Cela C

Stál som pred rozhodnutím, či to prijať a teda identifikovať sám seba - kým vlastne som. Poviedka o ľuďoch, o tom akí sme ...
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Všetko, celý život, celý osud ľudstva sa točí v špirále času. Čo sa raz stalo sa stane opäť. Zdanlivo rovná priamka sa nebadane točí, vracia k tomu, čo tu už raz bolo.
Niet nič nové pod Slnkom.
Toto poznanie je pevne zakorenené v našej kultúre, je súčasťou našich životov, je ako viera v Boha, fakt, že každý raz musí zomrieť.
Zomriem ja?
Volám sa Aex a chcem Vám rozpovedať môj životný príbeh.
Aj keď viem, že hore, z neba svieti Slnko, prebudil som sa v tme. Nie je súdené mi ho vidieť. Temnota stien ma vrhá do pazúr čohosi, čo miestni nazývajú Cela C.
Díval som sa dolu, do drevenej lavice, visiacej na ťažkých kovových reťaziach, pripevnených ku stene. Skúsil som sa pohnúť. Nedokázal som to. Spútaný, vydaný napospas vlhkosti, ktorá po malých kvapkách stekala zo stien, strácala sa v kalužiach vody miznúcich do udupanej zemitej podlahy a znova stekajúc zo stien, akoby to bol nekonečný kolobeh.
Cela C je veľmi zvláštna.
Svet je krásny.
Je plný zelených lúk, horských štítov na severe, Slnka a modernej Aréjskej civilizácie - aspoň v tomto jeho kúte. Od posledného veľkého rozšírenia tejto únie, ubehla relatívne krátka doba. Asi sedemdesiat rokov.
Čo bolo pred tým? Hovorí sa, že vojna. Aréja bola napadnutá. Trvalo to tridsať rokov. A keď to skončilo, všetci s jasotom prijali spravodlivosť.
Spravodlivosť?
Nebol som v tom čase na svete. Pamätať si to môžem maximálne tak z hodiny dejepisu a rozprávania tých najstarších.
Ako Aréjčan som o týchto veciach nepochyboval. Bol to fakt. Žil som v tom od malička, od jasieľ ma to učili, bolo to normálne, správne, bola to súčasť života tak, ako že treba po jedle umyť riad a nikto sa nad tým nezamýšľal.
Ani ma to nenapadlo. Bol som šťastný, mal som dievča, prácu, štúdium, život.
Pamätám si to celkom presne.
Bolo poobedie. Sadol som si s počítačom na kolenách do kresla a plánoval spracovať zadanie do školy. Odrazu ... Posunul som pohár s vodou, ktorý stál na malom stolíku predo mnou. Ale ako, to je dôležité!
Bez dotyku.
Myšlienkou.
Nekoordinovane.
Neplánovane. Hladina sa rozčerila, zopár rýchlych kvapiek stieklo po jeho boku až dolu.
Díval som sa.
Nedýchal.
Hypnotizoval.
Dlho.
Pocítil som akési zabolenie v bruchu a vlna studenej vlhkosti mi na čele spravila malé kvapky potu.
Zavrhol som to.
Akási nahromadená energia, alebo som stolík krivo položil, alebo ... nie, to som nebol ja. Bola to len náhoda.
Nebola to náhoda.
Opakovalo sa to. Raz. Dva krát. Nespočetne krát. Nemusel som dlho čakať na myšlienku ... znepokojujúcu myšlienku. "Niečo" so mnou nie je v poriadku. Bolo pre mňa dôležité to slovo. Pomohlo mi tak aspoň na chvíľu sa skryť pred tým, čo zákonite muselo prísť, čomu sa nedalo vyhnúť, aj keď som si to nepripúšťal.
"Predsa to nemôže byť!" nahováral som si.
Ale bolo. Evidentne.
Kdesi za tým, kdesi v kúte, zastreté za každodenným životom rástla obava, ktorá ma nakoniec ovládla.
