Diskusia 1/1: Krvavá fontána

MartinB
Super napísané, už sa opakujem, ale obdivujem za tak krátky čas to takto napísať.
Čo mi tam chýbalo bolo nejaké vysvetlenie ako sa o tom sprisahaní dozvedela ("O...odkial o tom vieš?" vyslovil posledné slová. A Kvetana by sa len usmiala na jedného z jeho kamošov, ktorého nechali žiť... alebo niečo také) ale chápem, že už asi nezostával čas pri takto rozpracovanom príbehu.
Inak príjemné, určite si od teba rád prečítam poviedky.
28.01.2023

Veles
Napísané dobre, ale podobne ako Martin napísal, tiež by som chcel nejaké veci vysvetliť, ale chápem že občas človek nestíha :D
28.01.2023

YaYa
Ďakujem. Skôr som si predstavovala, že má princezná nejakú vlastnú špionážnu sieť cez tie komorné a ich kamarátky a kamarátky ich kamarátok, v týchto kvázi stredovekých svetoch ženy nie sú doležité a prekĺznu bez povšimnutia. Ale nestihla som to tam dať, poviedka je aj tak veľká na mikropoviedku, ale tak to proste niekedy vyjde 😉
28.01.2023

Olex
Ahoj,
ako obyčajne poviedka bola výborne napísaná. Tentokrát sa mi zdalo, že je námet na poviedku slabší. Ten čarodejník bol od začiatku voľajaký čudný, takže odhalenie v závere, že je to lotor, až tak neprekvapilo.
29.01.2023

Arcey
Poviedka má veľmi slušnú zápletku a aj ten zvrat je výborný, záver mi prišiel ale veľmi rýhclo ukončený. Chcelo by to nejaký záverečný súboj, ale predpokladám, že nebolo času. Najlepšia bola Kvetana, niečo na spôsob Aryi Stark :) Veľmi príjemný text.
29.01.2023

Arcey
A ešte som zabudol... podľa mňa niektoré postavy tam nemuseli mať žiadné mená, prípadne možno by som ich zredukoval na jedného, ktorý zoslal všetky tie pohromy a druhého, ktorý oklamal kráľa. Myslím, si, že by stačili pokojne iba dvaja zradcovia.
29.01.2023

siliante
Za mňa vynikajúce. Nič mi nechýba, nič nie je navyše. Komorné boli tak akosi jasné, čiže nepotrebujem ani nijaké ďalšie vysvetlenia. Čisté, jasné, úderné. Ďakujem za skvelé, aj keď nepríjemne krvavé, čítanie. ;)
29.01.2023

Lucika
Tým, že zo svadby sa stal krvák, mi to pripomenulo red wedding :) dobre sa to čítalo
29.01.2023

YaYa
TEST „Len sa zbavujem zradcov,“ zasyčala. „Všetci v tom išli spolu. Tam leží čarodej Albert zo severu kráľovstva, výborný počasník, špecialista na búrky. Druhý pán, o ktorého sa moje komorné postarali, je jeho brat, ten vraj dažďu dokáže dokonale zabrániť. A oženil sa do istej dedinky na južnej hranici. Tretí mŕtvy čarodej sa špecializuje na zosielanie chorôb. V poslednom čase ho videli potulovať sa na východe. Štvrtý je Bernard, dvorný čarodej kráľa Vratislava, nášho západného suseda. Aj tvoj milovaný astrológ v tom šiel s nimi. A hlavou celého sprisahania je, samozrejme, tu môj milý manželíček. To on očaroval fontánu, zosnoval všetky znamenia, aby ťa zbavil trónu. A ty si mu, otec môj, ako všetkým takýmto šarlatánom zvykneš, opäť na to skočil.“ Hoci zámok prekypoval kvetinami, na chodbách vyhrávali hudobníci a víno tieklo potokom, vo svadobný deň princeznej Kvetany vládlo vo vzduchu napätie. Hoci to malo byť tajné, všetci, hostia i služobníctvo, vedeli, že ženícha vo svadobnú noc nečaká len zvyčajná povinnosť. O polnoci, hneď po hostine, sa pustí do náročného kúzla, a ak mu nevyjde, všetci budú stratení.
„Je čas, dcéra moja.“ Keď kráľ, zhrbený tiažou zlých znamení, zaklopal na princeznine dvere, tá si len vymenila pohľad so svojimi komornými a poslušne sa pobrala do kaplnky. O chvíľku už kňaz dlhou bielou stuhou spájal jej ruky s dlaňami muža, ktorého z celého srdca nenávidela.
„Ani sa na mňa neusmeješ, moja najdrahšia?“ opýtal sa jej novopečený manžel počas štvrtého chodu bohatej svadobnej hostiny. Podával sa plnený páv, ale princezná sluhu s podnosom, tak ako pri všetkých chodoch okrem polievky, odmávala, aby šiel kade ľahšie. Vína zato pila do sýtosti. Po ľavici jej sedel otec, svoju nespokojnosť s mladou nevestou dával najavo mračením. Mladý zať, po pravici, sa celý večer široko usmieval, akoby ho nečakala magická povinnosť, ktorá má rozhodnúť o osude krajiny.
„To nie j...“ ozval sa kráľovský zať, ale dosiahol len to, že princeznina dýka sa silnejšie oprela o jeho krčnú tepnu.
„No dobre,“ vydýchol. „Všetko je pravda. Neviem, odkiaľ má tvoja dcéruška informácie, ale má to úplne presne. Len na jedno zabudla.“ Dramaticky zhodil putá, ktoré si v skutočnosti nenasadil, a začal sa premieňať. Pred očami všetkých sa mu skrátili nohy i ruky, na pleciach začalo rašiť perie. Kvetana mu na poslednú chvíľu pevne zovrela krk a vyčkala, kým sa jej namiesto čarodejníka nezmietal v rukách čierny havran.„No dobre,“ vydýchol. „Všetko je pravda. Neviem, odkiaľ má tvoja dcéruška informácie, ale má to úplne presne. Len na jedno zabudla.“ Dramaticky zhodil putá, ktoré si v skutočnosti nenasadil, a začal sa premieňať. Pred očami všetkých sa mu skrátili nohy i ruky, na pleciach začalo rašiť perie. Kvetana mu na poslednú chvíľu pevne zovrela krk a vyčkala, kým sa jej namiesto čarodejníka nezmietal v rukách čierny havran. TEST
07.04.2025

