Diskusia 1/1: Temný les(1)

Filmová história scifi

Diskusia

B.T. Niromwell
Na začiatku chcem povedať, že som Červenákovho Rogana nečítala, takže nasledujúce dojmy vychádzajú len z tohto textu.
Ak kladivko hodín udieralo divoko, bolo by fajn dať za bim a bam výkričník, inak to znie ako jemné cinkanie.
„ležím v mojej izbe“ – vždy, keď sa privlastňovacie zámeno zhoduje s predmetom alebo podmetom vo vete, používa sa svoj.
„Tlačil sa do mojej hlavy všetkými možnými otvormi. V tej chvíli akoby všetká krv odišla z mojej tváre.“ – tu by bolo dobré nahradiť mojej-mojej mi: Tlačil sa mi do hlavy – všetka krv mi odišla z tváre. Ak ide o časti tela, je to „slovenskejšia“ voľba ako používanie privlastňovacích zámen, tie sa nám do jazyka prepašovali ako kalky prekladov z jazykov, ktoré majú povinné členy a teraz vďaka nim vznikajú vety ako „ozvalo sa za mojim chrbtom“. A za koho chrbtom sa to inak ako malo ozvať, že máme potrebu napísať tam za mojím? V tomto bode to ale na plnej čiare vyhráva veta: „Svojimi očami prepichoval zem pod sebou.“ (Pripomína mi to scénu z filmu Horúce strely, kde Charlie Sheen vytiahne malú krabičku a zahlási, že po otcovi zdedil všetko, dokonca aj jeho oči, na čo druhá postava zahlási niečo ako: Preboha, a na čo by ti boli?) A keď je už o tom reč: privlastňovacie zámeno + množné číslo = krátke i, privlastňovacie zámeno + jednotné číslo = dlhé í. Čiže by to malo byť za mojím chrbtom a mojím mozgom s dĺžňom.
Ak máš s týmto textom aj nejaké ďalšie plány, odporúčala by som si ho prejsť a pozrieť si všetky privlastňovacie zámena, môj, svoj, či sa nedajú skrátiť na mi-si. Ale aby som len nebrýzgala, na niektorých miestach to máš použití aj dobre, napr. tu: „Chytil sa mojej vystretej ruky a vstal.“
Neviem, čo je traskolenie, ale páči sa mi to.
Ďalšími peknými momentmi boli napríklad: „Deň sa lenivo prebúdzal, príroda len nedbalo odsúvala nočný šat“ alebo „hlas zo mňa destiloval zdesenie“
Páči sa mi, aké vykresľuješ obrazy, len občas akoby si príliš pritlačil na pílu, akoby si chcel za každú cenu hádzať čo najviac farbistých prirovnaní aj za cenu, že sa do scény nehodia. Napr. „Vzbudila vo mne predstavu a kŕmila sa mojim vzrušením ako Roman slaninou.“ Namaľuješ nám skoro erotickú scénu a potom to zabiješ obrazom, ako Roman žere slaninu. Inak, pasáže s Filipom som si úprimne užila, to odmietanie hlavnej postavy, ako vo vlastnej hlave drží formu aj sama pred sebou, je super. Teenage love story budú tvoje forte.
Taktiež, hranica medzi metaforou a zmätočným vyjadrením je veľmi tenká a aj keď môže byť stále chyba v prijímači, napr. vetu "Hlavu som otáčala, sliedila som po tajomnom.“ som pochopila asi až na štvrtýkrát.
Páči sa mi dialóg, keď sa postavy stretnú, ako prirodzene ona povie: „Roman, a do školy čo?“ A Roman reaguje bez okolkov, poukazujúc na to, že jeho psychický stav a celková situácia vlastne nie je žiadnym tajomstvom.
07.02.2021

