„Marek. Rýchlo prídi ku mne, toto musíš vidieť!“ bolo písané v SMS, ktorá prišla od Lukáša. Následne nereagoval na žiadny telefonát, a tak sa Marek predsa len rozhodol, že ho pôjde navštíviť. V nedeľu večer. Aj keď musí vstávať ďalšie ráno. Marek tušil, že to nie je najlepšie rozhodnutie, ale Lukáš mal naozaj talent na nachádzanie, starožitných, podivných a okultných predmetov. V tejto záľube to bol Marekom jediný rovesník. Vybral teda bicykel a vybral sa na pol hodinovú jazdu na opačnú stranu mesta.

Zvonil už tretí krát sa dvere rozleteli dokorán.

„Predsa si prišiel,“ zasmial sa vo dverách Lukáš, „vedel som že si to nenecháš uisť. Poď poď mám to v izbe na stole.“

„Stále ani neviem, čo to máš ty tajnostkár,“ odvetil Marek a nasledoval kamaráta.

„Prekvapenie, oči si vyočíš.“

Lukáš neklamal. Marekovi skoro spadla sánka keď zbadal knihu. Obal vyzeral ako živá beštia, vyrezaná z nejakého tmavočerveného dreva, kompletná so zubami po okraji a veľkým skleneným okom na prednej strane. Bolo prítmie a Marekovi sa zdalo, akoby stránky zavretej knihy jemne žiarili bordovým svetlom.

„Teraz sa mi len podarilo rozobrať zámok – kľúč k nemu nebol,“ ukázal Lukáš na hrubú reťaz ležiacu pri stole, „práve ju idem podľa inštrukcií otvoriť.“

„Ku knihe boli inštrukcie? Snáď vieš ako čítať,“ zasmial sa Marek. Lukáš tú poznámku už ignoroval. Zapálil veľkú voskovú sviecu na stole a z papierika prečítal latinskú frázu, ktorej Marek nerozumel.

Obal knihy sa sa okamžite roztvoril.

„Čo to – žartoval som, ale toto bežné knihy. Kde si tú knihu zohnal vlastne?“ zneistel Marek.

„Na juhu mesta, ulicu ďalej od cintorína otvorili také malé kníhkupectvo. A nebuď zbabelec, čítanie ešte nikoho nezabilo,“ odpovedal Lukáš s nosom už zabodnutým v knihe.

Marek neodolal a pridal sa k nemu. Knihu spolu listovali dlho do noci. Veľa nákresov ľudskej anatómie magických obrazcov, máp a ilustrácii striedali texty v latinčine, starej gréčtine a jazyku, ktorí ani jeden nespoznávali.

Ďalší deň bol hrozný, ale Marek neľutoval ani sekundu predošlej noci. V práci sa nevedel na nič sústrediť a rozmýšľal iba nad knihou. Lukáš mu v tom veľmi nepomáhal. Ako zvyčajne keď ho pohltila mánia, neodpovedal na žiadnu verziu elektronickej komunikácie. Nemal cez týždeň času nazvyš a tak sa Marek sa rozhodol, že v piatok pôjde z práce skorej, pôjde pozrieť to nové kníhkupectvo a prepadne Lukáša u neho doma.

„Toto musí byť ono, ale prečo tu nič nie je?“, divil sa Marek, keď vstúpil do obchodu. Police boli celkom prázdne, už sa na nich stihla zbierať aj vrstva prachu. Marek bol zarazený. V tom si všimol kus papiera Na pulte veľa kasy a zo zvedavosti ho prečítal.

„Ak ste sa vrátili kvôli kniha, je vaša a nevezmem ju späť. Nehľadajte ma, neuspejete. Boh vám pomáhaj. R.J.“

Strohé, veľmi strohé ale Marek z toho nemal dobrý pocit. Ide predsa len skontrolovať Lukáša. Na bicykli to nemá ďaleko. Keď dorazil k jeho dverám, ani sa nenamáhal zvonením, skúsil kľučku a našťastie bolo otvorené. Vbehol do izby a mráz mu prebehol po chrbte. Lukáš stále sedel pred knihou tak ako ho v nedeľu opustil. Ale nevyzeral vôbec dobre, tvár mal bledú, pod očami mal tmavé kruhy, vlasy spolovice vypadané. Horšia ale bola kniha, celú izbu ožarovala Červeným svetlom a čo sa pred týždňom javilo ako drevo, dnes pulzovalo ako živé mäso s veľkými tesákmi.

„Už aj odstúp od knihy!“ skríkol Marek.

„Oh ahoj, nechcel si už ísť domov?“ zažmurkal zmätený Lukáš.

„Ráno budeš vstávať -“ CHRAMST! Vetu nedokončil. Kniha mu skočila po hlave. Kúsala, trhala a červený jazyk v tvare záložky pomaly posúval Lukášove telo medzi stránky. Keď skončila, zostala zatvorená ležať na stole. A živé zelené oko zazeralo na Mareka. Ten nečakal ani chvíľu a reťazou ležiacou na zemi ju obmotal.

Spamätával sa, čo teraz? Ako niekomu nahlási, že jeho najlepšieho priateľa zožrala kniha?

Marek urobil to jediné, čo vedel. Nechal celú krvavú scénu ako je a išiel domov si to premyslieť.

Po príchode si chcel dať akurát horúcu sprchu a premyslieť si, čo ďalej. Doma ho prepadla panika. Kniha zamotaná v reťazi už na neho čakala na stole ...