Poznávania a zistenia prichádzali pomaly, postupne, no cez to všetko ma neminulo zhrozenie zo samého seba. Zhnusenie. Vnútorný rozpor medzi realitou názorov a mojim vnútrom, ktorý ma ničil.
Jedna polka prestala prijímať druhú a dodnes neviem, či v mojom vnútri je boj skončený.
Je to ako schizofrénia.
Stál som pred rozhodnutím, či to prijať a teda identifikovať sám seba - kým vlastne som.
Celý rok som to v sebe dusil, premýšľal nad tým. A niekde uprostred toho boja som sa rozhodol zdôveriť osobe, ktorej som úplne dôveroval. Mojej matke.
Čo som sa dozvedel prevrátilo väčšinu môjho doterajšieho sveta (ktorý sa už aj tak rúcal) na ruby. Donútilo ma uvažovať nad svojimi hodnotami, vlastne nad všetkým.
Pre mňa to znamenalo to, že nie som človek, že nie som Aréjčan, aj keď všetci ma tak berú, nikto o tom nepochybuje.
Znamenalo to, že nemôžem milovať, aj keď milujem a dokážem to aj prijímať!
Znamenalo to, že nepatrím a nikdy patriť nebudem k tým, o kom som si až doteraz myslel, že som.
Kto teda som?
Záverečný verdikt, klinec do rakve, odpoveď na prvú, základnú, no nie najpodstatnejšiu otázku.
Som Cormanec.
Nie som Aréjčan.
- ... s tým budeš musieť žiť Aex, zmieriť sa s tým. Zmieriť sa s voľbou medzi pretvárkou a smrťou. Tri generácie sme to tajili a verím, že ešte neprišiel čas, aby pravda o nás vyšla na povrch.
- Prečo ste mi to nepovedali skôr? - opýtal som sa v ten večer matky.
- Pretože sa v tebe neprebudili schopnosti. Neveril by si nám. Možno by si nás aj sám udal, vieš aké silné to je! Táto spoločnosť sa vo svojich názoroch nezastaví pred ničím. Bude to ťažké pre teba, ale svoju príslušnosť budeš musieť udržať v tajnosti. Nehovor o našej kultúre. O našej viere. O našich schopnostiach ani o cykloch, ani o neviem čom, čo by ťa mohlo ľahko prezradiť. O nás ... Len ako Aréjec máš isté bezpečie. Nechceme nič z toho, čo ťa učili v škole. Chceme len prežiť. Nič viac.
Moja stará matka, ešte v čase keď bola deckom, spolu s rodinou utiekli. Cormania obracala svoju politiku proti okolitým štátom a jej otec - vplyvný to človek, proti tomu verejne vystupoval. Keď sa začali krvavé čistky a v Cormanii zavládla akási totalita, zbalil si kufre a utiekol pred strachom o seba a o svoju rodinu.
Priatelia mu pomohli, vybavili falošné doklady a zabezpečili život v Aréjskej ríši, rozprestierajúcej sa južne. Nakoniec to však bola práve ona, ktorá sa stala hlavným terčom expanzívnej Cormanie.
Po tridsiatich rokoch Aréjci dokázali Cormaniu poraziť. Jej existenciu zmazali zo zemského povrchu. Karta sa, pod tlakom zverstiev a krutosti, obrátila.
Ich nenávisť voči Cormanii a Cormancom prežila dodnes.
Čo s mojou nenávisťou, ktorú vo mne pestovali? Bolo ťažké si predstaviť, že sám som ten, koho som doteraz nenávidel.
Pre mňa tým skončil svet.
Keby nebolo zodpovednosti voči matke, ktorá začala pomaly ale isto chorľavieť, tak skončím aj ja .
Teraz sa na poučky v zošite zo školy dívam v úplne inom svetle.
"Cormanec nie je človek.
Cormanec ma zvláštne schopnosti, ktoré sa dajú merať, testmi dokázať.
Cormancov treba zlikvidovať."
Stál som na jednom z mostov a posledný krát sa rozhodoval, či to spraviť, alebo nie.
Nie.
