”Prosím pomôžete mi. Ukrýva sa priamo tu,” muž zahalený v handrách a páchnuci ulicou natiahol prosebnú ruku k ľuďom na ulici.

”Ty zradca. Tvrdil si, že ma neprezradiš,” zavrčal vlkočlovej ukrytý v tieňoch.

”Za sedemsto zlatých? Prepáč, ale neodolal som,” muž sa snažil tváriť ľútostivo, ale v jeho hlase nebol ani náznak ľútosti.

Znovu vykukol z tmavého podchodu a rukou kýval na dvojicu Strážcov svetla. Konečne si ho všimli a pobrali sa k nemu z rušnej ulice. Keď si všimli jeho napätý výraz ostražito položili ruky na rukoväte mečov, čo mali za opaskom.

Vlkočlovek prestupoval z nohy na nohu. Kŕčovito zvieral svoje temné dýky. Vycítili jeho nervozitu a na okrajoch zažiarili jemným modrastým svetlom. Mohol by srdcu umlčať, ale to by musel vyjsť zo svojho úkrytu za múrom a prezradil by sa úplne.

”Pane ste v poriadku?” maldý muž so ženou, Strážcovia svetla, pristúpili k podchodu. Dnu však nevstúpili. Čo ak by to bola pasca?

”Prosím pomôžte mi. Ukrýva sa tu vlkočlovek. Musíte ho zatknúť.”

”Pane, ak je to tak, poďte prosím sem k nám na ulicu a mi sa oňho postaráme,” slova sa ujal mladík s dlhými vlasmi a modrým plášťom.

”Nemôžem. Kúzlo tejto budovy ma chráni.”

V tej chvíli sa z vlčieho hrdla ozvalo desivé vrčanie, pri ktorom tuhla krv v žilách. S vytasenými dýkami sa vrhol zradcu krcieceho sa v tieňoch.

Ten s piskľavo vykríkol a čudesne sa vrhol Strážcom rovno do rúk.

”Mudroň Kráčavý, ste zatknutý za početné krádeže a podvody,” oznámila mu Strážkiňa, kým jej kolega dával podvodníkovi na ruky putá.

”Mňa? Zatknite toho vlka,”

”To nebude potrebné. Vďaka za spoluprácu Strážca Wolfgang,” mladý Strážca kývol hlavou svojmu ochlpenému kolegovi.

”Bez problémov. Aj nabudúce,” vlkočlovek schoval meče a spokojne za zazubil.Tu už človek nemôže ničomu veriť.