Slávnosti letného slnovratu bývali vždy bujaré. Inak tomu nebolo ani tento rok a Denny si ich náramne užíval. Na trhy do Rildonu prišli kupci zo širokého okolia a stánky hýrili pestrými farbami a exotickými vôňami. Dennymu sa podarilo nenápadne ukradnúť pečenú prepelicu a vychutnával si ju pri predstaveniach šermiarov a akrobatov v hlúčiku ostatných detí.

Denné slávnosti však nebolo to, čo Denny napäto očakával. Po zotmení, keď sa unavený a opitý ľudia začnú rozchádzať domov, začne sa konať iná slávnosť, oveľa menšia a podivnejšia. A práve tam mal Denny namierené. Predtým by si ale potreboval zdriemnuť, nech je svieži ak sa mu dnešný plán mal podariť.

***

„Uzavretá spoločnosť, nič tu nenájdeš. Choď kade ľahšie,“ prehovorila ohromná kopa svalov pri dverách v tmavej uličke.

„Pre priateľov sa miesto na noc vždy nájde,“ odvetil vyškerený Denny a podával svalovcovi ruku v ktorej sa zaleskla medená minca. Bez obrazu koruny alebo kráľovej podobizne, išlo o karelu – platidlo medzi praktikantmi okultných povolaní. Svalovec Dennymu opätoval úsmev a otvoril mu dvere ďalej.

Skrytý bazár bol stvorený pre všetku mágiu po jej zákaze v kráľovstve pred vyše storočím. Človek tu vedel nájsť všetko, alchymistov predávajúcich svoje lektvary, mágov handrkujúcich sa o zvitky a grimoáre, alebo aj vzácnosti ako pôvabnú bosorku Lorenu, ktorá predávala uväznené kúsky duší od vplyvných mužov, ktorých zviedla. Pri ich správnom použití pre vás daný muž vedel nevedomky niečo spraviť.

Denny konečne našiel koho hľadal. Serael a jeho stánok s neporaziteľnou hrou bol síce prázdny, ale okolo postávalo veľa zvedavcov. Denny neváhal, vytiahol z vrecka rubín veľký ako slepačie vajce a položil ho na stôl.

„Tak máme tu prvého dnešného vyzývateľa,“ usmial sa Serael, „stávka je vhodná, je však čestne nadobudnutá?“

„Ako keby ťa to niekedy zaujímalo,“ zažartoval Denny.

„Spýtať sa musím aj tak, nuž začnime.“

Serael obratne začal vykladať na stôl figúrky, žetóny a kocky do vzoru votkaného na obruse pred ním. Keď bola šesťuholníková zostava hotová, vybral protimagický talizman a zavesil ho nad stôl. Ani jeden z nich tak nemohol kúzliť aby podvádzal. Hra bola predovšetkým stratégiou spojenou s blafovaním. Žetóny sa pri pohybe mohli dostať do konfliktu, pri ktorom hráči deklarovali ich silu, obidvaja mohli tvrdenie druhého spochybniť, pričom pri mylnom spochybnení sa dostával postih. Serael bol vo svojej hre majster, no Denny prišiel pripravený. Pod roztrhanou rukavicou mal dva tenké prstene, jeden z magnetitu a druhy z prepleteného striebra a meteoru. Dennymu sa podarilo ich ukradnúť spolu s rubínom pred dvomi mesiacmi a vtedy vymyslel tento plán.

Magnetitový priťahoval kovy prirodzene, strieborno-meteorový mal tendenciu sa točiť doprava alebo doľava v prítomnosti istých kovov. Ani jedno nebola na slovo vzaté mágia a rušivé pole na ňu neúčinkovalo. Denny po minulých rokoch poznal žetóny na hracej doske a pri skúšaní vedel dve tretiny odhadnúť podľa reakcie prsteňov keď okolo nich prešiel rukou.

Ako hra postupovala, Serael sa tváril stále vážnejšie a vážnejšie a napriek Dennyho výhode mu nič nedaroval. Denny sa sústredil ako vedel, ale nakoniec sa ocitol v pasci, pri pohľade na svojho protivníka zbadal slabý úsmev na perách, jediná cesta nebola výhra ale remíza.

Posunul svoj žetón a natiahol ruku k Seraelovi. ten ju prijal a dav prepukol v jasot. Nikto zatiaľ nedosiahol ani remízu.

„Efektný kúsok, gratulujem,“ naklonil sa Serael k Dennymu a stihol mu silno ruku, až ho prstene na nej zaboleli.

„Ale ubezpečujem vás, že nabudúce tento trik nebude fungovať,“ dodal tichšie a zhlboka sa zasmial s ostatnými.