Nespravil som.
Nepozerajte sa na to prosím ako by som bol totálny slaboch. Dal som sám sebe ešte jednu šancu.
Rozhodol som sa skúsiť to ťažšiu cestu - cestu stotožnenia. Cestu, ktorá mi ukázala nový svet. Svet v nových farbách, svet reality, svet pod rúškom svojej krásy, aký je.
Mal som pocit, akoby som sa znovu narodil. Akoby som znovu musel získavať aj tie najzákladnejšie skúsenosti, lebo odvtedy väčšina bola pre mňa úplne neznáma. Veci, proti ktorým som bojoval mi boli odrazu vlastné a zistil som, že vôbec nie sú také zlé, ako sa zdá.
Ako nás učia.
Podarilo sa mi žiť s tým. Prešiel rok, dva, päť a keď sa čas už rátal na sedem a pol roka, od tejto radikálnej zmeny, ozvalo sa jedno ráno klopanie na dvere môjho bytu.
Za nimi stáli tri postavy v uniformách.
- Dobrý deň, ste pán Aex?
- Áno som.
- Mohli by ste ísť s nami na stanicu bezpečnosti, iba niečo vysvetliť? Len na malú chvíľu.
Tá malá chvíľa trvá dodnes.
Neviem ako na to prišli, ani ma to nezaujíma. Proces bol rýchly, vecný, účinný. Pokúsil som sa presvedčiť súd o svojej pravde, ale boj som mal vopred prehraný. Obyčajný nájazd hlavou proti múru. Som odsúdený a svoj trest si pekne krásne odpykávam, kým je večnosť večnosťou. Kričím do vetra davu slová síce pravdivé, no je to platné ako mŕtvemu zimník, keď spoločnosť má moc - a teda aj pravdu.
Po niekoľkých dňoch väzenia mi oznámili, že matka zomrela. Náhle. Nebola to pravda aj oni, aj ja sme to dobre vedeli. Čo čakalo mňa?
To, čo som Vám povedal pred chvíľou má byť návod na to, aby ste si to predstavili. Každý podľa svojho gusta. Nešetrite fantáziou. Na bolesť, krv, hnev ju máte všetci dosť veľkú, iste nebudete ďaleko od pravdy.
Na záver už iba jedno. Cela C je veľmi zvláštna. Čas sa pre mňa prakticky nepohol. Aj keď z môjho pohľadu ubehli desiatky rokov, ubehli v podstate len týždne.
Niet nič nové pod Slnkom.
Je to pevne zakorenené v našej kultúre, je to súčasť našich životov, je to ako viera v Boha, je to ako fakt, že každý raz musí zomrieť.
Zomriem ja?
GaRdEnBoY
Október 2005, Košice

Ľuboš Zahradníček

Ľuboš Zahradníček

Diskusia

Saťo
Pribeh celkom zaujimavy, trochu predvydately. As si to myslel ako metaforu na nieco zo sucasnosi, vsak. To hlavne co mi vadilo bol stil rospravania, Akoby to hlavna postava pisala na dlhy kus hajzlovaho papiera a potom ho chcela vyhodit cez mreze von. Bolo to len take suche konstatovanie, nic napinave, nic sokujuce. A navyse to bolo pomerne strohe a strucne (co som vlastne rad lebo inak by sa mi to ku koncu nechcelo citat).
17.05.2006
draculin
nuz,toto som uz trosku pokritizoval na inom mieste,tak sa nechcem privelmi opakovat:) To,ze poviedka vychadzala z aktualnych problemov som vnimal skor ako nevyhodu - kedze samotna zapletka nebola prilis prekvapujuca.A tiez mi tam chybal nejaky dej..nie len prerozpravanie toho co bolo (este bez emocii).Sakra, vidim ze si si dal pri pisani zalezat..ale nieco tomu chybalo - pointa,napatie,prekvapenie..?
