Kotleta sa toho nebojí a už od prvých strán zalieva čitateľa litrami rôznych telesných tekutín. Postupne však zmierni tempo a do popredia sa dostáva príbeh. Ide o štyri voľne nadväzujúce dlhšie poviedky pokrývajúce štyri prípady. Tie sa točia okolo starých krívd, mágie a bytostí, ktoré bude treba prekonať tou či onou sexuálnou aktivitou. Tematicky sú pestré a dokážu zaujať nielen explicitnými pasážami, ale aj samotnou zápletkou. Niekedy je až na škodu, že rozuzlenie je náhle. Konce pôsobia trochu uponáhľane a v momente, keď sa dej začne správne odvíjať, prichádza finále. Možno to bol zámer, no… Vo výsledku to nie je ani úplne cyberpunková, ani úplne swingers párty, skôr vízia českých zemí o pár desaťročí popretkávaná sexuálnou mágiou. Rozhodne je to však zábavné oddychové čítanie, ktoré splní každé žánrové očakávanie. Už je tu druhý diel?

V druhej knihe 0Tu Jakub Hussar pokračuje v rozohranej partii, v ktorej je cesta v istom zmysle samotným cieľom. Kým prvá kniha pôsobila ako jemné oťukávanie, počas ktorého hlavná predstaviteľka stráca detskú nevinnosť a naivitu, v druhom diele pritvrdzuje a v hre sa už ocitá celá civilizácia. Prichádzajú rozhodnutia, pri ktorých je v záujme blaha väčšiny nevyhnutné niečo obetovať, a jeden vyriešený problém je vzápätí nahradený dvoma ešte väčšími. Jediným citeľnejším nedostatkom sú dejové línie a postavy, ktoré prichádzajú a odchádzajú príliš rýchlo, bez toho, aby bol ich potenciál plnohodnotne rozvinutý. Je možné, že v ďalších pokračovaniach dostanú viac priestoru a niektoré súvislosti budú dodatočne objasnené, no miestami by som ocenil o niečo väčšie poodhalenie tajomného závoja. Samozrejme, primerane vyvážené tak, aby zostal priestor pre čitateľovu predstavivosť, no zároveň dostatočné na to, aby dej nepôsobil ako opustená vetva príbehu. V konečnom dôsledku je 0Tu výborným úvodom do epickej ságy a rozsiahleho vesmíru, ktorý ponúka množstvo potenciálu a ďalších príbehov. V istom zmysle by mohol zniesť aj porovnanie s Dunou, avšak zatiaľ by ešte potreboval dozrieť a naplno rozvinúť intrigy, náboženstvo či ekologické presahy. Každopádne sa teším na pokračovanie a na to, ako sa bude ďalej odvíjať osud XTalu a Coraabu ako takého.

Spočiatku som sa medzi množstvom postáv a neznámych rás cítil trochu stratený, no po čase do seba všetko postupne zapadlo a vytvorilo ucelený a presvedčivý celok. Tchaikovsky sa nezdržiava dlhými opismi; namiesto toho udržiava rýchle tempo poháňané akciou a nečakanými zvratmi, pričom svet, jeho politika aj vzťahy sa prirodzene odhaľujú popri tom. Jeho univerzum je pestré, no zároveň pochmúrne a neúprosné. V niektorých momentoch čitateľ prežíva rovnaký pocit beznádeje ako hlavné postavy, len aby bol krátko nato povznesený iskrou nádeje – ktorá je však vzápätí opäť zadusená... Záverečných sto strán ubehne rýchlo; keď sa k nim dostanete, je takmer nemožné knihu odložiť. Prastaré, dávno zaniknuté civilizácie, mocné entity stále číhajúce v temnote a náznaky niečoho ešte väčšieho, čo má len prísť – sem s tým!

