, jednoducho medzi sebou nemajú tieto "ostrovy" kontakt.....čo sa týka tlaku a hustoty, mňa by to pri vedomostiach aké mám, nenapadlo:D (samozrejme, niekto iný z preživšej populácie by na to mohol prísť).....v podstate sa mi príbeh páči ako prológ k niečomu ako Ostrov...dávam 4....a Zlatica...žijú v Tibete líšky?:)
20.03.2011
jurinko
Mne sa to zdalo byt uplne zbytocne. Hura, cestujeme po celom svete, je nam fajn. Akurat, ze postavy posobili, ako keby boli zo sucasnosti. Ak by poznali iny svet, nez len Lhasu, potom by to malo zmysel. Ale ak cele ludstvo prezivalo iba na nejakom kopci(btw. toto by sa dalo dosiahnut nie tak, ze voda stupne, ale ze zem klesne, voda naozaj nemoze vystupat tak vysoko), tak ti ludia jednoducho zoberu svoje okolie ako fakt a budu v nom stastni. Keby si nevedel, ze existuje Florida a more, tak by si jednoducho spokojne zil v priestore, kde si sa narodil. Ludska zvedavost je samozrejme nesmierna a ludia by sa pokusili zistit, co je za kopcom, ale boli by hnani tuzbou objavovat, nie nostalgiou za francuzskymi restauraciami spred storocia.. Nejako mi proste nesedi psychologia tych postav, rovnako, ako mi unika zmysel poviedky (ludstvo zije na kopci a pouziva virtualnu realitu - a?). Dal som 4
21.03.2011
Zlatica Málusová
Ja túto poviedku beriem ako fantáziu a preto sa čímsi ako hodnovernosťou údajov nezasoberám. Hypoteticky by Tibet mohol ostať najvyššie položeným územím, s tým stúpnutím hladiny o toľko metrov by to šlo iba ak by na našu planétu ktosi odkiaľsi tú vodu dopravil.. ale ako som spomenula, ide iba o fantáziu. Ashovej námietke, týkajúcej sa atmosferického tlaku ale chýba logické opodstatnenie. No a čo sa týka Jankovej otázky, tak v Tibete líšky žijú, ale líščí chvost som spomenula iba z recesie. Ahojte a Scifi zdar. Zlatica
21.03.2011
Ash
Zlatica, je jedno, či oceány stúpnu alebo hory klesnú. Ak sa meria tlak na úrovni morskej hladiny, nezáleží na tom, či je tá hladina tisícky metrov vyššie alebo nižšie, objem atmosféry nad ňou bude približne zhodný, teda aj jej výška, hustota a tlak. Nie je možné, aby bol Tibet na hladine mora a zároveň tam bol riedky vzduch ako dnes, keď je v priemernej výške 4500 metrov. Aby to tak nebolo, musela by vrstva atmosféry od 0 metrov po 4500 metrov (a to je okolo polovice celej atmosféry) zmiznúť niekam do vesmíru, nie len posunúť sa vyššie vytlačená morskou vodou.
21.03.2011
Zlatica Málusová
Ash.. Nie je mojím úmyslom, aby diskusia prerástla do odbornej debaty, veď sme čítali iba scifi poviedku, ale v tej poznámke "..Aby to tak nebolo, musela by vrstva atmosféry od 0 metrov po 4500 metrov (a to je okolo polovice celej atmosféry) zmiznúť niekam do vesmíru, nie len posunúť sa vyššie vytlačená morskou vodou." je to logické zdôvodnenie možnej eventuality. Planéta Zem si vytvorila fantastický rovnovážny systém, v ktorom plus pre jedného je mínus pre druhého. Autor ale asi nepísal poviedku s využitím znalostí teoretických koncepcií . Scifi zdar. Zlatica
21.03.2011
Spacer
Zdravím všetkých. Píšem až teraz - skôr nebol čas. Ďakujem za komenty a akceptujem ich. :-)
21.03.2011
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.