Kockatý stroj ničenia bol nepohodlne zavesený o pokazený kovový vešiak, ktorý sa iba slabou amatérskou kabelážou držal o chodiacu mŕtvolu známou ako Jack. Panel na jeho tvári, na mieste jedného z jeho očí, zablikal od hnevu. Keby už dávno nemal biele vlasy, tak by ich nabral teraz.

Cez rádio sa ozval ženský hlas : “Budeš to vedieť dať len s jednou rukou?”

Nestihol odpovedať svojej kolegyni, ľudským okom hľadal po streche svoj cieľ. Woodman sa mu stratil, vśak nechal za sebou malú indikáciu, kadiaľ šiel. Pomaly ale isto sa Jack dotrepal ku dverám smerujúcim na schodisko činžiaku. Oprel sa mäsitou rukou o rám dverí, ale dlaňou zdrapil za šrot, ktorý mu visel z opačného boku. Ten zvuk, ktorý trhajúce káble a trieskajúci kov vydával, bol bolestivejší ako ten pocit.

“Woodman, ty bastard!” Jack zakričal aby ukludnil svoju hlavu. Ozvena maskovala zvuk toho, ako si vyberal zo šrotu na zemi svoju obľúbenú strelnú zbraň. Tlmič zostal nedotknutý, zásobník však stonal prevažnou prázdnotou.

Z rádia sa znova ozval hlas : “Jack. Nemusíš to dokončiť. Je to iba jednoduchý uprchlík. Len 5 000 kreditov, horko ťažko dosť na jedlo v dnešnej dobe.”

Nepočúval ju. Odsotil sa od steny a bežal dole po schodoch.

Rádio mu znova zasyčalo, tentokrát bol odtiaľ počuť, ako osoba na druhej strane sa vzdala ho prehovárať : “Máš vôbec dosť nábojov?”

“Iste že mám,” polo-usmievavo odpovedal, “Ak som dobre počítal, mám ešte dva.”

Jack už v diaľke počul otváranie spodných dverí. Woodman bol dole a utekal na ulicu. Jack musel rýchlo premýšľať, ak mu utečie medzi ľudí, tak ho už dnes nechytí. To by bola škoda pre aj jeho, aj jeho kolegyňu. Obaja mali dnes na pláne sa najesť a napiť.

Ako sa už aj on blížil ku dverám, dostal nápad.

“Zas tak málo nábojov? Povedala som ti, nech si berieš viac než jeden zásobník.”

“Vieš,” Jack kričal ako vykopával dvere od činžiaku, “Tie dve náboje mi úplne stačia.”

Jack vyskočil von. V diaľke stál premýšľajúci a šokovaný Woodman, obkolesený betónovými bariérami. Pozeral sa za seba na Jacka ako vyplašená srnka na svetlo nákladného auta. Jednoruký nájomný vrah však kráčal dopredu. Nebežal, však načo. Jeho cieľ sa nehýbal a dostrel mal. Namieril pred seba svoju pištol a zamyslel sa : ‘Škoda, že tá ruka, o ktorú som prišiel, bola presne tá, ktorou sa mi ľahšie mierilo. No nevadí. Na tento plán nepotrebujem presne mieriť.”

Nemotorne stlačil svoju zbraň a podarilo sa mu vystreliť. Pištiaca strela sa odrazila od zeme a iba slabo pristála pred nohami Woodmana, ktorý sa už len pri zvuku rozbehol schovať za betón. Jack kráčal ďalej, zbraň držal stále pred sebou. Pomaly prišiel ku malým kamienkom z doničeného chodníka a zastal. Vedel, že Woodman stále načúva. Rovnako aj veďel, že sa pozrie spoza jeho ochrany. Hneď, čo vytrčil svoju hlavu, Jack slabo stlačil rúčku, však ukazovákom na spúšti sa ani nepohol. Woodman spanikáril a schoval sa.

“Jack, čo to-” nestihla ani dohovoriť a Jack zapískal. Skoro perfektne naimitoval zvuk z jeho tlmiča. Zbraň použil ako váhu, ktorá mu pomohla udržať rovnováhu a plnou silou kopol do náhodného kamienku na zemi. Keby Woodman nebol za betónom, tak by ho aj ten krpatý štrk bol usmrtil.

“Sakra!” snažil sa zakryť smiech zatiaľ čo potichu priskočil ku Woodmanovi. Spoza ochrany jeho cieľa bol počuť chichot tlmený mäsitými rukami. Ten však Jack plánoval rýchol preruśiť.

Zvuk slabého prskania nespokojných a silno vodivých káblov z miesta, ktoré kedysi držalo Jackovu kovovú ruku prerušovalo hlboké ticho, ktoré nastalo, keď Jack vytrčil spoza bariéry a namieril pištol presne na Woodmanovu hlavu. Vzdialenosť nestačila na to, aby sa vyhol guľke.

“Misia splnená, Jack,” ozval sa hlas z rádia keď Jacka ošpliechala tá známa, tmavo-červená tekutina z Woodmanovej hlavy.

“Vravel som ti, že mi budú stačiť iba-”

“Hej, hej, ja viem. Ale nabudúce by si mohol ich zobrať viac,” hlas sa zasmial.

“Pokúsim sa, Queen. Hlavne ak na ne budeme mať dosť peňazí. Hovoriac o nich,” Jack si strčil zbraň do vrecka rovnako, ako by si iný doň vložili telefón, “Koľko sme dostali?”

“5 000 kreditov.”

“Koľko potrebujem na novú ruku?”

“4 000 je najlacnejšia.”

Jack si utrel tvár od krvi a hlboko sa nadýchol. Queen už vedela, čo to znamená. Že by aj nie, robia spolu už toľko rokov.

“Jack, nemu-”

“Nájdi mi ďalší cieľ,” roboticky odpovedal, “Preferovateľne ho zabijem ešte dnes. Bojím sa, že zajtra z tohto zapálenia do práce priam vyhorím.”