Dvaja mníchovia z rádu Ebook vtrhli do miestnosti. Čakalo ich neuveriteľné prekvapenie. Police plné starých kníh. Miestnosť bola plná regálov, tak vysokých, že ich vrchol sa strácal v tme pod stropom. Stáli v niekoľkých radoch, ktoré sa ďalej vetvili až tvorili naoko nekonečné bludisko. A v každom regáli boli knihy, knihy a pre zmenu ďalšie knihy. Malé, veľké, hrubé, v pevných doskách aj v mäkkej väzbe.Jeden mních opatrne pristúpil k najbližšej polici.“To je najväčšia zbierka pôvodných kníh akú sme kedy našli. Náš zdroj nám dal dobrý tip.” Rukou prešiel po chrbtoch kníh.“Len opatrne. Nikdy nemôžeš vedieť čo sa skrýva v takýchto starých knižniciach. Odporci našej viery v nich mohli nastražiť rôzne pasce. Nie každý prijal našich digitálnych bohov.” Varoval svojho kolegu druhý mních. Zo zákutí svojho plášťa vytiahol sklenenú doštičku. Láskyplne ju pohladil. Jedným pohybom ju aktivoval. Jej obrazovka sa rozžiarila jemným bledo modrým svetlom.“Ako mohli kedysi s týmito starými knihami chodiť po svete? Veď sa im nemohli zmestiť do vačku. To keď mali rozčítaných viac kníh naraz museli so sebou nosiť celý kufor?”“Možno. Teraz je to pohodlnejšie. Môžeme mať vo vrecku naraz až tisíc kníh.”“Neviem sa dočkať až digitalizujeme aj tieto staré exempláre a zaradíme ich do našej elektronickej knižnice.”Rozdelili sa, aby pokryli väčšiu časť. Ako prvé chceli so skenermi zmapovať celú miestnosť. Vytvoria tak jej digitálnu kópiu a budú sa v nej vedieť ľahšie orientovať. Ich čítačky im slúžili ako zdroj svetla.Staršieho mnícha zaujali niektoré obaly kníh. Neodolal a musel sa pri nich pristaviť. Boli krásne zdobené, pestrofarebné. Jednu knihu vytiahol. Prezrel si ju z každej strany. Nemala zdobený len obal a chrbát, ale aj spojené strany. Obrázok na obale pokračoval aj ďalej na strany. Začal v nej listovať. Dokonca na začiatku každej kapitoly boli obrázky. Pri listovaní ucítil z knihy zvláštnu vôňu. Niečo v jeho vnútri sa zachvelo. Držať takúto knihu bol úplne iný pocit ako čítačku. Starý mních musel uznať, že aj pôvodné knihy majú svoje výhody. Opatrne, skoro až s obradnou úctou ju vložil do police.Zrazu z hĺbky knižnice začul vydesený výkrik. Jeho kolega očividne natrafil na nastraženú pascu. S povzdychom sa vybral naspäť ku vchodu.Keď sa dostal k dverám práve z bludiska regálov vybiehal jeho mladší kolega. Bežal ako o život. Niečo ho naháňalo. Rozzúrená kniha. Cvakala zubami a za ňou poletovali dotrhané stránky.“Zbav ma jej. Rýchlo ma jej zbav!”Kolega mu podržal dvere a potom ho sám nasledoval. Keď ich zavrel počul ako z druhej strany nabúrala kniha. Tieto divoké, strážne knihy majú problém so zastavovaním.“Hovoril som ti, aby si si dával pozor. Nemôžeš chytať len tak všeličo. Niektoré knihy ťa môžu úplne pohltiť. Máš šťastie, že si vyviazol len s dotrhaným plášťom.”Vrátia sa neskôr. Mladší mních si potreboval vymeniť nohavice za menej deravé.