Bol to ľahký dotyk, ako keď motýlie krídlo pohľadí líce, ale trpaslík v modrom tričku s nápisom: Som mamrd, nezaváhal ani sekundu a druhou nohou kopol muža v čiernom.

„Sa pozeraj kade chodíš, jednooký,“ zavrčal.

Muž sa otočil, tvár skrytá v hlbokej kapucni, amulet so Sauronovým okom len tak žiaril a ukázal trpaslíkovi vytýčený prostredník.

Trpaslík jedným skokom vstal zo sedadla a s vypätou hruďou narazil do jeho opaska.

„Mám ti pomôcť vystúpiť?“ upieral oči do tmy v kapucni a strčil doňho. Teraz si všimol, že má chlap na mikine znak Die Nazgulechnick. Takže ešte aj sračkovú hudbu počúva, pomyslel si.

„Ste normálny? Toto fakt mám počúvať v piatok večer v metre?“ Starec s dlhou bielou bradou len krútil hlavou.

„Veď do mňa kopol,“ povedal trpaslík.

„Ošuchol som sa,“ zašepkala kapucňa.

„Hovno.“

„Sa poser, krpatý.“

Starerc na nich namieril svoju vychádzkovú palicu. „Neserte ma, lebo z vás spravím ondatry.“

„To je čo?“ trpaslík sa celým telom otočil k starcovi.

„Hlodavec.“

„Nie si ty Manius Gandalfini?“ otočila sa aj kapucňa k bielobradovi.

Vychádzková palica zaklopala o podlahu. „Možno.“

„Potom máš zakázané čarovať,“ povedal trpaslík víťazoslávne.

Manius sa uškrnul. „A čo mi spravia, keď budem čarovať? Zdrbú ma. To som už zažil.“

„No dobre, asi si sa fakt len ošuchol,“ povedal trpaslík Kapucni a Kapucňa prikývla.

A práve v tej chvíli nastúpila skupina štyroch trollov do vozňa a začala otravovať život všetkým, ktorí boli v dosahu. Obťažovali ženy, mužom brali mobily z rúk a potom volali ich manželkám a pýtali sa ich, čo majú na sebe, deťom brali hračky a lámali ich na kolene.

„Čo si ty Mrázik?“ pobúchal jeden z nich starca po pleci.

„To je kto?“

„No predsa ty,“ vyprskol do smiechu.

Manius ho ťukol po hlave palicou a troll sa zosunul na všetky štyri a lízal podlahu.

Trpaslík pocítil príležitosť vybiť si svoju zlosť a strčil do trolla s kresbou bielej ruky na tielku. Kreténov z Isengardskej štvrte neznášal.

„Si mysliš, že tu budeš smrdieť, ty zelený hnoj.“

„Chceš sa biť, hovno z Morie? Chodím na Uruk Haikido, vytriem s tebou podlahu.“

Súboj trval sekundu, lebo hneď ako troll dokončil vetu, dostal ranu pravým hákom, ktorý ho otočil okolo vlastnej osy. Trpaslík sa smial, keď troll padal na zem, ale úsmev mu zmrzol na perách, keď uvidel päsť blížiacu sa k jeho hlave. Päsť však nedopadla, lebo ju zastavila Čierna kapucňa a dobre miereným lakťom poslala trolla na zem vedľa druha.

Trpaslík, Kapucňa a Starec a pozreli na zostávajúceho trolla. Ten neváhal ani sekundu a rozbehol sa do iného vozňa.

„Aj tak si kretén,“ povedal trpaslík a Kapucňa si len vzdychla a starec pokrútil hlavou.

„Lístky?“ ozval sa hlas. Hlavy sa otočil k revízorovi, ktorý pri pohľade na scénu pred sebou len sklopil zrak a potichu prešiel okolo.

Atmosféra vo vozni sa vrátila do predchádzajúceho stavu len s tým, že na jedno mieste ležali dvaja trollovia v bezvedomí a na inom ďalší troll lízal podlahu.