B.T. Niromwell
Ospravedlňujem sa, ale po monológu o privlastňovacích zámenách využijem tento komentár aj na monológ o slovku akoby, ktoré z tej duše neznášam, lebo väčšine mladých autorov kazí texty. Väčšinou ho totiž vídať pri opisoch a väčšinou to vypáli tak, že to celé vyzerá, akoby sa autor sám nevedel vymáčknuť alebo nevedel opísať, čo si to vlastne sám vymyslel. Veta „Zmenil sa akoby na vyrezávanú modlu.“ Má na mňa rovnaký účinok, ako keby si napísal: „Zmenil sa akoby na také dačo akó... také, vieš, niečo ako vyrezávaná modlu, zhruba, však si vieš predstaviť. Akoby, nie úplne tak, ale však vieš jak.“ Oveľa lepšie mi znie: Kútikom oka som zahliadla Romana. (Skamenel,) Akoby sa zmenil na vyrezávanú modlu. Stačí prehodiť akoby pred sloveso a opis zrazu pôsobí oveľa menej neurčito.
Ešte raz, prepáč, padol si mi do rany, je to len jedna veta v tomto texte a podobne to píše kvantum mladých autorov.
Dosť ma vyrušilo vkladanie opisov a nepodstatných faktov do stredu akcie. Na jednej strane to spomaľuje dej, ale to by bolo ešte okej, len to nedáva akosi logicky zmysel, ak to vkladáš štýlom, že o týchto veciach premýšľa hlavná hrdinka. Otvorí sa pred ňou brána pekelná či čo a vyskočí z nej stvorenie, čo nepozná, a ona rozmýšľa, ako miluje svoj hlas a ako ju kamarátky napodobňujú v obliekaní?
„Už som sa neodvážila nič opýtať. Vlastne mi na jazyku visela len jedna otázka, či sa aj on stal bosorákom. Až v tento moment som si uvedomila, že jeho čierne vlasy majú z určitého uhla medený nádych.“ A prečo by nás to malo zaujímať? Majú bosoráci medené vlasy? Ak áno, bolo by to fajn v texte nejako spomenúť. Ak nie, preč s touto vetou. A nie len preto, že „v tento moment“ je donebavolajúce rúhanie proti skloňovaniu.
Ako mohol Rogan pohladiť Mirenu po vlasoch, ak vesloval?
„Keď bol na konci, chytil diviačiu hlavu a podrezal ho.“ – na čo odkazuje ho? Jediné podstatné meno mužského rodu v tejto vete je koniec, takže podrezal koniec? Ako, samozrejme, vieme, že ide o diviaka, ale gramaticky to nefunguje.
Bol to znak zložený z trojuholníkov a čiar ako z červeného jaspisu. – čo táto veta znamená? Náhrdelník bol zložený z trojuholníkov a čiar tak, ako je z trojuholníkov a čiar zložený aj jaspis? Wut?
Mám trochu chaos v tom, kto je hlavná hrdinka, resp. čo vlastne vie o božstvách a svojej moci a pôvode. Ráno sa teší, ako si ju vyvolili božské mocnosti, cestou v lese sa rozpráva s démonom (alebo je to len metafora?), no ako sledujeme jej myšlienkové pochody, nijako sa nezdá, že by vedela, čo sa deje, na druhej strane sa tomu príliš výrazne nečuduje. Snáď sa to vyjasní v ďalšom dieli. Celkovo je tu fajn námet teenagerského sveta a slovanských bohov, takže potenciál tu je, som zvedavá, čo bude ďalej.
07.02.2021

BocianSara
Ahoj, ja sa pokúsim trošku stručnejšie. Keď sa chceš inšpirovať dielami iných autorov a použiť ich postavy a svet, dávaj si pozor aby to aj napriek tomu bolo stále tvoje dielo. Čítala som len jednu poviedku s Roganom tak to myslím len ako radu do budúcna, aby si sa Červenákovými knihami hral a mal ich len na pozadí, pretože dvaja tínedžeri, potomkovia slovanských bohov, je skvelý námet! Ako je písané vyššie, gramatika dosť zaostávala a mňa v čítaní rušila. Súhlasím tiež, že si informácie čitateľovi posúval na zvláštnych miestach, s týmto by si sa mal ešte pohrať aby sme nemali chaos alebo aby sme z textu aspoň mali dojem, že čo nevieme sa dozvieme v ďalšej časti. Zrejme preto mi vadilo byť v Mileninej hlave a pôsobila na mňa extrémne zmätočne. Určite by som chcela vidieť viac z ich každodenného života popri magických šialenostiach, ktoré si pre nich pripravil :D
08.02.2021

