Ploochozemské poviedky: Armáda Temna
UŽ BY SME TO MOHLI SKONČIŤ, NIE? MÁM EŠTE NEJAKÚ ROBOTU.
Ani za svet! ohradila sa. Nemienim zomrieť. Nie teraz! Nie takto!!!
Smrť bol trochu zaskočený.
VIEŠ, AKO ZOMRIEŠ?
Lesom sa niesol znepokojivý zvuk. Vzduch bol akýsi hustejší, čas o niečo pomalší. Uprostred tejto neviditeľnej kupoly bežala Osoba*. Stromy pôsobili dojmom, že sa jej snažia vyhnúť. Zverstvo to už urobilo dávno, až na jednu výnimku. Divé mačka pokojne sedeli v mäkkej tráve a sledovali ten rozruch. Nepozerali sa však na osobu, ale na priestor za ňou. Očividne videli niečo, čo ostatný vidieť nemohli (teda, keby tam bol niekto, kto by to nemohol vidieť).
Les odrazu skončil a Osoba sa dostala na okraj útesu. Pod ním sa divo roztrieskávali vlny Kruhového mora o zubovité skalné výčnelky. Irónia osudu, pomyslela si Osoba. Snažím sa vyhnúť smrti a nakoniec skončím na konci útesu. Odrazu pocítila za svojím chrbtom chlad a zvrtla sa.
UŽ BY SME TO MOHLI SKONČIŤ, NIE? MÁM EŠTE NEJAKÚ ROBOTU.
„Ani za svet!“ ohradila sa. „Nemienim zomrieť. Nie teraz! Nie takto!!!“
Smrť bol trochu zaskočený.
VIEŠ, AKO ZOMRIEŠ?
Rukou siahol kamsi do útrob svojej kapucne a vytiahol presýpacie hodiny. Boli bledé, takmer až priesvitné a jemne žiarili striebristou farbou. Bol na nich nápis „???“. Pod ním sa odsypávali posledné zrnka piesku. Smrť pokrčil plecami.
TAK FAJN, MNE JE TO JEDNO.
Vytiahol kosu a napriahol sa.
„To nemôžeš!“ zvrieskla zo samého zúfalstva.
Urobila krok dozadu, pošmykla sa a začala padať. Smrť švihol kosou. Chvíľu počkal, kým sa nad priepasťou neobjavila priesvitná postava Osoby. Bola rozzúrená.
PREČO SA SŤAŽUJEŠ MNE? JA LEN VYBAVUJEM ZÁKAZKY. A TERAZ PÔJDEŠ SO MNOU.
„Kam?“
DO LESA. ČAKÁ ŤA REINKARNÁCIA.
„Nechcem žiadne reoné. Chcem späť svoje telo!“
Smrť sa zadíval na útesy.
TO ASI NEPÔJDE, TAKŽE TERAZ... KDE SI? KDE SI? Smrť sa poškriabal po lebke. PREČO MI TO ROBIA? AJ TAK NEMÔŽU ZMENIŤ OSUD A MNE LEN ZBYTOČNE PRIDÁVAJÚ PRÁCU NAVYŠE. TERAZ ABY SOM JU HĽADAL. Zohol sa a vzal do kostnatej ruky mačiatko, ktoré sa k nemu doplazilo z lesa s úmyslom zahrať sa. Začal ho škrabkať po hlave, zatiaľ čo sa zamyslene díval do diaľky. Mačiatko zapriadlo ako motorová píla. CHVÍĽU MI POTRVÁ, KÝM JU NÁJDEM. ALE MÁM TROCHU ČASU.
Otočil sa a namieril späť k lesu.
