yerry
Najväčším problémom textu je, že sa autor nevie rozhodnúť, aký žáner vlastne píše.
Prvá časť textu buduje zaujímavú mysterióznu zápletku. Chlapec James zistí, že dokáže zhmotňovať svoje strachy (smrť kamaráta). Je to nosný nápad a dobrý základ pre psychologický horor alebo triler.
Tento sľubný koncept autor následne úplne ignoruje a zahadzuje. Akonáhle sa na scéne objaví Ghostface (Bobby Keller), príbeh sa mení na lacnú paródiu na sériu Vreskot. Zhmotňovanie strachu sa už nijako nerieši, nijako nesúvisí s útekom vraha, a James sa z vystrašeného chlapca bez vysvetlenia mení na drzého, cynického hrdinu, ktorý vrahovi hádže hlášky z komédií typu Scary Movie.
Tento rozpad naratívu spôsobuje, že text pôsobí ako dva úplne odlišné, nesúvisiace príbehy zlepené dokopy.
Text je plný do očí bijúcich nelogickostí a absurdných situácií, ktoré znižujú uveriteľnosť sveta na minimum:
Odsúdený sériový vrah Bobby Keller po úteku z väzenia jednoducho vojde do školy, porozpráva sa s riaditeľom a ten ho okamžite zamestná ako pedagóga. Žiadne overenie totožnosti, výpis z registra trestov, pohovory. To je logický nezmysel.
Sérivý vrah, ktorý vraždí od roku 1997, sa správa ako komická figúrka z animovanej grotesky. Svoj nôž si zabúda, po zakopnutí si narazí palec, hopsá a vrieska tak, že mu spadne maska. Čaká hodinu-dve na školskom dvore, kým mu James dovolí ho zabiť. Takto sa nechová hrozba, ale klaun.
Sestra Sandra sa tvári ako nezávislá dospelá, no vzápätí povie, že pôjde "rodičom žalovať" a o chvíľu na to s bratom spí v jednej posteli, lebo sa bojí.
Ben utečie po tom, čo uvidí vo dverách vraha a nechá svoju priateľku len tak napospas.
V televízii idú správy o úteku vraha, hoci ušiel zjavne už pred nejakým časom (stihol sa zamestnať ako učiteľ).
"Cesta do školy trvala menej než tridsať minút" - ale o chvíľu sa v texte píše, že "Deň sa začal ako obyčajne. James vstal..." Zrazu skáčeme v čase dozadu? Alebo v ten deň, keď šli rodičia do školy, sa nič nevyriešilo?
Štylistická úroveň textu je veľmi nízka, plná chýb a neprirodzených konštrukcií.
Dialógy sú toporné, neprirodzené a často nedávajú zmysel. Príklad:
Ghostface: „Tak a teraz ťa ani svätý nezachráni…“
James: „Zabudli ste si pracovný nástroj – nôž.“
Ghostface: „Áno… doparoma, prečo zase?!“
Tento typ interakcie úplne zabíja akékoľvek napätie a mení text na frašku.
James na začiatku textu trpí nočnými morami a má obrovský strach. Zrazu je však schopný sériovému vrahovi povedať: „Zase ty, Ghosty? Nemám teraz na teba čas, sorry. Tak ma prosím neotravuj.“ Takáto náhla zmena charakteru je neospravedlniteľná.
Vrah si "zabúda nôž" hneď niekoľkokrát, čo je vtip, ktorý prestane fungovať hneď po prvom použití (ak vôbec fungoval).
Text si vyžaduje zásadnú úpravu. Obsahuje množstvo problémov.
Chýbajúca priama reč (úvodzovky) v druhej polovici textu (napr. úsek so Sandrou a Benom). Preklepy a nespisovné výrazy. Chaos vo formátovaní (náhodné odsadenia, chýbajúce čiarky).
Text „Ako som porazil vraha“ pôsobí ako náčrt mladého, neskúseného autora, ktorý mal nápad na zaujímavý paranormálny príbeh, no v priebehu písania ho opustil a začal sa zabávať parodovaním obľúbených hororov. Z literárneho hľadiska ide o chaotické, logicky deravé a štylisticky nezvládnuté dielo.
Ak by chcel autor tento text vylepšiť, musel by sa v prvom rade rozhodnúť pre jeden žáner. Buď rozvinúť tému zhmotňovania strachu ako vážny psychologický horor (a odstrániť Ghostfacea a všetky komické vložky), alebo celý text od začiatku poňať ako absurdnú paródiu (čím by sa vysvetlilo chovanie vraha aj cynizmus chlapca). Súčasný hybridný tvar, žiaľ, nefunguje.
03.05.2026