Goran
Uveriteľné, funkčné, dobre napísané dialógy, zaujímavé postavy, ktoré by si však pýtali viac špecifikácie (snáď v ďalších dieloch) a miestami je to pútavé, to musím priznať, cítiť z toho lásku k téme - k Červenákovi, k fantasy, k príbehom všeobecne... A teraz negatíva, drž sa, lebo všetci chceme, aby si vytrval a zlepšoval sa, lebo v tebe vidíme potenciál, nie sme tu na to, aby sme sa cítili velikášsky a kritizovali.
Je to napísané veľmi amatérsky, pritom už nie si zelenáč. Osobne si myslím, že máš v sebe dispozíciu vytvoriť naozaj dobré príbehy a azda ich aj naozaj dobre napísať, len to chce ešte dosť tréningu. Dievčatá ti toho povedali veľa, a skutočne k veci: problém so zámenami, zmätenosť niektorých vyjadrení a možno aj trochu zmätočné jednanie a uvažovanie postáv (tu ti možno trochu krivdím, ale, pri druhu fantasy, kde nadprirodzeno preniká do nášho sveta, takom, ktoré sa neodohráva celé v sekundárnom magickom svete, je prinajlepšom zvláštne, ak postavy pri stretnutí s ireálnom reagujú akoby sa ani nechumelilo - keby na mňa rozprával démon, asi by som sa posr...) priznám, že hlavne začiatok bol veľmi zmätočný (asi by pomohlo by lepšie členenie textu) a potom tiež inverzia - prehodený slovosled / to sa nepoužíva už ani v poézii, nieto ešte v próze, skrátka občas prehodený podmet a prísudok, veľmi krkolomne, niekedy aj nesprávne použitá skladba vety (odporúčam prečítať si to nahlas, vysloviť si to - takto sa nikto nerozpráva, nebudeš predsa písať ako mr. Yoda), používanie citosloviec, proti ktorým v zásade nič nemám, ale "Skaly sa začali triasť. Bum. Spadli dva veľké balvany." - naozaj nevyznie dobre, nie sme predsa v komikse, nevhodné použitie výrazov: znamenie si môžeš umývať koľko chceš, môžeš sa umývať aj ty... ale myslel si asi "zmyť" a nie umyť, šat neodsunieš, ale vyzlečieš, odsunúť môže napríklad paraván, atď. - takže snaha o originálne prirovnania je polovičatá, niekedy sa ti to podarí a je to naozaj super, inokedy sa to úplne míňa účinkom, lebo je to zle použité, takisto metafory - dakedy vyvolajú dobrý dojem, no zas o odstavec ďalej ma udrie do očí niečo náramne kostrbaté...
Pripomeniem ešte časté opakovanie slov, ktoré ruší plynulosť čítania. Aj celkový pocit, dojem z poviedky je rozporuplný. Vidno, že poznáš tínedžerskú mentalitu, lenže aj tá poviedka je veľmi tínedžerská svojím duchom. Je presne taká, akí sú tínedžeri :) sčasti veľmi cool, sčasti, prepáč, trápni. Už dlho som nečítal nič tak nekonzistentné. Príklad: "Krá. Krá. Krá.
Čo do riti… Nad nami lietal kŕdeľ vrán ako supy nad svojou korisťou. Ako som myšlienkami zablúdila k matematike, tak sa strmhlavo vrhli na nás."
Je to síce vytrhnuté z kontextu a nie je to celkom odo mňa fér, ale takýto druh dramatizácie, takýto spôsob nakladania s udalosťami v deji, je až absurdný. Neviem koľko máš rokov, vediem literárny klub pre mladých, k nim pristupujem oveľa zhovievavejšie, lebo sa vlastne ešte len formujú, a ja mám presne taký dojem: dojem tínedžera (možno i talentovaného), ktorý sa ale snaží písať "dospelácky", no zrádza ho vek a mentalita z veku vyplývajúca (viem, že je to i schválne tak štylizované - alá drsnejšia YA, no napriek tomu to v texte výrazne cítim), snaží sa používať veľmi "vytríbený" - ako by povedali bratia Česi - knižný jazyk a štýl, ale pre nedostatok skúseností je efekt často opačný než zamýšľa.
Tiež vytknem úplne nepotrebné ba iritujúce odbočky, čo sa vynoria priamo počas akcie! A ďalej aj spôsob výskytu dramatických prvkov. Niekto niekde ide, slniečko krásne svieti a aha ho, zrazu ho ohrozuje nejaké príšera. Áno, niektoré veci sa aj v živote aj v deji vyskytnú náhle a vtedy spôsobia šok, ale takmer výlučným používaním takéhoto prístupu sa okrádaš o budovanie napätie a sofistikovanejšiu výstavbu atmosféry.
Teraz sa cítiš iste zdeptaný - nie! Poviem to na rovinu, keby ma to nebavilo (tvoj príbeh), ani sa neunúvam odpisovať. Na prirovnanie: pripomínaš mi človeka, čo má hudobný sluch, veľký cit a zmysel pre hudbu, je to muzikálny typ, ale v živote ešte nenavštevoval hlasového pedagóga a hoci má krásne zafarbený hlas, chce to ešte veľa cviku, lebo s ním nevie dobre narábať.
10.02.2021

Aleš Horváth
Bea, dík za slovenskú gramatiku a pravopis. tie výhrady akceptujem.
čo sa však neakceptujem je, že človek má 27 možnosti(neviem presne číslo) ako reagovať na situáciu, takže steach je len jedna z možností.
medený nádychn- je odkaz na Červenáka. z určitého pohľadu je to zbytočné, ale je to spojivo medzi mojim dielom a Červenákom.
goran - wtf? čo mi chceš vlastne povedať? tvoje slová sú navzájom protirečivé
03.04.2021

Goran
Len to, že máš viac trénovať a talent sa potom rozvinie.
04.04.2021

Aleš Horváth
pk, beriem na vedomie. druhý raz stačí stručne a jasne. nie som žena, nepotrebujem tu psychoomäčku okolo toho. na negatívne kritiky som zvyknutý, takže aj keby si použil tvrdé nadávky tak sa nerozsypem ako bábovka. a prakticky ma tvoj názor ani nezaujíma, pokiaľ nie je ku konkrétnej veci ako napríklad od Niromwell.
08.04.2021

Goran
myslím, že je k veci, a myslím, že si ješitný :D ale to ma prakticky nezaujíma ;) a to je asi tak všetko.
08.04.2021

Aleš Horváth
tak pal do zadku
09.04.2021

Goran
:D
09.04.2021

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami