Diskusia 1/2: Moja druhá šanca

Podporte scifi.sk

Diskusia

Kei
Poviedka, v ktorej forma prebíja obsah, a to dosť citeľne. Hoci je poviedka napísaná pomerne dobre, možno aj trochu viac, ak by autorovi vyšiel zámer, ale ako celok veľmi nefunguje. Najviac kríva úvod, pretože v podstate čitateľa nikde neuvedie. Autor nás postaví rovno do intímnych myšlienok hlavnej postavy, do jej vnútorného rozporu, ale akosi zabudne na to, že pre nás je tá postava veľkou neznámou, a nie len postava ale aj svet, takže tie všetky pocity akoby nemali základ. Je veľmi ťažké určiť, čo je metafora, a čo je fakt. Bol komik? Alebo to bola metafora? Klaun? Nebol?
Poviedka je písaná v prvej osobe, a tak si trúfam tvrdiť, že autor spadol do nástrah formy, pretože ak by to písal v tretej osobe, možno by si uvedomil nedostatok informácií.
Po troch hviezdičkách pokračuje text vnútorným prejavom, dokonca sa zoznámime s obrazom z minulosti v retrospektívnom pohľade, ale napriek dôverným myšlienkam emócie zostávajú len na papieri, a pôsobia asi tak, ako keď našinec otvorí článok o veľkej traume akejsi čínskej celebrity a otočí stránku ďalej. A cele len preto, že hlavná postava ostáva neznámou. Tak je komik - fajn. Má *asi* osobnostnú krízu či problémy - a kto nie. Prečo by ma mal zaujímať? Netuším, lebo text mi nedáva zem pod nohy.
Kým prvá polovica textu sa venuje psychike hlavnej postavy, druhá cca polka sa zrazu stočí a šupne nám skromnú dávku dramatických kulís, ale žiaľ ostane len pri náznakoch. Slúžia len na to, aby dali aký-taký základ pre záver. Druhá polka pôsobila lepšie, pretože už tam bol aj reálny dej a svet a hlavne konečne sme dostali aj zápletku, že o čo v poviedke ide. Žial, nevyznie tak dobre ako by mohla, pretože úvod bol samoúčelný. Vlastne, od vety „útok prišiel nečakane“ by záver fungoval aj bez aktuálneho úvodneho textu, stačilo by predstaviť postavu niekoľkými vetami. Takto je to príliš dlhé na námet a námet sa dal spracovať lepšie.
01.04.2021
Goran
Máš pravdu, súhlasím. Forma je na úrovni, obsah je priemerný, dej je len naznačený, takmer absentuje. Je to jedna z mojich najslabších poviedok, tak to skrátka je. Úvahová, reflexívna časť je vyložene nadradená dramatickej a úvod, aj keď je podľa mňa napísaný dobre :D, je rozťahaný a sotva má šancu čitateľa vtiahnuť do príbehu, príliš som filozofoval - či skôr mudroval. Uvedomujem si nedostatky, ďakujem za poukázanie na ne a oceňujem pripomienky použitia tretej osoby. Pravdepodobne by to nezvádzalo k spadnutiu do tej "meditatívnosti", to som si neuvedomil. Mrzí ma iba jedno - veľmi som sa snažil angažovať emočnosť, možno až istú sentimentalitu, ak naozaj nefunguje, tak to je zle, lebo na to som sa spoliehal ako na najväčšiu devízu tejto prózy.
Do istej miery je však takto písaná schválne - zámerne som volil takúto formu. Je to totiž sen, ktorý sa mi prisnil a totálne ma ohromil a zdeptal. Pod vplyvom týchto emócií - beznádej a tieseň som sa potom snažil preniseť i do textu. Napokon na sugestívnosti definitívneho konca to malo byť celé i založené... S tým to malo stáť i padať, ak to nefunguje, tak to je zle, minulo sa to účinkom.
01.04.2021
Ingrid Zambová
Ahoj, Goran, prečítala som Tvoju poviedku a aj keď nie som recenzista, chcem Ti napísať postrehy, ktoré mi napadli. Veľmi dlhý úvod, ktorý ma veľmi nezaujal. Dala som to, pretože som sa chcela dopracovať k zápletke a zároveň som bola zvedavá ako píšeš, keďže sme si celkom pekne "pokecali" pri mojej poviedke. Rozsiahle opisy by som skrátila a zároveň by som sa snažila čitateľa viac vtiahnuť do deja. Dialógová časť je lepšie spracovaná a zaujímavejšia. Máš peknú skoro bezchybnú slovenčinu a širokú slovnú zásobu, čo je veľká výhoda. V niektorých častiach som sa však trocha strácala, čo je škoda. Raz dávno mi jedna (v písaní zbehlá) pani povedala, že keď píšem príbeh, mám si ho predstavovať a písať vetu po vete tak, akoby sa odvíjal film. Nech si ho vie predstaviť aj čitateľ a nech ho takto prenesiem tam, kam chcem. Keď ho uchmatnem a prenesiem do svojho príbehu, tak som vyhrala. Toto radím teraz ja Tebe. :-)
04.04.2021
Goran
ďakujem! Veľmi dobré postrehy. Všetko beriem. Ale... viem písať a viem písať lepšie než som ukázal v tomto jednom príklade :D - to nie je ješitnosť, nebijem sa teraz do pŕs, len toto nie je ten najlepší príklad z mojej tvorby. Napokon, som časopisecky i knižne publikujúci autor. Som recenzent a básnik, ktorý sa snaží preorientovať na prózu, lebo túži rozprávať príbehy a tu mám ozaj medzery, to uznávam. Ako hovorím, táto je najslabšia z mojich próz. Prečítaj si moje iné poviedky. Samozrejme, len ak chceš! Ale myslím si, že majú potenciál Ťa zaujať. Tie už tieto muchy nemajú. Nie sú dokonalé, nájdu sa tam zas iné chyby, ale sú oveľa lepšie koncipované a vygradované. Chcel som sa ale napriek tomu podeliť i s touto poviedkou. Je to príbeh, ktorý sa mi prisnil a ja som ho dal potom na papier, pretože mnou veľmi otriasol.
04.04.2021
Kei
Emócie...
Nuž, keď ti naservírujem na tanieri čerešňu, a potom sa opýtam, ako chutila torta, verím že sa budeš tváriť všakovako, aj keby tá čerešnička bola odležaná v griotke, poliata čokoládou a so štipkou šľahačky.
Tak je to aj s emóciami - keď dáš do textu samotné emócie, hoci prikrášlené vnútorným svetabôľom hlavnej postavy, s prídavkom hromady metafor, prirovnaní citosloviec a iných literárnych figúr, stále to bude iba emócia na papieri a nie celá torta. Snáď je jasné prečo - emócia je výsledkom toho, čo rôzne osoby, živé a trojrozmerné, prežívajú. Ak naservíruješ plochú postavu, nečakaj, že jej emócie zapôsobia.
Je smutné, že nám tu dávaš len tie najslabšie práce... čo na to povedať? ehm, že ďakujeme? (bez nadšenia, zo slušnosti... )
06.04.2021
Goran
Tie nedostatky, ktoré sú objektívne a ja si ich uvedomujem a snažím sa na nich zapracovať, to je do veľkej miery spôosbené tým, že jednoducho nie som prozaik a ako prozaik mám jednoznačne medzery. Ale chcem sa v tom samozrejme "podkuť", chcem sa zepšiť. Ako som hovoril, chcel by som sa preorientovať na prózu. Táto stránka je na to dobrá, azda aj poteším čitateľa a mňa určite poteší spätná väzba. Ktovie či sa mi podarí stať sa "čítavým" prozaikom, šikovným v tomto remesle, ale baví ma to a budem sa o to naďalej snažiť. Och, a... nedávam tu predsa len tie najslabšie práce... to len túto jednu prózu tak môžem klasifikovať. Ostatné sú na vyššej úrovni a aj priateľskejšie voči čitateľovi, skrátka pútavejšie. A ani táto jedna nie je zlá, má isté svoje kvality (ale áno, nemôžem ju považovať ani za dobrú, jej neduhy si uvedomujem a súhlasím s vami, to máte úplnú pravdu). Reálne by som si dal 5 hviezdičiek, možno 6, ak by som mal sentimentálnejšiu chvíľku :D. Chcel som sa ale s čitateľom podeiť o svoj živý zážitok. Tým, že sa mi príbeh prisnil, veľmi sugestívne a tiesnivo na mňa doľahol. Niečo z tých pocitov som sa snažil preniesť aj na čitateľa. Prišlo mi "košér" uverejniť teda aj tento text.
06.04.2021
Ingrid Zambová
Goran, neospravedlňuj sa a hlavne nikomu nič nevysvetľuj! Komenty sú len ďalšie názory, môžu a nemusia byť objektívne. Viera v seba a motivácia pre ďalšie písanie je pre umelca najdôležitejšia. Prajem veľa elánu, odvahy a dobrú ruku. Tvoje ďalšie poviedky som prečítala a páčili sa mi. :-)
06.04.2021
Kei
Goran, len to je už druhý krát, keď mi píšeš, že "toto nepatrí k mojim najlepším výtvorom" alebo niečo v tom zmysle. :) preto tá moja reakcia. Nie je nutné sa kvôli tomu obhajovať - ako píše Ingrid, sú to názory, a nie sú celkom objektívne, lebo ani nemôžu byť.
06.04.2021
Goran
Och, to je v poriadku a ďakujem vám obom, ako za prístup, tak i za komentáre - takže musím ďakovať :D lebo tak to cítim. Ospravedlňovať sa nepotrebujem, veď som nikomu neublížil a vysvetľovanie? - no, myslím si, že niekedy môže byť potrebné. Subjektívne môžeme dielo vnímať rozlične, ten istý text môže na niekoho zapôsobiť, iného nechá chladným, to je úplne normálne, ale z hľadiska "tvaru" a fabulačnej výstavby, atď. existujú objektívne kritériá a udreli ste klinec po hlavičke, to, čo spomínate, áno, to tak proste je... Vaše komentáre to dobre vystihli.
Z mojich poviedok je napr. Výstup po všetkých stránkach jednoznačne lepší. A ďalšie poviedky, ktoré považujem za podstatne vydarenejšie tu budú pribúdať postupne. Snáď zaujmú, zabavia i obohatia. Ale nech nie som sebastredník, veľmi ma tiež zaujímajú ďalšie Ingridine poviedky. Budem na ne zvedavý.
06.04.2021
Amaterius
ako už bolo spomenuté, začiatok bol zdĺhavý a nesplnil tú svoju emočnú úlohu. Celkovo by ma viac zaujímalo rozvinutie toho deja okolo vojny a skazy, z politického hľadiska aj z pohľadu obyčajných ľudí. Takto to bolo celé postavené na sympatii voči hlavnej postave a na tom to aj celé padlo, pretože ma jeho "fňukanie" vôbec nezaujalo, keďže k nemu nebola žiadna citová väzba. Ale inak to bolo napísané, ako vždy skvelo, štylistika a všetky formálne prvky boli na u teba štandardnej vysokej úrovni.
13.04.2021

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.