18.05.2006
cyberstorm
suhlas s predchadzajucimi nazormi. A este noeco. Nepochopil som to s tymi schopnostami. Ak su obyvatelia planety rovnakeho druhu, ale su len obcanmi roznych statnych utvarov (stat, republika, unia), tak zakonite musia mat aj rovnake biochemicke pochody a ziadne vyrazne rozdielne schopnosti. Ja neviem, ale si predstav, ze by pocas WW II mali nemci niecop take ako si napisal o Cromancoch. A ostatni (Rusi, Amici, atd) nie. Ono by to mozno bolo zaujimavejsie, keby bol potomok nejakeho vojaka, generala (natienenie vojenskych experimentov s psychickymi silami), alebo keby islo o uplne novo vznikajuci (alebo zanikajuci), alebo jednoducho len paralerne existujuci (nieco ako Neandertalci a Homo sapiens) zivocisny druh, pricom by ti prvi (Cromanci)majuci taketo schopnosti vytvorili nezavilsy stat. A kedze by ich bolo dajme tomu menej, a citili by sa ohrozeni vacsinovou populaciou Arejcov na planete, tak by dostali strach. A ako uz raz jeden mudry Yoda povedal (skratena verzia) strach vedie k utrpeniu. A vysledok by bola vojna. Ale ak su rovnakeho druhu, tak nie. A inak, zdalo sa mi to trochu rozsekane. mi to pripominalo skor dennik.
18.05.2006
SARS
cyberstorm, musíš rýpať za každú cenu ;). Teraz k poviedke. Keď som ju čítal prvý krát (ešte na fs.fandom-e), myslel som, že Árejci jednoducho Cromancov vyhubily, pretože boli iní. Ich agresia ma prekvapila.
Neviem, čo na ich odlišnosti ti vadí. Veď aj Hitler chcel vyhraždiť židov a ciká
ňov, pretože vedeli kradnúť lepšie ako on ;).
18.05.2006
draculin
Nuz,nepriatelstvo voci "iným" je vcelku prirodzene..mozno to je chyba len ludskej rasy,ale kedze nie je s cim porovnavat,mozeme to brat ako prirodny zakon.Na Zemi funguje bez ohladu na nabozenstvo,rasu a pod. Skor z logickeho pohladu mi nesedi hlavna premisa - totiz,ak by sa na nejakej planete vyvijali dva odlisne druhy (ci uz uplne odlisne,alebo trebars ako na Zemi),tazko by jeden mohol za starocia/tisicrocia ziskat taku prevahu.Vedomosti,technika..to vsetko sa siri..a ak by toto nepriatelstvo bolo naozaj velmi dlhotrvajuce,obidve strany by sa stale len "zlepsovali". Tazko by mohla nastat situacia,ked by jedna strana ziskala absolutnu prevahu - skor by doslo v vzajomnemu zniceniu..
18.05.2006
cyberstorm
SARS: Co sa tyka tych kradnuti, tak to je vec neustale sa zdokonalovaneho remesla, vlastnosti, ktoru maju vsetci
Draculin: Co sa tyka tych nerovnosti, alebo ako si to povedal... No, skus sa zamysliet nad myslienkou: Boli ini, museli sa skryvat a splynuli s davom. A potom vytvorili vlastny stat. A az potom zacali byt agresivny voci vacsine (nieco ako u Zidov-bolo ich vzdy malo, museli sa skryvat, nikdy nemali vlastny stat (okrem obdobia okolo krala Davida a Salamuna) a boli roztruseni vsade po svete okrem Ciny. A de facto az po vojne im bolo prisudene nejake uzemie. A v sucastnosti maju vlastny stat, jazyk, a tiez su agresivny. Proste nieco na ten sposob. Aspon tak si to ja predstavujem v pripade dvoch paralerne sa vyvijajucich ras, ktore sa navonok nelisia, ale jedna je zvyhodnena psychickymi silami a druha mnozstvom (v podstate ide o konkurencny boj. Kvalita versus kvantita. Kto vyhra?). Ale v podstate ,as pravu o sa tyka tej techniky... Aj ked, ak mozem znovu pouzit WW II, tak aj Nemci mali spociatku uzasnu techniku, naskok, ktory kamuflovali ako civilne zalezitosti, alebo obchadzali. A spojenci ani len netusieli... A potom sa to zasa obratilo-USA malo atomku a Nemci ani fuka. A po vojne, v dobe sklobetonovej opony to bolo este vyraznejsie. Teda za predpokladu, ze mali vlastny stat. Ale aj keby nemali, mohli si tajomstva predavat z pokoloenia na pokolenie, stretavat sa potajme (prvi krestania), a tam si vymienat vedomosti. A spoznat by sa spoznali velmi lahko. Kto nevie co hlada, tak to nikdy nenajde, kym sa dotycny nejak neprezradi.... Ale nie o tom je poviedka, vsakze. mal by sa asi vyjadrit autor.