YaYa
TEST2 Jeden čarodej. Skrížila som mu plány,“ zaškerila sa. „Patrilo mu to tu. Vtedy dávno. Vlastne mu patrilo celé mesto. Chodili sem najbohatší z bohatých, najmocnejší z mocných. Každého poznal po mene a tiež vedel, akému nápoju, žene, mužovi, skrátka pokušeniu, neodolá. Potom stačilo slovíčko sem-slovíčko tam. Mal všetkých vo vrecku. Vedel tajomstvá a pomocou nich riadil ľudí ako marionety v detskom divadle. Môj otec bol vtedy v mestskej rade. Vážený občan, evanjelický farár. Boh, rodina, pomoc blížnemu… Nepodplatiteľný.“ Horko sa zasmiala.
„Ale on, on dokázal zlomiť každého. Karty, tým otec neodolal. Veď si zahrajte čertove obrázky, pán farárko, aký to hriech! Stávky rástli a s nimi aj dlhy. Vieš, čo je na tom najhoršie?
Ani ho nepotreboval. Mal kúpených toľkých, až by pretlačil každý svoj vrtoch. Obrátil ho na svoju stranu len tak, aby ukázal, že to dokáže. Peňazí bolo čoraz menej, známi sa nám začali vyhýbať. A napokon otca našli zabitého v kanáli, s prázdnymi vreckami. Nikdy sa nezistilo, kto to spravil. Mala som pätnásť.“ Slzu zotrela ukazovákom ešte skôr, ako stihla opustiť viečko.
„Prisahala som pomstu. Tak. Sprvu to vyzeralo nemožne. Odsťahovali sme sa z Bratislavy k babke a tá, nás, kňazove deti, začala učiť mágiu. Malá sestra mala možno viac talentu, tvárnejšiu myseľ, ale ja, ja som mala viac odhodlania. A lepší dôvod snažiť sa. Keď som sa vrátila do mesta, mala som dvadsať. Nebol žiadny problém prešmyknúť sa sem, stať sa jedným z jeho dievčat.“
„Porazila si ho.“
Tvár sa jej roztiahla do spokojného úsmevu.
„V súboji jeden na jedného. Videl, že nemá šancu, a tak ma s posledným dychom aspoň preklial. Ale stálo to za to. Možno som tu naveky, ale on už nikomu neublíži.“ S povzdychom vyprázdnila pohárik. „Ale ty… ty by si mal ísť. Nech ťa tu nezastihne denné svetlo, to by si už musel ostať.“
„Môžem prísť aj zajtra?“
„Nie. Aj keby si chcel, nikto to tu nenájde dvakrát.“
„Tak aspoň…“ Rukami sa vytiahol a ponad pult jej vtisol na pery bozk. Nečakala to, líca sa jej sfarbili takmer až do purpurova.
„Zbohom!“ šepla.
„Dovidenia!“ Zavrel za sebou. Cez rozbité okno v chodbe, kadiaľ sa do domu najľahšie preliezalo, k nemu doľahol hukot motorky. Vedel, že je späť. Pre istotu ešte nazrel za dvere, cez ktoré práve prešiel. Po bare ani stopy. Len prázdna miestnosť s odpadkami na podlahe. Zdá sa mu to, alebo sa medzi nimi lesknú kúsky krištáľu?
* * *
„Dofrasa, kde…“ Viktorov spolubývajúci sa horúčkovito balil. „Vik! Nevidel si takú tú dózu s modrým vrchnákom? Od rezňov?“
TEST2
07.04.2025