Martin Hlavňa
Reč statkára ďalších postáv bol ozaj výrazný kameň úrazu, aspoň pre mňa. Chápem, že z príbehového hľadiska to malo zmysel (resp. bolo to vysvetlené), ale ako čitateľa ma to rušilo a spomaľovalo v čítaní. Vo všeobecnosti by som skorej odporúčal v poviedkach to obmedziť na pár scén. V tejto, kde sa to vlieklo celou poviedkou mi to akurát znížilo zážitok z čítania. Mimo nárečia bol potom ešte problém s rozuzlením, ktoré bolo dosť nečakané. Rukáv tam vlastne na konci ani nebol potrebný, úplne by stačilo, keby si to hlavný hrdina dokázal sám spojiť. Mal k tomu vlastne všetky dostupné informácie. Prípadne by som ešte trošku doladil jednu drobnosť: To zviera malo už prakticky istú korisť, ale aj tak sa vrhlo po novom cieli. Jednak by možno trošku trvalo, kým by sa pach krvi dostal až k zvieraťu a prerazil pach vyšetrovateľa (lebo on má tiež šrám). Cítil som isté odkazy na Sherlocka Holmesa (podobnosť mien Sherman Holmboix, Vigor Moriartys= Moriarty, Basky ako pes Baskervilský). Možno je to len náhoda, ale je to pekný detail.
20.01.2025
