Fakulta Mecheche <fakmecheche@gijklmail.com>

komu : ja, <jožkoferko@skmail.com>...

--------------------------------------------------------------------------------------------------

Major Inžinier Roboš Mecheche bol dlho statočný člen posádky Sappho-1. Dostal viaceré ocenenia za statočné konanie vo viacerých vojnách, od Časovojny po Vojnu Šimpanzieho Storočia 3. Napriek tomu, keď sa konečne vrátil naspäť na zem z jeho 50 ročného pobytu na stanici, sa rozhodol z ničoho nič stať shaolinským mníchom. Aj po jeho smrti na Psiu Chrípku si doteraz historici venujúci jeho statočným činom (prezývaný Roboši) lámajú hlavu nad tým, prečo zrazu tak silno zmenil trajektóriu svôjho života.

Veľa z nich však poukazuje na legendárny záznam 4224-20-20.mp6 zo stanice ako potenciálny dôvod pre túto radikálnu zmenu. Keďže ste určite už podpísali oboznámenie z cognitoharzardom tohto dokumentu, tak vám my, Fakulta Mecheche, povolujeme prístup ku prepisu tohto záznamu.

Veľa šťastia.

---------------------------------------------------------------------------------------------------

S : “Sedela na kraji satelitu a čistila jeho hladký modrý povrch od vesmírneho odpadu. Nemohla som si pomôcť, mala také prekrásne krivky. Zadok ako ani jedna z nás inžinierok nevidela predtým, tvár bola celá komplikovaná a ten jej hlas. Ten hlas ma dotiahol do konca.”

R : “Prepáčte, pani Strojková, ale našli sme jej ruky levitujúce neďaleko ľavého krídla stanice.”

S : “No a?”

R : “Pracovala ste s Klárou na konci pravého krídla.”

S : “Nevidím vašu pointu, nikoho som nezabila.”

R : “To je pravda, ešte dve minúty pred pohovorom sa nám ju podarilo poslať do bezpečia a ešte stále je práceschopná.”

S : “Tak načo ma trestáte?”

R : “Netrestáme vás. Len nás zaujíma, ako sa to celé stalo.”

S : “Dobre, poviem vám. Hneď, ako som ju uvidela, som sa do nej zaľúbila. Už som spomenula, aká bola prekrásna. Prisunula som sa k nej za pomocou trysiek a chytila sa zo zadu, keď som bola dosť blízko. ‘Čaves, bejby,’ som jej pošepkala do jej miniatúrneho úška cez skafander, ona však pracovala dalej. Aj to som považovala za dosť sexy, tak som jej otočila hlavu. V tom sa však odpojila a držala som ju v rukách. Iba maličký káblik trčal z jej krku a pozerala som sa jej priamo do jej dvoch prekrásnych 4k kvalitných očí. ‘Čakala som na teba celý môj život,’ boli moje posledné slová pred tým, než som si dala dole prilbu zo skafandra a pobozkala som ju na jej USB port. Chcete vedieť, čo sa dialo ďalej?”

R: “Ani moc nie, istú myšlienku o tom, ako ste neslušne… napadli upratovacieho robota Klára-1 už dávno mám z kamerového záznamu vášho skafandra. Skôr chcem vedieť iba 2 veci.”

S : “No?”

R : “Ako to, že ste vydržala nedýchať tri hodiny vkuse bez toho, aby vás zabil tlak vo vesmíre a ako ste pre boha svätého dokázali tomu robotovi páchať to čo ste páchali tri prekliate hodiny?”

“Jednoduché, bola to pravá láska.”

--------------------------------------------------------------------------------------------------

Major Inžinier Roboš Mecheche v ten deň dal výpoveď zo stanice Sappho-1. Jediné odôvodnenie čo za sebou zanechal bolo vo forme pokrčenej vreckovky, na ktorej bolo napísané : “UŽ TO NEZVLÁDAM, TO JE PO TRETÍ KRÁT TENTO TÝŽDEŇ A TO JE LEN UTOROK.”