18.05.2006
draculin
cyber.. napada ma tiez zopar prikladov z historie..ale nemam silu na zmysluplny prispevok :o) takze v zasade - moze byt,preco nie..ved ide o fantastiku :) jaj..a nech uz je vikend!!!
18.05.2006
SARS
CS (skrátene cyberstorm): Nemci za ziadnu cenu nemohli vyhrať vojnu. Príliš malí a v technike tiež neboli o moc ďalej. Vojna je priveľmi (finančne) vyčerpávajúca. Skôr, či neskôr narazia na múr (čo sa aj stalo :). A bomba?! Vznikla v období, keď kampitulácia Ríše bola viac než zriejmá. Japonsko bol len odpadlík, ktorý chcel to málo územia (tých pár ostrovčekov skutočne nestačí). Jej použitie bola nutnosť. Japonská armáda na život a smrť oddaná cisárovi sa len tak nevzdá.
18.05.2006
Saťo
Tak teraz trosku z historie, No niesom si celkom isty ci Nemci namali sancu vyhrat, samozreme za predpokladu ze by nespravili tak osudovu chybu a nenapadli rusko. Casom by anglicko padlo a nemci by si ties vyvynuli atomku, vojna by bola uzcite ovela dlhsia. Atomky by sa hadzali vsade lava nehlava az by nakoniec jedna strana prehrala. Ziaden armagedon by nenastal pretoze vtedy este nemali take vyspele technologie ale zomrelo by ovela viac ludi.Este jeden podstatny fakt. nemci mali vyspelejsiu technologiu aj ku koncu vojny, ved ako prvy mlali prudove lietadla, akurad ze uz nakoci nemhli bojovat pretoze uz nemali ani palivo. A no Japonko nebol az taky odpadlik, na kontinete dobili celok dost uzemia, a kurat ze stavili jenu veklu chybu, pustili sa do Ameriky ktora uz vtedy vlasnila podsatnu cast svetovehop bohatstva. No ono to ani valsne nebola tak klasicka chyba, skor fanatizmus. Jamamoto dorpredu vedel ze vojnu proti Amerike nemozu vyhrat no aj tak presadzoval utok. A co sa tika atomiek na Japonsko. No podlamna to bol dost spravy krok, zachranil vela japonskych a americkych zivotov. Nie celkom vsak chapem humane pohnutky Trumena ked zakazal zhodit bombu na Tokijo. Ved v tom case mali len dve bomby tak preco riskoval ze ich znicenie dvoch miest neprivedie k rozumu. Vlasne ich nepriviedlo. Az japonsky cisar proinutil generalov kapitulaovat, asi nechel byt cisar v krajine bez ludi :-)) To je asi tak vsetko co som chcel k WWII napisat.