Neviditeľná univerzita je miesto s najväčšou koncentráciou skrotenej mágie a od čias, keď zmizla z povrchu Plochozemského mágia surová, aj mágiou akou takou. V našej dimenzii vyčnieva len zopár múrov a veží, zvyšok sa nachádza niekde úplne inde (čarodejníci nie sú doteraz ochotní prezradiť, kde presne). Je domov najmocnejších čarodejníkov súčastnosti, aj keď treba podotknúť, že čarodejníkmi sa nazývajú čisto z formálneho dôvodu. Skutočnú mágiu totiž využívajú len zriedkavo a k zmene by ich nedonútila ani priama hrozba smrti. Hrozba straty postavenia a moci možno áno, nie však hrozba smrti. Ale aj v takejto dokonalej spoločnosti (to tvrdia len oni, pozn. autora) sa nájde čierna ovca, ktorá kazí jej dob... teda, zaužívané meno. Táto konkrétna osoba sa práve teraz v tomto momente nachádza vo svojej izbe a prehrabáva sa vo svojej truhlici.
„Kde to sakra je?!“ zahromžil Vetroplaš. „Aha!“ zvolal.
Vytiahol čosi špicaté a vyprášil to. Bol to klobúk. Klobúk čarodejníka, samozrejme. Svoje najlepšie roky mal už očividne za sebou; bol dokrčený, otrhaný, špinavý a vyblednutý. Ale bol jeho. Okrem neho mal už len seba a Batožinu. Bohužiaľ aj Batožinu. Zadíval sa na ňu pohľadom človeka, ktorý síce oceňuje jej praktické využitie, ale keby bol prišiel niekto, kto by ju chcel, neváhal by ani sekundu a dal by mu ju. V tom si všimol, že má strach. Dosť ho to prekvapilo, pretože ak mal niekto v jej spoločnosti strach, tak to rozhodne nebola ona. Všimol si aj, ktorým smerom sa pozerá ‒ tesne vedľa neho. Na jeho veľké zhrozenie to videl kútikom oka aj on.
„Prečo práve ja?“ zastonal. „Nie je azda môj život dostatočne spackaný?!“
„To neviem,“ ozval sa hlas, ktorý sa ani neobťažoval prejsť jeho ušami. „Ale si prvý čarodejník, ktorého som našla, takže mi musíš pomôcť.“
„Vážne?“ nadvihol obočie. „Povedz, prečo by som ti mal pomôcť?“
„Pravda, donútiť ťa nemôžem. Som mŕtva, ako si si už mohol všimnúť. Lenže,“ stemnel hlas, ktorý sa mu predieral do mozgu skrz lebku, „mám živých priateľov, ktorí by ťa radi presvedčili o opaku.“
„Môj život je bolestný viac než dosť. Tvoji priatelia by mi ho akurát spestrili.“
Osoba si uvedomila, že ma čo dočinenia s čírim zúfalcom, pre ktorého je život len nepríjemnou kapitolou svojej úbohej existencie.
Čosi mu pošuškala. Vetroplaš preglgol. „To je dosť dobrý argument,“ prisvedčil. Otočil sa a zadíval sa na ňu. Či skôr cez ňu. „Ako ti môžem pomôcť?“
„Chcem sa pomstiť Smrťovi. Nech si ten starý blázon nemyslí, že ma dostal.“
„Ako to chceš urobiť?“
Osoba sa uškrnula. „Privolám Veci z Temných rozmerov.“
„Čože?!“ zhrozil sa Vetroplaš. „To nemôžeš! Nesmieš ich privolať do nášho sveta! Všetkých nás zabijú!“ vrieskal.
„Mýliš sa. Mňa nemôžu.“
„Dobre, ale čo ja? A zvyšok Plochozeme?“
„Tvoj život nestojí za nič.“
„Pravda.“
„No a zvyšok bude len štatistickým omylom.“
„!“
„Zbytočne sa rozčuľuješ. Alebo by si chcel uskutočniť môj návrh?“
Vetroplaš to vzdal. „Tak dobre!“
„Fajn, začni.“
Nastalo ticho.
„Ako čo?“ opýtal sa Vetroplaš.
„Čaruj, predsa! Veci priťahuje len mágia.“
„Aha. No lenže to nepôjde.“
„Čo tým myslíš?“
„Neviem čarovať,“ odvetil nonšalantne.
