Trampoty v podzemí

O Beerlafovi a jeho nekonečných pracovných problémoch.
Podporte scifi.sk
„Skap, ako skapala tvoja mater!“
Broky prevŕtali chitínové telo a vyfarbili skaly hnusným odtieňom zelenej. Osemnohý glyfidi vyrazili pomstiť svojho druha. Dostali sa tak do zorného poľa automatickej veže a ich škriekanie zaniklo v daždi olova.
Jediné, čo prehlušovalo hluk boja, bol rachot pracujúcej rafinérie. Beerlaf prebil brokovnicu a hodil očkom na hlavný displej. Ťažba a spracovanie tekutého morkitu bola hotová len z 30%.
„Riť Karolova, toto trvá!“ posťažoval sa trpaslík a doprial ďalšiemu glyfidovi sprchu brokov.
Automatická veža náhle stíchla. Beerlaf s pikantnou nadávkou priskočil k veži, cestou rozšliapol čosi živočíšneho pôvodu a napchal do veže novú muníciu. Len čo skončil, veža zapískala a pokračovala vo svojom streleckom sóle. Trpaslík spokojne prikývol a otočil sa.
A takmer prišiel o fúzy. Glyfidie kúsadlá zaklapli na prázdno a Beerlafovo pozadie pristálo na podlahe. Hneď na to ho ostriekala mazľavá krv.
„Vďaka Bosko,“ kývol svojmu spoločníkovi a vyžmýkal si smradľavú hmotu z brady. Malý lietajúci robot veselo zahvízdal a vrhol sa na blížiacu sa vlnu nepriateľov. Beerlafov pohľad zablúdil najprv k stropu jaskyne. Z širokého otvoru, ktorým sa sem mobilná rafinéria prevŕtala, prúdili davy glyfidov, smädných po krvi. Brokovnica vystrelila a oči zablúdili k displeju. 40%.
„Ťahá sa to pomalšie než týždeň pred výplatou!“
Ani tú myšlienku nedokončil, rafinéria sa zatriasla a jaskyňu osvietila diskotéka červených svetiel.
„Potrubie B je poškodené,“ ozval sa v slúchadle dispečer. „Rýchlo to opravte, inak rafinéria nebude pracovať.“
„Pri všetkom pive galaxie!“ Trpaslík nechal rafinériu rafinériou a s hlasným šomraním sa rozbehol po širokom potrubí.
„Prisahám, ako sa Beerlaf Šuterson volám, že ak budem musieť to potrubie opravovať ešte raz tak...“
Uťal len čo narazil na problém. Dvojica glyfidov ohlodávala trubku. Úplne pri tom ignorovali, ako tekutý morkite strieka na všetky strany. Beerlaf to potrubie pred nedávnom poctivo inštaloval, takže bral tento vandalizmus osobne. Brokovnica dva krát zaštekala. Na zem padli dve telá a na potrubie dve rany kladivom.
„Natiahni pár trubiek, povedali,“ hundral si pod husté fúzy. „Bude to ľahké, povedali. Pche!“
Diery boli upchaté a jaskyňou sa opäť niesol rev rafinérie. Beerlaf si spokojne oprášil ruky, odložil náradie a rozbehol sa späť.
„Pozor, pozor!“ ozval sa opäť dispečer. „Skener ukazuje štyroch... nie šiestich... počkať dvanástich... Veľa! Veľa cieľov sa blíži k rafinérií!“
„Skaly a kamene!“ Beerlaf zvýšil tempo.
Dorazil akurát včas. Glyfidi sa rútili k rafinérií ako banda smädných trpaslíkov k hostincu a ako naschvál automatická veža opäť stíchla.
„Šlaka! Bosko raketu!“ Robot zahvízdal na prijatie rozkazu. Jaskyňou otriasol výbuch a vzduchom preletelo množstvo organického materiálu. Beerlaf pribehol k veži a nakŕmil ju. Odmenou mu bolo spokojné odgrgávanie výstrelov. Nazrel ešte na pracovný displej. Svietilo tam krásnych 70%.
„Varovanie! Skener hlási, že sa k vám blíži niečo veľké,“ ozval sa dispečer v trpaslíkovom uchu.
To niečo takmer okamžite vyliezlo na neďalekú skalu. A rozdrvilo ju pod svojou váhou. Bolo to takmer tak veľké ako samotná rafinéria.