18.05.2006
SARS
Kua, nejak sa to zvrháva na diskusiu literatúry faktu ;). Nevadí, mám si čo so Saťom povedať. Špekulácu o možnom, či nemožnom vítaztve Nemecka necháme na špekulatívnych historikov. Poviedku napíšeme aj bez toho. Stačí, že Hitler vyhral. Japonsko je však iná kapitola. Tým odpadlíkom som myslel, že nezdielali nazistické a fašistické myšlienky, len využilo vojnu ku svoj prospech. Srať tigra (Ameriku) sa skutočne nevyplatilo. A Bomba? Keď chceš vezňa zlomiť, nezabiješ ho. Zničenie Tokya aka s hlavným mestom (aj s Cisárom pokiaľ je prítomný) by spustilo vlnu nekonečného fantatizmu proti USA. Hirošima a Nagasaki bolo varovanie: "Kapitulujte, lebo budú nasledovať ostatné mestá!" Radšej by som ukončilt túto diskusiu. Zdá sa mi dosť blbé, na scifi stránke, špekulovať o WWII. Nechajme priestor fantastike. Keď máš stále čo povedať môžme pokračovať cez mail :).
19.05.2006
cyberstorm
sars: mozno to s tou historiou nebol dobry napad, ja som vsak lem chcel dokazat draculinovi, ze uz dva narody existujuce na jednej planete vedla sebo po tisicky rokov mozu byt uplne inak technicky vzspele (suhlas s tym, ze treba zvazit ludske, surovinove a financne zdroje). A co potom az dva odlisne, na vonok velmi podobne si druhy, z ktorych jeden ma nejalke zvlastne schopnosti? Faktom ostava ale ze ak nie su nejak centralizovany, tak to moc nepomoze.
19.05.2006
žjuvka
Skvelá diskusia, nechcelo sa mi zapájať sa a kaziť to svojimi nemiestnymi poznámkami, ale nedá mi to. Ak raz povediem svoju vojnu (a dá boh vojny, že to tak bude), chcem ju prehrať, nič lepšie pre moju krajinu spraviť nemožno. Potenciál prehry je oveľa väčší ako výhry, to momentálne vidí takmer každý. Mno, možno to vyznieva nierne nacionalisticky, ale faktografická tvorba ma vždy chtiac-nechtiac dostane do kolien, len tak ďalej!
19.05.2006
Ľuboš Zahradníček
Je tovšetko krásne, celá táto diskusia, ale ste dosť mimo. Ja som nechcel popisovať dva národy, nebral som do úvahy fakty, ako že dva vyspelé národy schonosťami odlišné by sa najskôr zničili pred tým, ako by dosiahli nejakú technickú vyspelosť ani nič podobné. Na to, čo som chcel vyjadriť sa mi nebolo potrebné zaoberať a vytvárať históriu národov a prepracovávať fakty do takých detajlov. Chcel som vyjadriť (na pozadí scifi - hovoríme tomu "ľahké scifi"), že naša spoločnosť má tendenciu odsúdiť každú odlišnosť na jednotlivcovi, aj keď odsúdenie je zcela neopodstatnené - založené na predsudkoch a komplexoch. Krásny príklad a snáď najvypuklejší je homosexualita (teraz ani nie, ale v minulosti) ale aj v iných oblastiach života sa to dá dosť dobre sledovať. Nechcel som to štylizovať do roviny sexuality (na to si pozrite Brockeback mountain) ale vo všeobecnej rovine som psychickú nevyrovnanosť, depresiu a vnútorný súboj z vlastnej (hrdinvoej) odlišnosti IMHO vyjadril viac než dostatočne.
19.05.2006
žjuvka
Fíha (toť moje obľúbené multiotravné slovo) !! Autor sa ozval, aby všetko uviedol na pravú mieru. Škoda, škoda, cieľavedomí autori, ktorí vedia čo chceli povedať u mňa veľmi neletia. Nevadí, bezomňa sa ktokoľvek kdekoľvek kedykoľvek zaobíde. Ale dokelu Ľuboš, nabudúce radšej nepíš, že si niečo vyjadril dosť dobre, to nechaj posúdiť kritike. Pre istotu, zatiaľ. Ako vidíš, pod každou poviedkou je lajstrík "diskusia" a tá sa málokedy zaoberá striktne námetom poviedky. Čo už, toto je tvorivý server. No a inak, ťažko prinútiť niekoho, aby pochopil niečo ako ty. Ale keďže toto všetko vieš, končím. Teda tento príspevok....