0 Tu bola pre mňa 'bleskom z jasnho neba'. O autorovi som dovtedy nepočul, ani jeho svet Coraabie a hru z jej prostredia som nepoznal. O to väčšie a príjemnejšie prekvapenie to bolo. K domácej fantastike pristupujem opatrne, ono tých fakt kvalitných vecí veľa nebýva, a aj keď je niečo vynášané do nebies, často to býva nanajvýš priemer. Tentoraz ale dostávame z ničoho nič, bez nejakých predchádzajúcich náznakov, poviedok, čohokoľvek, hotové dielo od 'vypísaného' autora, ktoré má potenciál preraziť aj v zahraničí. Príbeh sleduje osudy generačných lodí, putujúcich na akýsi mýtický skladkový svet Coraabie, plný surovín a bohatstva. Román je písaný formou denníku ctihodnej Tal Kusa-Gammah, vodkyne klanu, ktorý ovláda jednu z lodí. Prvá kniha sa venuje jej detstvu a dospievaniu, kedy naivnému dieťaťu postupne padajú klapky z očí a pomaly spoznáva celkom nehostinný a krutý svet v ktorom žije. Učí sa na vlastných chybách a neúspechoch, ktoré ju posúvaju ďalej a pripravujú ju tak na jej ďalšiu životnú rolu. Často mimo zrak dospelých, bez ich vedenia a usmernenenia. Tak ako Kusa-Gammah postupne objavuje a spoznáva svet, máme ho možnosť aj my pomaly objavovať. Ide tak o skvelý spôsob world buidingu, ktorý autor zvolil. Zo začiatku sa trochu zdá, že tempo je pomalšie, a často sa nič nestane, no aj tie najmenšie náznaky majú dopad v budúcnosti. V poslednej tretine sa príbeh už poriadne rozbehne, dôjde na intrigy, násilie a aj celkom silné momenty poznačené krutosťou. Kniha konči v podstate v polovici, kedže oba diely tvoria jeden ucelený román, rozdelený, zrejme kvôli lepšej predajnosti do dvoch kníh. Čo sa týka samotného vydania, tak tu Argo odviedlo skvelú prácu. Pevná väzba bez prebalu, zato s výraznou obálkou a farebnou oriezkou. Titulná čierno biela ilustrácia od francúzkeho ilustrátora Johann Bodina, ktorého práce su ladené skôr do temnejšieho tónu, okamžite upúta pozornosť. Kniha je doplnená o nakresy a mapy, ktoré pomáhajú s orientáciou vo svete Coraabie. Kapitoly su výrazne oddelené, občas doplnené o akési citáty a celková typografická úprava zaujme už na prvý pohľad. Spolu so soundtrackom od autora, tak kniha tvorí uceleny zážitok a výnimočný počin na domácej scéne. Vec ktorú by mal mať každý fanúšik sci-fi vo svojej knižnici. Niektoré članky 0 Tu prirovnávajú k Dune, a aj keď to može pôsobiť len ako čisto marketingový ťah, musím povedať, obzvlášť ako veľký fanúšik univerza Duny, že náznaky a potenciál tam sú, a nemôžem teda namietať. Samotný autor pri osobnom stretnutí pôsobil veľmi pokorne, ale zato cieľavedomo, a želám mu veľa úspechov a daľších zárezov v jeho Coraabskom univerze.

Musím povedať, že môj vzťah k Lemirovi je jeden z tých, kde sa mieša náklonnosť s neporozumením. Sú momenty kedy sa mi trafí do chutí, ale inokedy zase len nechápavo pozerám a nerozumiem všeobecnmu nadšeniu. Bohužiaľ, Matka spadá skôr do tej druhej kategórie. Matka je príbehom skupiny detí, ktoré musia samé prežiť na palube kolonizačnej lode. Úvod je celkom brutálny, možno pre niketorých až šokujúci, pripravujúci scénu pre príbeh s tónmi Pána múch. Avšak Lemire pomaly začína pridávať ďalšie témy a kúsky sveta, ktorý nie je schopný v rozsahu jednej knihy poriadne vybudovať. A celé sa to začne pomaly rozpadať. Postupne začnete poorovať viac a viac chýb v logike a príbehu, čo výrazne degraduje zážitok z celej knihy. Kniha začína skvelou expozíciou, kde sledujeme dve rodiny, obe s diametrálne odlišným prístupom k životu a výchove, takže to tak trochu vzbudí očakávania, že s tým autor bude nejako pracovať ďalej a vo vhodný moment sa k tomu vráti. Opak je ale pravdou, celé to vyšumí nejako do stratena, a pre nasledujúci vývoj príbehu a postáv to nie je až také dôležité. Podobne, na konci príbehu, kedy sa ho Lemire snaží nejak celý uzavrieť, sme svedkami istých výrokov, pre ktoré v celom príbehu nie je žiaden podklad. Celé mi to teda prišlo, akoby autor chcel napísať skutočne zaujímavý príbeh z prostredia vesmíru a kolonizáacie, avšak neovládal, prípadne si nedoštudoval základne aspekty ako to v skotočnosti funguje, poprípade mohlo-malo by podľa nejakých všeobecne známych zákonitostí. Používa bežne známe trópy žánru, avšak pôsobí to skôr ako lacná vykrádačka. Čo je celkom škoda, nakoľko ak by ostal len pri pôvodnej téme AI stavajúcím sa postupne matkou a dospievaním detí, a viac ju rozpracoval do hĺbky mohlo to myslím dopadnúť oveľa lepšie. Vo výsledku to tak vo mne vyvolalo zmiešane pocity, kde na jednej strane je celkom zaujímavý nápad, no na druhej biedne prevedenie s miestami až neslušným zneužitím žánru.