„Predkovia! Tak to je kurva veľký pavúk!“ Jaskyňa sa otriasla obrovým revom. Trpaslík vzal automatickú vežu pod pazuchu a voľnou rukou strieľal po oblude. Musí ju dostať od rafinérie, inak bude celý tento špás na nič. Spoločnosť by prišla o rafinériu, o morkite a čo bolo najhoršie, Beerlaf by prišiel o prémie.
Len čo bol dosť ďaleko položil vežu na zem, skontroloval jej muníciu a spustil paľbu po prerastenom glyfidovi. Náboje sa však len neškodne odrážali od chitínovej zbroje. Obluda dorazila k veži a jedným mocným dupnutím ju poslala do silikónového neba. Beerlaf len tak tak stihol odskočiť nabok.
„Takto to nepôjde,“ zhodnotil svoju situáciu. Bosko zatiaľ poletoval okolo obludy a odpútaval jej pozornosť. Obor tak otočil Beerlafovi svoje pavúčie pozadie. Trpaslíkovi sa ako prvé vybavila spomienka na jeho starú. Mimo toho si všimol, že glyfidia riť nie je zďaleka tak obrnená ako zvyšok tela. Objavila sa tak potencionálna slabina a tak bolo treba teóriu aj otestovať. Odložil brokovnicu a vytiahol granátomet.
„Bosko, raketu!“ zakričal rozkaz. Granát aj raketa vleteli priamo do... cieleného miesta. Výbuch bol takmer ohlušujúci a dážď vnútorností oslepujúci. Čo z obra zostalo v celku sa zvalilo kamsi za skalu.
„Skaly a kamene! Keby to tak videl Karol!“ zaradoval sa Beerlaf.
Vtedy si uvedomil ticho. Rafinéria prestala pracovať. Dispečer nehlásil chybu, čo znamenalo jediné. Rozbehol sa skontrolovať displej.
100%! Ťažba a spracovanie morkitu bola hotová. Bol čas spustiť záverečný ohňostroj.
Udrel päsťou do veľkého červeného gombíka a rýchlo zoskočil z rampy. Motor sa rozhorel, poistky povolili a raketa so skladom plným spracovaného nerastu vyletela stropným otvorom z jaskyne.
„Dobrá práca,“ ozval sa dispečer v Beerlafovom uchu. „Tovar letí k stanici. Posielam modul, aby vás vyzdvihol.“
Trpaslík si s úľavou sadol na neďaleký kameň.
„Ďalšia misia úspešná, však Bosko?“ potľapkal robota po plechovom chrbte. Ten veselo zapískal.
Kdesi v diaľke sa ozval náraz.
„Odvoz dorazil,“ ozval sa dispečer. „Máte tri minúty na nalodenie.“ Beerlaf si skontroloval digitálnu mapu a oči mu išli z jamôk vypadnúť.
„To do ktorej riti sa ten modul prevŕtal?!“ Mapa ukazovala opačný koniec jaskyne. S nadávkami vyskočil zo svojho posedu a bežal, čo mu sily stačili.
„Zostávajú dve minúty,“ oznamoval dispečer. Trpaslík mal chuť mu na to niečo odpovedať. Niečo pekne štipľavé.
Kútikom oka však čosi zazrel. Niečo lesklé. Niečo zlaté! Zabrzdil až vyryl do skaly brázdu. Zlato! Nebolo ho veľa, ale aj tak voňalo extra prémiami.
„Nie! Nemám čas,“ napomenul sa. „Musím si vystačiť s tým, čo mám. Nesmiem byť chamtivý.“
„Zostáva minúta,“ nedal pokoj dispečer. „Pohnite si, lebo modul odíde bez vás.“
Beerlaf vybehol spoza rohu a zahliadol svoj cieľ. V rukách sa mu natriasal kýbeľ a v ňom hrkotala zlatá ruda. Glyfidi sa ho rozhodli vyprevadiť, našťastie okolo neho lietal Bosko a držal mu ich od tela. Kúsok za trpaslíkom sa rozpleskla guľa kyseliny. Riskol pohľad na strop jaskyne, kde lozil červený glyfid a chystal sa na Beerlafa vypustiť ďalšiu kyslú salvu.
„Bosko! Tú sviňu tam hore!“ prikázal trpaslík a robot pokropil pľúvača salvou nábojov. Glyfidie telo s mľaskotom pristálo na zemi.
