...medzi ne patrí aj Čierna Koza, Matka netvorov, Tvorca ohavností. Jej sviatok padá na najkratší deň roka, kedy degenerované kmene usporadúvajú prekliate bakchanálie, obetujúc... Necronomicon, Abdul Alhazred

Pusté ľadovcové pláne sa tiahli do nekonečna, či tak sa nám to aspoň marilo. Polárne žiary, sprevádzajúce nás vo dne i v noci, dodávali krajine nepozemskú krásu, hraničiacu s neobsiahnuteľnou hrôzou. Nebolo neobvyklé počuť vybuchnúť výkriky šialenosti.

Tým, u ktorých toto šialenstvo prepuklo, sme viac pomôcť nedokázali. Nepomáhali buchnáty, kruté zaobchádzanie, ani fyzické násilie. Postupom času sme ich len začali klásť tvárou na zem. Jednak okolitý sneh tlmil výkriky, a smrť tak prichádzala rýchlejšie. Ak by sa niekto vzniesol ponad tú prekliatu planinu v balóne, poľahky by podľa zanechaných tiel mohol sledovať naše stopy.

...boli vyhnané zabudnuté kmene. Ich krutosť nemala konca, nepoznali milosť ni lásku. Ich životy boli od narodenia až po smrť venované iba vojne, vraždám a smrti. Príchod krutého ľadu spečatil ich osud, aj keď zblúdení cestovatelia neraz tvrdia, že...

Necronomicon, Abdul Alhazred

V momente, keď sme po prvý krát zazreli ruiny, nás bolo len tucet. Dvanásť ľudí, zo šesťdesiatich ôsmich, preživších stroskotanie. Vtedy sme boli hnaní vpred iba slepým pudom sebazáchovy. Na premýšľanie nezostávali sily. Na vlastné oči som videl, ako MacArthur padol mŕtvy na zem, keď sa zamyslel nad okolitými stavbami. Oči mal naširoko otvorené, ústa skrivené v nevypovedanej myšlienke.

My ostatní sme si nad tým nelámali hlavy. Bolo nám jedno, či kráčame cez prázdnu planinu, a či cez pradávne ruiny. Beztak sme vedeli, že Smrť nás čoskoro dostihne.

Potom sa však objavili Iní. Mali isté ľudské črty, vyzerali však ako vzdialení bratranci ľudského pokolenia. Tvár každého z nich bola poznačená incestom. To sme si však uvedomili až potom, keď bolo neskoro. Nasledovali sme ich poslušne, ako dobytok, vedený na porážku.

...preto beda tomu, kto sa vyberie skúmať končiny odľahlé, či už na severe alebo juhu. Chlad ni horúčavy Im neprekážajú, vytrvajú všade tam, kde ľudia nie. A tôbož beda tým, čo stretnú sa s ich nevoľníkmi. Nepatria viac do rodu človečieho, lež sa z nich stali...

Necronomicon, Abdul Alhazred

Keď som po spánku precitol, zovrela ma hrôza. Ležali sme nahádzaní jeden cez druhého, ruky aj nohy tuho zviazané. Po chvíľke prišiel jeden z tých ohavných odľudov. Premeriaval si nás, a potom zdvihol a prehodil si cez plece Kroegera. Ten sa snažil vzoprieť, no márne. Kričal a prosil nás, pomôcť však nebolo ako.

Skutočná hrôza nás však premkla až vtedy, keď sme začuli Kroegerov ryk, nesúci sa aj cez hrubú vrstvu permafrostu. Vždy, keď si na to spomeniem, mám nutkanie prepichnúť si uši. Dobre však viem, že ten pazvuk mám až nadosmrti vypálený v mozgu, a odtiaľ ho nedostanem. Iba ak guľkou.

A tak nás odľud bral jedného po druhom. No až vtedy, keď predchádzajúci nešťastník vypustil dušu, a ustal jeho krik.

Pre mňa si prišiel ako po posledného. Desať krát som počul rev mojich spoločníkov, desať krát som prežíval s nimi muky. V momente, keď som ucítil studené odľudove ruky, ako po mne šmátrajú, čosi sa vo mne zlomilo. Zreval som i ja, ako moji druhovia. Môj rev však viac nebol predchnutý strachom a hrôzou. Sálala z neho sila a hnev.

S jeho pomocou podarilo sa mi pretrhnúť putá, a premôcť odľuda. Odstúpil som z neho až vtedy, keď mu z hlavy zostala iba kopa mäsa a kostí.

...vrátili sa. Neboli však viac sebou, do ich duší bolo zasiate semeno Kozy. Iba tak totižto dokáže šíriť svoje potomstvo za hranice svojho zamrznutého kráľovstva. Neovládajú už viac títo nešťastníci svoj osud, lež sú vedení...

Necronomicon, Abdul Alhazred

Nebudem už viac písať o tom, čo som videl. Beztak nenachádzam slov opísať tie ohavnosti, čo som zazrel. Bolo to... nie, nezdôverím sa.

Teraz už však viem, prečo som unikol. To Ona, prekliata beštia to tak zariadila. Prečo si vybrala mňa, netuším. Možno nazrela do mojej duše i mysle, a uvidela veci, čo som vykonal.

Nestrojte sa hľadať ma, ak vám je život milý. Ak by ste ma aj našli, nebol by som to viac ja. Čaká na mňa iná podoba, iný život, iný zmysel. Už i teraz vidím, ako sa mením. Sprvoti som tie výrastky rezal a vypaľoval, lež nedá sa mi proti tomu viac bojovať.

Snaživo vás prosím a zaprisahávam vás, vyhýbajte sa hlbokým lesom a hájom, lež by ste chceli skončiť jak ja. A tým, ktorí jej slúžia, jedno odkazujem:

Iä! Shub-Niggurath!