19.05.2006
cyberstorm
zjuvka: obavam sa ze Fiha nie je tvoje jedine multiotravne slovo :)
Lubo: V poriadku. Fajn, ale potom by som tam zaradil nieco ine, nieco menej vyrazne ako evidentne psyhokineticke vlastnosti. A ak by som to aj tam dal, tak by som sa snazil aspon nacrtnut, odkial pramenia, preco ich jedna skupina, jeden cely narod ma a druhy nie. To je totiz rozdiel medzi OK, dajme tomu ze homosexualitou, ktora sa vyskytuje viac menej rovnomerne v celej ludske populacii nezavisle od rasy, naroda, vyznania atd a medzi tym, co si napisal ty: ze totiz jeden narod ju ma, potomje ostry predel determinovany hranicami a dalsi narod, za tymito hranicami tieto vlastnosti jednoducho nema. To sa mi zda trochu divne. Keby bolo aspon nacrtnute, ze na ichuzemi su velke loziska uranu, tak aspon nieco, ale takto. Ono, zakladna myslienka je fajn, ale treba totrrosicku dostiahnut. Vkazdom pripade drzim palce na dalsie poviedky.
19.05.2006
žjuvka
Obávaj sa ďalej cyberstorm, to poteší.
19.05.2006
SARS
Som rád, že autor problém postavil na pravú mieru. Snaha o hlbokú myšlieku si žiada uznanie (aj keď nepochopenú :). Tešíme sa na tvoje ďaľšie pokusy ;). žjuvka: Ty, na zlatom stolci pred nekoľko tisícovou armádou. Skôr ako šašo, či mudrc. Nič proti tebe, ale myšienka teba na čele armády idúcej do vojny ma pobavila :). Čo už, díky, vedci hovoria, že smiech je zdravý ;).
19.05.2006
žjuvka
Ja a vojna.... SARS, ty si nepolepsitelny pohrdatel velkymi planmi! Co tak predostriet svetu nieco z tych svojich, vesele napady nerealizovatelneho charakteru hraju prim. Ale nie. Tesi ma, ze ta tesim (alebo aspon to, ze davam dobru zamienku predstierat to), teda moje napady, aj ked tak ten prispevok o vedeni a prehravani vojen mysleny nebol. Co uz, maybe the next time.... Ale aj tak, mna pobavila ta zmienka o sasovi a mudrcovi. V dnesnej dobe tieto profesie chtiac-nechtiac splyvaju, takze oddelovat ich, noo.... :)
22.05.2006
SARS
Nie žjuvka, len tými, ktoré sú väčšie ako moje ;). Nemylíš, že splývali vždy :).
22.05.2006
žjuvka
SARS, myslim, ze mat malo casu na pisanie prispevkov nie je na skodu, su trefne, presne, setria priestor v skrini, neprepustaju prach.... ale to som uz fakt mimo, asi neovladatelna radost, aj ked neviem z coho. Ale s tymi profesiami mas vlastne pravdu, fiha, diskutabilne, porozmyslam.
22.05.2006
SARS
Vidím, že nemáš čo robiť. Povedzme si to do očú sťa chlapi na ICQ.
22.05.2006
SARS
Sakra, môj #ICQ: 70288308
22.05.2006
žjuvka
Dnes uz nie, povinnosti volaju - doslova. Ale ak ti spravi radost pokracovat v hadke a pritom tu nezaberat miesto, tak snad nabuduce, alibisticky to tu musim zbalit, to su tie rodinne povinnosti.
22.05.2006
marcus
No neviem ale mne sa to velmi pozdavalo. Cez napad , styl pisania az po zaver. Takto si predstaujem dobru poviedku.( tym dobru myslim viac ako 3....)
Nebola tam krv napatia nasilie, ale vobec mi nechybali. Takto ako to je napisane mi to ku stastiu uplne staci. stilisticky je to cele neskutocne premakane. nasli ste tam nejaku chybu? ja nic.
Hodnotenie: nie je o com 10/10
06.08.2006
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.