„Nevieš čarovať?!“ vybuchla. „A to si hovoríš čarodejník?“
„Nikdy som to netvrdil.“
„Ale veď máš na klobúku napísané 'ČIARODEJ'!“
„To mi len dodáva trochu sebadôvery. Navyše, tu nežijú skutoční čarodejníci. Len namyslení aristokrati bažiaci po moci.“
„Tak a dosť!“ zvolala hystericky. „Ak okamžite nezačneš čarovať, splním ti tvoju najhoršiu nočnú moru!“
„Ale ja neviem!“
„V tom prípade...“
Batožina to už ďalej nevydržala a prudko otvorila vrchnák. Z jej vnútra vytrieskla ostrá oktarínová žiara, ktorá by svojou svietivosťou hravo prekonala i plochozemské slnko. Lenže svetlo nedopadalo na steny, ale mizlo kamsi preč. Kamsi do čierno-čiernej tmy. Veci sa chystali na hostinu.
ZAUJÍMAVÝ POHĽAD, ŽE?
„Prišiel si si po mňa?“ opýtal sa Vetroplaš s náznakom nádeje v hlase.
NIE.
„Tak potom po ňu.“
NIE.
„Nie?“
NIE. UŽ SOM SI JU VZAL, LEN O TOM EŠTE NEVIE. ALE ZISTÍ TO. O CHVÍĽU.
„Aha.“
ROZPRÁVAL SOM SA S OSUDOM. POVEDAL, ŽE TO DÁ ČOSKORO DO PORIADKU.
Obaja so záujmom sledovali, ako sa Veci predierali dovnútra. Vyzerali ako neforemné bytosti, ktoré sa nevedeli rozhodnúť, ako chcú vlastne vyzerať.
Osoba sa k nim otočila. Uškierala sa ako nekrofil v márnici. Po chvíli ju však úsmev začal pomaly opúšťať, lebo pohľad na Smrťa so založenými rukami opretého o stenu z nej ubral značný kus sebadôvery. Bolo jej podozrivé, že sa o nič nepokúša.
„Čoskoro pôjdeš na výlet, z ktorého sa už nevrátiš!“
Smrť prikývol. ISTE.
„Ešte jej to nedošlo,“ šepol Vetroplaš.
NIE.
„O čom sa zhovárate?“
Smrť kývol rukou. NIČ PODSTATNÉ. ALE UŽ KEĎ TO CHCEŠ VEDIEŤ. VETROPLAŠ, ZAVRI TRUHLICU.
Podišiel k Batožine a zavrel ju.
Veci sa začali zvíjať, čiastočne od bolesti, čiastočne od strachu. Z paniky sa chytali všetkého, čo im prišlo pod, ehm... ruky. Zo zúfalstva sa chytili aj Osoby. Šokovane sa pozrela na chápadlo, ktoré sa obtočilo okolo jej pásu.
VECI NIE SÚ ODTIAĽTO. PRE NICH NIE SI DUCH. NIČ TAKÉ NEPOZNAJÚ.
„Nemá šancu sa zachrániť, že?“
NIE.
„Ja sa vrátim!“ zvrieskla a bolo to to posledné, čo kedy vyslovila.
Veci zmizli a s nimi aj Temnota.
TAK, TO BY SME MALI.
„Máš ešte nejakú prácu?“
ANI NIE.
„Tak ťa pozývam na drink.“
* Jej skutočné meno. Alebo jeho? Doteraz to nikto nezistil, ani ona (on). Rodičov nikdy nemala (nemal), vlastne nemá celú rodinu. Niekto tvrdí, že bola (bol) zhmotnená (zhmotnený) zo vzduchu, iný zase, že spadla (spadol) z neba. Avšak najoriginálnejšie to poňali náboženský fanatici krokodílieho boha Offlera ‒ ide o hmotnú verziu Offlerovho druhého ja**.
** Offler sa nikdy netajil tým, že ja tak trochu schizofrenik.
Osoba takéto absurdnosti odmietala, lebo ako tvrdila, skutočná pravda sa odhalí len tomu, kto si bude po celý rok raz denne privoniavať k spoteným nohám***.
