Diskusia 1/1: Nehumánní pomsta

Podporte scifi.sk

Diskusia

Goran
Ahoj! Príbeh má wattpadovú úroveň, ale toto už nie je wattpad, tu treba viac a lepšie.
Nemyslím to v zlom, ja len a len podporujem každú kreatívnu aktivitu a písanie zvlášť, keďže to je to, čo práve tak mimoriadne milujem. Budem teda držať palce a čakať, že to nevzdáš! - mala si vidieť moje začiatky... Chce to ale v prvom rade veľa veľa čítať. Nie wattpad, ale knihy profesionálnych, talentovaných autorov. A čítať to najlepšie z najlepšieho (samozrejme, tak aby to tebe žánrom a formou vyhovovalo, nebudeš sa nútiť trebárs do Tolstého či Faulknera, ak ti to nič nehovorí). Tak sa veľmi posunieš dopredu. A treba i veľa, veľa písať, lebo to je tréning, ktorým sa zlepšuješ. Ale nie bez spätnej väzby čitateľa, pretože ak ťa nemá kto zkorigovať, môžeš napísať doslova tisíce strán, ale nie valnej úrovne. Je preto dobré, že si tu uverejnila príbeh. Jestvuje pomerne dosť literatúry, a i pomerne dosť kvalitnej, o tom, ako písať. Napríklad Kingova kniha O psaní je prínosná a navyše mimoriadne pútavá. Veľmi záslužnú a vyčerpávajúcu prácu v tomto odviedla i literátka Markéta Dočekalová v diele Tvůrčí psaní (prvý diel je priam nepostrádateľný pre začínajúceho autora). Určite odporúčam.
Pracujem s mladými ľuďmi a najviac text zráža jeho naivita a takmer detská mentalita. Je to u mladých a/alebo začínajúcich autorov bežné, text však potom nemožno brať niekomu skúsenejšiemu, prípadne sčítanejšiemu, vážne. Míňa sa účinkom a stáva sa, že práve dramatické pasáže potom nechcene vyznejú úsmevne. Nič sa nedeje, nikto učený z neba nespadol (a ako hovorím, mala si čítať moje prvé texty, pánajána :D), len keď už ideš s kožou na trh, musíš počítať aj s odozvou, ktorá ťa veru nemusí potešiť, je však pravdivá a vtedy treba potlačiť ego, nebrať to osobne a poučiť sa z toho. Je to azda nefér, je to ako keď príde násťročný futbalista-nadšenec, medzi dospelých hráčov - veteránov. Ale na druhej strane, tí ho dokážu posunúť zas ďalej.
Ešte niečo neopomeniem: až na extrémne riedke výnimky (lebo sa to len málokedy hodí a je to ťažká výzva aj pre skutočne veľkého autora), nepíš príbeh tak, že stlačíš obrovské, epické, celosvetové dianie, čo by vydalo na román, do podoby poviedky. Nepodávaj ho ani tak, aby išlo (skoro výlučne) iba o siahodlhé rozprávanie, len s minimálnymi vstupmi postáv a skoro žiadnymi dialógmi, ktoré naozaj pripomína rozprávanie príbehu, s práve vymyslenou zápletkou, jedného človeka druhému, a vlastne bez hlavnej postavy, prípadne hlavných postáv. Vyhni sa tiež i riešeniu pálčivých problémov celého ľudstva, ktoré stlačíš do jednej vety ľudovej múdrosti v závere. Vyzerá to ako keby sa laik môjho typu pokúsil napísať článok z jadrovej fyziky (v skutočnosti som z fyziky prepadal :D) Literatúra by skutočne nemala pôsobiť ako prepis líčenia fikčného príbehu, ktorý rozprávaš kamarátovi. Literatúra je omnoho rafinovanejšia, komplexnejšia, komplikovanejšia, s jemnými nuansami a mnohými vrstvami a polohami. Tie sa treba naučiť a postupne si ich osvojiť. Je to záležitosť na dlho, ale je to tak s každou jednou tvorivou činnosťou, do ktorej sa pustíš.
Tiež musím, ako poslednú vec, spomenúť nelogickosť diania i konania zainteresovaných. Skús si sama v duchu pretlmočiť zápletku príbehu. Uvidíš, že to, čo znie ohromne štýlovo je vlastne len strašne krkolomne vystavaný zlepenec rozličných motívov.
Mimozemšťania, ktorí prišli prevychovať ľudstvo tak, že začali zabíjať obyvateľov jedného mestečka, následne sa stretli s jedným vedcom, ktorý rozhodol za celučké ľudstvo podpisom zmluvy, tá potom prekonfigurujú Zem a všetci (alebo skoro všetci preživší) žijú šťastne až... do smrti.
Ak ti môžem odporučiť vynikajúce a legendárne science-fiction dielo, ktoré je perfektne napísané a plné úžasných a podnetných myšlienok, a pri ktorom sa autor pustil do extrémne ťažkej úlohy, ktorú zvládol na jednotku, a ktorá spočívala v tom, že opísal príchod mimozemšťanov na Zem, aby pozdvihli ľudstvo na novú úroveň, prečítaj si Konec dětství od Arthura C. Clarka. Neber to ako študijný materiál pre písanie, ale v prvom rade ako znamenitú knihu. Avšak z dobrých diel sa najlepšie učíme, sú nám totiž neoceniteľným príkladom a pomôckou.
07.10.2021

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami