Diskusia 1/1: Ostrá hrana prázdnoty

Filip Puski
Veľmi weird a creepy. Mne sa to páčilo a to nečítam scifi, ale neviem, či to pre bežného čitateľa nie je až priveľmi technické. Na toto treba mať prečítaneho aspoň Hawkinga a Carla Rovelliho. No ak má čitateľ ako taký prehľad o kozmológii a kvantových javoch tak nie je problém.
09.06.2026

Vivid
Pripomínalo mi to Star trek. Ale bolo tam pár vecí ktoré mi nesedeli. Na lodi boli len oni traja alebo len ich prebudila loď z umelého spánku? Prečo si hneď mysleli že anomália je vesmírna loď a prečo sa chceli dostať dovnútra? Prečo najprv dnu neposlali nejakú sondu? Nezdalo sa mi rozumné, že išli dovnútra všetci traja, čo ak by potrebovali zachrániť, kto by ich odtiaľ dostal? K vedeckej stránke sa nebudem vyjadrovať, lebo nie som odborník, ale občas mi pripadali niektoré odborné pojmy zbytočné.
Celkovo to bolo zaujímavé.
10.06.2026

yerry
Vivid, ďakujem za tvoju cennú a analytickú spätnú väzbu, v ktorej si poukázal na logické a taktické medzery môjho príbehu – akými sú nevysvetlený počet prebudených členov posádky, nevyužitie prieskumných sond pred samotným vstupom, riskantný postup celého výsadku či občasná ťažkopádnosť vedeckej terminológie. Tvoje pripomienky mi mimoriadne pomôžu pri ďalšom vylepšovaní textu.
Chcel by som však zdôrazniť, že tento príbeh slúži len ako prológ k samotnej novele. Tá je už dokonca hotová (spolu s obsiahlejším druhým dielom) a mnohé z tvojich výhrad sa v nej postupne vysvetlia. Čo sa týka inšpirácie, pri písaní som oveľa viac vychádzal z Odhaleného vesmíru od Alastaira Reynoldsa či z Problému troch telies od Liou Cch'-sina, než zo Star Treku ;)
10.06.2026

Vivid
Budem rada ak moja spätná väzba pomôže. To, že mi poviedka vyvolala toľko otázok je podľa mňa dobrý znak, lebo to znamená, že som sa nad tým zamýšľala, že ma to zaujalo. Som zvedavá ako sa to bude vyvíjať ďalej v prípadnom pokračovaní.
16.06.2026

YaYa
Samotnej vedeckej stránke veľmi nerozumiem, ale opis toho, ako prenikali do entity, ma fascinoval. Baví ma, keď sa autori snažia opísať niečo také cudzie, a nevadí mi, ani keď som z toho zmätená. Poviedka je ale miestami dosť suchá. Viem, že sa to inak nedá, ak majú byť podané všetky tie informácie, ale chcelo by to nejako vyvážiť. Inak povedané, sci- rozmer mi príde zvládnutý, podľa mňa by sa zišlo pridať na -fi - práca sa s postavami, ľudský rozmer, atmosféra príbehu. Okrem toho si myslím, že to, že sa vo vesmíre nájde niečo nepochopiteľné a cudzie, je na pointu samostatného diela už v tejto fáze vývoja žánru trochu málo. Keďže to však je rozšírené do novely, možno poukazujem na problém, ktorý už je vyriešený.
Čo sa postáv týka, zarazil ma moment, keď prikáže kolegyni, aby si odpálila reaktor, a dostala ich von. Možno je to môj bias z amerických filmov, ale prišlo mi to dosť sociopatické. Bolo by mi prirodzenejšie, keby odpálil svoj, resp. keby sa preto rozhodla sama, alebo jemu by to niečo urobiť bránilo. Alebo možno je sociopat, ale to zatiaľ nevieme, lebo tie postavy poznáme len po funkcii v lodi.
V každom prípade je super, že sa tu niekto po dlhom čase púšťa do hard scifi, držím palce.
22.06.2026

yerry
YaYa: Vďaka za prečítanie aj za podporu hard sci-fi! Trafila si do čierneho – ten tvoj spomínaný bias z amerických filmov je presne to, s čím som chcel v tejto scéne pracovať.
Filmy nás naučili čakať heroické obety a emotívne scény. V drsnej realite vesmíru však na toto nie je priestor. To, čo z pohľadu bežného civilistu vyzerá ako chladná sociopatia, je v skutočnosti krízový pragmatizmus. Úlohou veliteľa v takomto momente nie je hrať sa na hrdinu, ale maximalizovať šancu na prežitie. Príkaz padol na kolegyňu jednoducho preto, že z hľadiska fyziky a taktiky mala v tej stotine sekundy najlepšiu pozíciu na odpálenie reaktora. Je to čistá logika, nie nedostatok empatie.
A presne ako píšeš – postavy zatiaľ definuje ich funkcia, pretože v krízovej situácii sa ich funkcia stáva ich identitou. Chcel som týmto hneď v úvode nastaviť tón univerza: vesmír neodpúšťa a prežijú len tí najracionálnejší.
23.06.2026

amarilla
Veľmi sa mi páči nápad stretnutia posádky a objektom/ entitou z iného vesmíru a snaha autora opísať niečo ťažko predstaviteľné, neznáme, čo sa správa podľa úplne iných fyzikálnych pravidiel, aké poznáme. Zanecháva to znepokojivý dojem, hoci posádka zažila niečo desivé, nemáme tu klasické "zlo", alebo nepriateľa. Za túto atmosféru a znepokojivo mrazivý pocit palec hore, to sa podľa mňa podarilo dobre.
Čo mne ale vadilo je, že sa nemôžem zbaviť dojmu, že vedecký jazyk je v niektorých miestach použitý skôr na taký efekt - aha aj takéto pojmy poznám, dám ich aj tu :D áno, chápem, že opísať niečo ťažko opísateľné je problém. Ale minimálne v dialógoch je to zvláštne. Sú to vedci, zrejme špičkoví, keď idú na takúto misiu. Nemyslím, že spolu potrebujú komunikovať štýlom, kde preukazujú svoje vedomosti (pretože predpokladám, že ak idú na takúto misiu, sú pre nich tie vedomosti asi normálny základ výbavy) - napr. „To porušuje zákony termodynamiky. Vákuum okolo toho má teplotu aspoň 2,7 Kelvina zo žiarenia kozmického pozadia. Ten objekt by sa mal zohrievať.“ - To je asi info pre čitateľa, ale prečo by sa oni takto bavili, ja predpokladám, že to sú veci pre nich známe. Alebo tiež podobná pasáž o euklidovskom priestore a následnom vysvetlení, že uhly nebudú mať v trojuholníku 180°...
Alebo komunikácia v kríze:
„Ak tu zostaneš, nebudeš ani živá, ani mŕtva! Budeš rovnica, ktorá sa nedá vyriešiť! Urob to!“
To je pre mňa extrémne neuveriteľné, že v stave paniky a krízy povie niekto - budeš rovnica atď.... :D
Kognitivna disonancia napr tiež nie je úplne dobre použitá, je to nesúlad medzi presvedčeniami, nie senzorickými vstupmi.
Postavy sú také dosť ploché, ale tak k tomu tu už bolo povedané.
Ale rada by som si prečítala, či sa entita ešte objaví, alebo ako bude vyzerať život postáv po takomto desivom kontakte. Takže zaujalo určite.
24.06.2026