*** Samozrejme, každý to pokladá za čistú blbosť, no zároveň majú pocit, že je to správne.
Peter Henkel
Diskusia
Fenek
Ahoj. K Tvojej prvej poviedke som sa nevyjadril, ale to preto, že všetko čo som chcel napísať tam už bolo.
Svoje poviedky vkladáš do môjho obľúbeného sveta do zemeplochy... či plochozeme. Je to nádherne bláznivý svet, ktorý ale funguje podľa nejakých pravidiel. Každá postava má nejaký vzorec správania. A autor tým dosahuje u čitateľa určitý postoj k postave, ktorý potom využíva na to aby čitateľa pobavil, nastrašil, donútil zamyslieť či prekvapil. Ide o to že každá postava aj keď sa vyvíja, je v podstate nalinkovaná.
Ty si si vybral postavu smrťa. A zmenil si ju. Smrť je vždy pán situácie, vždy si vie rady a vždy udrie zo zálohy a nieje proti nemu obrany. V podstate si to dodržal až na to dohadovanie na útese a dôležitý fakt že smrť NEVIE čo dušu čaká potom ako on odvedie svoju prácu.
Ďalej. Mágovia vedia čarovať. Lenže keď to každý vie a akceptuje, načo to dokazovať mágiou nie? Takýto postoj však musí čitateľ získať a získava z ich konania a nie z opisu... Ich "povesť" autor buduje opisom konania mágov. Ak by to bolo také ľahké, že by stačilo napísať pár riadkový popis, asi by to urobil tiež nie?
Máš tam logické chyby ako že sa mrakoplašovi ozýva v hlave hlas a potom mu osoba niečo "šepká". Alebo poznámka že osoba nemá rodičov a proste vždy bola... To naráža na ZFO. To čo nikdy nezačalo, nikdy nekončí. Je teda možné aby si pre osobu čo sa nenarodila prišiel smrť?
Celkovo Tvojej Plochozemi neverím. Nestrhla ma a vadilo mi že sa postavy nesprávajú tak, ako som si zvykol. Ak preberáš od autora svet a postavy, preber aj ich správane. Inak je veľmi pravdepodobné že tí, čo dielo poznajú tvojmu pokusu proste neuveria.
A ešte jedna vec. Ten kto nečíta Plochozem či zemeplochu nebude z Tvojej poviedky vedieť čo ve to ten kufor čo zožral mačku a prečo, nebude vedieť čo sú to "veci" z podzemných rozmerov a už vôbec nebude vedieť prečo si by Smrť nemal ísť na drink. Skús si prečítať sekáča a zistíš že smrť a pitie nejdú dokopy.
Jo, bodovo nehodnotím... Myslím že som príliš zaujatý aby som ohodnotil to ako si to napísal a originalitu nápadu... Možno keby som nečítal Starého pána, dal by som nejakú dobrú známku. Takto by som Ti zbytočne kazil priemer. Skús napísať niečo z polochozeme , ale postavy si daj vlastné :-)
27.12.2007
Ahoj. K Tvojej prvej poviedke som sa nevyjadril, ale to preto, že všetko čo som chcel napísať tam už bolo.
Svoje poviedky vkladáš do môjho obľúbeného sveta do zemeplochy... či plochozeme. Je to nádherne bláznivý svet, ktorý ale funguje podľa nejakých pravidiel. Každá postava má nejaký vzorec správania. A autor tým dosahuje u čitateľa určitý postoj k postave, ktorý potom využíva na to aby čitateľa pobavil, nastrašil, donútil zamyslieť či prekvapil. Ide o to že každá postava aj keď sa vyvíja, je v podstate nalinkovaná.
Ty si si vybral postavu smrťa. A zmenil si ju. Smrť je vždy pán situácie, vždy si vie rady a vždy udrie zo zálohy a nieje proti nemu obrany. V podstate si to dodržal až na to dohadovanie na útese a dôležitý fakt že smrť NEVIE čo dušu čaká potom ako on odvedie svoju prácu.
Ďalej. Mágovia vedia čarovať. Lenže keď to každý vie a akceptuje, načo to dokazovať mágiou nie? Takýto postoj však musí čitateľ získať a získava z ich konania a nie z opisu... Ich "povesť" autor buduje opisom konania mágov. Ak by to bolo také ľahké, že by stačilo napísať pár riadkový popis, asi by to urobil tiež nie?
Máš tam logické chyby ako že sa mrakoplašovi ozýva v hlave hlas a potom mu osoba niečo "šepká". Alebo poznámka že osoba nemá rodičov a proste vždy bola... To naráža na ZFO. To čo nikdy nezačalo, nikdy nekončí. Je teda možné aby si pre osobu čo sa nenarodila prišiel smrť?
Celkovo Tvojej Plochozemi neverím. Nestrhla ma a vadilo mi že sa postavy nesprávajú tak, ako som si zvykol. Ak preberáš od autora svet a postavy, preber aj ich správane. Inak je veľmi pravdepodobné že tí, čo dielo poznajú tvojmu pokusu proste neuveria.
A ešte jedna vec. Ten kto nečíta Plochozem či zemeplochu nebude z Tvojej poviedky vedieť čo ve to ten kufor čo zožral mačku a prečo, nebude vedieť čo sú to "veci" z podzemných rozmerov a už vôbec nebude vedieť prečo si by Smrť nemal ísť na drink. Skús si prečítať sekáča a zistíš že smrť a pitie nejdú dokopy.
Jo, bodovo nehodnotím... Myslím že som príliš zaujatý aby som ohodnotil to ako si to napísal a originalitu nápadu... Možno keby som nečítal Starého pána, dal by som nejakú dobrú známku. Takto by som Ti zbytočne kazil priemer. Skús napísať niečo z polochozeme , ale postavy si daj vlastné :-)
27.12.2007
m3
nepises zle,,i ked ta prva ma pobavila trochu viac, mam rad pratcheta precital som od neho asi 5 knih(asi viac ale klamat nechcem) a uz ho moc necitam,,asi ma prestal bavit,, vies je stale rovnaky ale o tom tu uz bola rec,,7
27.12.2007
nepises zle,,i ked ta prva ma pobavila trochu viac, mam rad pratcheta precital som od neho asi 5 knih(asi viac ale klamat nechcem) a uz ho moc necitam,,asi ma prestal bavit,, vies je stale rovnaky ale o tom tu uz bola rec,,7
27.12.2007
Filther
mne sa to pacilo. pratcheta sice nepoznam, ale bolo to fajn. tie chyby, ktore uz boli spomenute su skutocne (ale ja som si ich akymsi nedopatrenim vobec nevsimol). dobre som sa zabavil takze dam 9
28.12.2007
mne sa to pacilo. pratcheta sice nepoznam, ale bolo to fajn. tie chyby, ktore uz boli spomenute su skutocne (ale ja som si ich akymsi nedopatrenim vobec nevsimol). dobre som sa zabavil takze dam 9
28.12.2007
jurinko
Ten prvy prispevok to dost vystihol. Takze ja, kedze Plochozem nepoznam, som naozaj nevedel o mnohych veciach. Ale kedze som nevedel, ze o nich neviem, tak som ich proste tak zobral. Kazdopadne to bolo napisane dobre. Sice to moc nemalo pointu a bolo to malo vygradovane, ale dobre. Tak na 8 bodov. Ale za to, ze si vlastne "opajcol" nejaky uz existujuci svet a aj postavy si pouzil z toho sveta, som dal dva body dole. Lebo napisat dalsi Nocny klub od Kulhanka by bolo lahke, aj ked by si to napisal omnoho horsie nez on a preto by to bolo nahovno a zbytocne. Takze 6
29.12.2007
Ten prvy prispevok to dost vystihol. Takze ja, kedze Plochozem nepoznam, som naozaj nevedel o mnohych veciach. Ale kedze som nevedel, ze o nich neviem, tak som ich proste tak zobral. Kazdopadne to bolo napisane dobre. Sice to moc nemalo pointu a bolo to malo vygradovane, ale dobre. Tak na 8 bodov. Ale za to, ze si vlastne "opajcol" nejaky uz existujuci svet a aj postavy si pouzil z toho sveta, som dal dva body dole. Lebo napisat dalsi Nocny klub od Kulhanka by bolo lahke, aj ked by si to napisal omnoho horsie nez on a preto by to bolo nahovno a zbytocne. Takze 6
29.12.2007
žjuvka
Nepatrím k znalcom Zemeplochy, ani k jej uctievačom, no čo k tomu môžem dodať, je fakt, že originálny autor napriek všetkému ešte stále žije, preto sa pridávam k svomu minulému príspevku a hovorím, že nie. Toto nie je dobrý nápad. Myslím, že lepšie by bolo, ak by si napísal niečo vlastné alebo to aspoň nejako inak pomenoval a radšej si tu následne prečítal názory ako "Je to sakra akési podobné Plochozemi" ako "Toto nie je ono." To však neznamená, že nepíšeš dobre, práve naopak. Ale taký potenciál investuj inde. Prosím. Hm a kde vlastne je seli, aby sa vyjadrila? Chce to znalca.
30.12.2007
Nepatrím k znalcom Zemeplochy, ani k jej uctievačom, no čo k tomu môžem dodať, je fakt, že originálny autor napriek všetkému ešte stále žije, preto sa pridávam k svomu minulému príspevku a hovorím, že nie. Toto nie je dobrý nápad. Myslím, že lepšie by bolo, ak by si napísal niečo vlastné alebo to aspoň nejako inak pomenoval a radšej si tu následne prečítal názory ako "Je to sakra akési podobné Plochozemi" ako "Toto nie je ono." To však neznamená, že nepíšeš dobre, práve naopak. Ale taký potenciál investuj inde. Prosím. Hm a kde vlastne je seli, aby sa vyjadrila? Chce to znalca.
30.12.2007
seli
seli si to prečítala a usúdila, že niet veľmi čo dodať. Prachet je Prachet a toto je.... ako to nazvať...nevolaná návšteva u Pracheta. Ale keby som Pracheta nepoznala, tak by sa mi možno aj páčilo. Z čoho vyplýva, že autor by naozaj mal napísať niečo vlastné.
30.12.2007
seli si to prečítala a usúdila, že niet veľmi čo dodať. Prachet je Prachet a toto je.... ako to nazvať...nevolaná návšteva u Pracheta. Ale keby som Pracheta nepoznala, tak by sa mi možno aj páčilo. Z čoho vyplýva, že autor by naozaj mal napísať niečo vlastné.
30.12.2007
Saťo
ja ten svet tiez vobec nepozanm a musim povedat ze zopra veci mi nebolo jasnych... napr aj to s tymi vecami z temných rozmerov.. A este mam trochu vyhrady k zapletke, nedalo sa mi to byt nejak zaujimave, mozno by bolo lepsie na uvod prezradit koho to vlaste smrt chce zobrat...
30.12.2007
ja ten svet tiez vobec nepozanm a musim povedat ze zopra veci mi nebolo jasnych... napr aj to s tymi vecami z temných rozmerov.. A este mam trochu vyhrady k zapletke, nedalo sa mi to byt nejak zaujimave, mozno by bolo lepsie na uvod prezradit koho to vlaste smrt chce zobrat...
30.12.2007
jurinko
Inak, ak autor bude nieco vlastne pisat, tak (vo svetle predchadzajucich poviedok) to chce nejaky vesely svet s fungujucou logikou a HLAVNE takym akymsi funny pristupom k sebe samemu (plati pre dielo, svet, autora, postavy). Prosto nadhlad. Potom to bude dobre :-)
30.12.2007
Inak, ak autor bude nieco vlastne pisat, tak (vo svetle predchadzajucich poviedok) to chce nejaky vesely svet s fungujucou logikou a HLAVNE takym akymsi funny pristupom k sebe samemu (plati pre dielo, svet, autora, postavy). Prosto nadhlad. Potom to bude dobre :-)
30.12.2007