„Tridsať sekúnd.“ Rampa modulu bola samozrejme z opačnej strany. Beerlaf sa pošmykol na pavúčích pozostatkoch a takmer skončil na zadku. Jeden zlatý nuget vyletel z kýbľa, ale šikovným kopom ho vrátil na svoje miesto.
„Dvadsať sekúnd.“ Pod nohy sa mu plietli drobný glyfidi, hryzúci mu do topánok. Dupal po nich čo to šlo.
„Desať sekúnd.“
„Predkovia, kde je tá skurvená rampa?!“ Na neďalekej stene sa rozprskla ďalšia kyselinová slina.
„Päť sekúnd.“ Čižmy konečne dopadli na kovovú rampu. Dvere modulu sa zavreli tesne po tom, čo Bosko nasledoval Beerlafa do modulu.
„Odlietame,“ ozval sa dispečer tentokrát z reproduktorov modulu. „Manažment vám ďakuje za dobre odvedenú prácu.“
„Manažment mi môže bozať krompáč,“ hundral Beerlaf rozvalený na zemi a ukázal stropu dva vztýčené prostredníky. Dokázal to! Bolo to tesné, ale dokázal to. Karol by bol naň hrdý.
„Teraz by bodlo jedno dobre vychladené pivo.“


Text je počas súťaže anonymizovaný

Diskusia

Veles
Kto je Karol? Čo je Morkite, a prečo je to napísané anglickým štýlom? Čo sú glyfidi zač a prečo útočia? Ak je to čo ťažia vzácne a drahé, prečo nepostaviť trvalú rafinériu? A ak nie, na čo to vôbec ťažia? Nebolo by lepšie keby sú aspoň vo dvojici? Ak je tam zlato (a prípadne iné drahé kovy) prečo tam posielajú zamestnancov po jednom?
Napísané je to dobre, ale dosť veľa nezodpovedaných otázok mám.
05.09.2024
BlackTom
Pozerám, že si celkom nahrávame; teraz musím súhlasiť s Velesom ja :D
Napísané je to dobre, až na "dva krát" a jedno oslovenie Boska. Inak, trpaslík si splnil svoju pracovnú povinnosť... A? Chýba mi tu trochu hlbší zmysel, zápletka, proste niečo.
06.09.2024
Vivid
Páčili sa mi trefné slovíčka ako skaly a kamene.
Zaujímavá by bola myšlienka, keby bol ten morkit čo ťažia nejakým spôsobom dôležitý pre tie tvory a preto útočili. Mohla by to byť ich potrava alebo nebodaj vajíčka?
A zamestnancov asi posielajú po jednom preto že je to lacnejšie? Nemyslím si že by mal pre nich život zamestnancov nejakú cenu.
07.09.2024
Vivid
Páčili sa mi trefné slovíčka ako skaly a kamene.
Zaujímavá by bola myšlienka, keby bol ten morkit čo ťažia nejakým spôsobom dôležitý pre tie tvory a preto útočili. Mohla by to byť ich potrava alebo nebodaj vajíčka?
A zamestnancov asi posielajú po jednom preto že je to lacnejšie? Nemyslím si že by mal pre nich život zamestnancov nejakú cenu.
07.09.2024
Lucika
Bolo to dosť krátke, dokopy sa nič nedozvieme. Je to v podstate len jedna trpasličia potvorská akčná scéna, ktorá je ale napísaná dobre, tak sa to celkom fajn čítalo. Ale podľa mňa to na FP nestačí. Hodilo by sa to trochu viac rozpísať.
27.09.2024
Ray Janonoff
Ak by sa tu zodpovedali všetky otázky v priebehu jednej akčnej scény, kritizovali by sme infodump a pomalú akciu. Takto tomu trochu chýbalo, no odpovede mi až tak nechýbajú. Bavil som sa, jazyk trpaslíka bol fajn.
Ale ak by mal spoločníka /alebo by Bosko hovoril/, dalo sa to trošičku znesiteľne natiahnuť - a vysvetliť aspoň kto je Karol :D
29.09.2024
Hieronymus
Čítalo sa to dobre, je to krátke, je to dynamické, nie je to poviedka. Príde mi to ako začiatok niečoho väčšieho, alebo výsek z niečoho väčšieho. Keby toto bolo v románe a všetko je potom vysvetlené, alebo dovysvetlené, tak OK, ale v tom rozsahu, je otázok priveľa a odpovedí primálo.
03.10.2024
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.