Konečne nám zapršalo. Už som si myslela, že tento rok svoj obľúbený bodkovaný klobúčik neponosím ani jediný raz.

Aj hubičky narástli. Navarím výbornú polievočku. Nakŕmim Dušinka.

Dušinko sa ku mne prisťahoval minulý rok. Urobil si perinku z vtáčieho páperia, rozvalil sa na nej a v tichosti vyčkával dokým ráno nevykuklo slniečko. Potom vyrazil na postriežku.

Ja som sa za ten čas starala o svoje bylinky, žen-šeň, blen aj madragoru. Chytala som mlokov v potoku a vyberala ich oči, hodia sa na mnohé zaklínadlá. Potkanom, ktorí sa chytili do mojich pascí som strihala chvostíky a vyrezávala srdcia. Žaby som vždy nastrkala do sklenených fliaš a vyložila na slnko. Vysušilo im kožu, ktorá sa potom ľahko strhávala. Zajačie pacičky sú najúčinnejšie, keď boli zmixované s prťavými zajačími chvostíkmi a okrúhlučkými šťavnatými ľadvinkami.

Vo svojej práci sa vyznám. Mám na predmestí magický obchod a veľa spokojných zákazníkov.

Lektvary a rôzne iné substancie pripravujem podľa prastarých receptov. Viem uvariť nápoj lásky pre trpaslíka, elfa aj pre človeka. Alebo pripraviť neobjaviteľný jed, po ktorom človek odkväcne akoby ho skolil infarkt.

Ale zo všetkého najradšej mám premeny. Zmeniť nič netušiaceho tínedžera na žabiaka, potom ho vysušiť vo fľaši a stiahnuť z neho kožu je výborný recept proti akné. Akurát sa mi stáva, že keď tie tupelá potom premením nazad neocenia svoju čerstvo narastenú krásnu pokožku na tvári, vrieskajú a jačia ako zmyslov zbavení, a utekajú preč.

Mohla by som byť so svojím životom vlastne veľmi spokojná. Žijem si ako chcem, keď sa mi zachce v meste a keď sa mi zachce tak v lese. O živobytie mám postarané. Stále sa nájde dosť sprostých, čo mi veria a dobre zaplatia za hocaký čarujúci paškvil alebo talizman.

Ale chýbal mi spoločník. Keď prišiel Dušinko, zamilovala som si ho. Je poddajný, milý. Jeho šupinky ma príjemne šteklia, keď sa mi usídli na podbrušku. Syčí akoby spieval: SSSSSoooommm sssssss tebou ssssssráááááááddd.

Dnes mu navarím polievočku z hubičiek. Čakala som mesiace na ten správny druh. Všetky ostatné ingrediencie boli jednoduché. Veď také imelo nájdete na každom kroku, pavúkov, slimáky, chrústy aj zlatoňa mám v špajzke uložených podľa abecedy. Krv upíra mi problém nerobila, s jedným ciciakom mám stále slušné kontakty.

Noc sa už schýlila k polnoci. Všetko je ako má byť. Vodička z močiarného kúta, bylinková zmes, päť kusov lezúcich tvorov, päť vajec letiacich – môj úbohý krkavec sa už rodinky nedočká - krv nočného tvora a hrsť mojich vlasov. A ešte hubičky. Dymí to správne, nazeleno a jedovato.

Dušínko je so mnou od zotmenia. Mojkal si ma, teraz sa čuduje, čo som ho zo seba zložila a čo to tu predvádzam.

Ták. Len sa pekne napi, tým svojim rozoklaným jazýčkom. Ten ti možno zostane aj keď sa premeníš.

Presne trikrát sa zablyslo a trikrát zahrmelo. Je to! Tak sa mi ukáž, Dušinko.

Máš všetko ako máš mať? Vlásky ako ja, trošku hnedé a trošku ryšavé. Očičká belasé a líčka červené. Len zbozkávať. Vysoký si tak akurát, keď si stúpnem na špičky, môžem ti dať pusu rovno na ústa.

Aj tam dolu si pekne obdarený, budeže mi teraz sveta žiť. Nebudem viac kupovať baterky v Akcione.

Dušinko, prečo jačíš? Čo ma azda nepoznáš. Však ja nie som zlá ježibaba. Ja som tvoja víla, tvoje vankúšik, tvoja nočná kamarátka.

Nejač! Neutekáj. Počkáj. No, doriti!

Tak toto som trošku nedomyslela.

Také mrhanie. Tie hubičky som mohla predať za pár tisícov, niektorí závisláci bez nich nevedia žiť.

Ale čo sa čudujem. Nechodí to presne takto? Niekoho si primojkáš, noc čo noc sa k tebe túli, teplo si berie, občas mu aj najesť dáš a keď sa z tej tvojej dobrej opatery premení, ide si po svojom a na teba kašle.

Už aby otvorili obchoďák.