Ela žije nie príliš šťastný život na akadémii. Vzťahy so spolužiakmi nemá najlepšie, tvár má zohyzdenú zvláštnymi jazvami a zo svojho z detstva si nič nepamätá. Jedného dňa sa však pomocou kúzla ocitne vo svete alfbrisov, bytostí podobných elfom so schopnosťou meniť sa na vlkov, a zistí, že je jednou z nich. Zistí, prečo si nepamätá nič zo svojej minulosti a ani to, že je alfbriskou, – otec ju totiž pre jej vlastnú bezpečnosť ukryl do sveta ľudí a s pomocou Bohyne jej vymazal pamäť. Urobil tak, pretože Ela dokáže ovládať magické schopnsti, ktoré sú podľa jej okolia nebezpečné. Po dramatickom príchode do sveta alfbrisov a spoznaní pravdy o svojom pôvode Ela spoločne so svojím znovuobjaveným dvojčaťom Nickolasom nastúpi do alfbriskej akadémie, avšak pri prijímacom rituále sú zaradení až na samý chvost hierarchie. Obaja sú však vytrvalí a spoločným úsílím a s trochou šťastia začnú v pomyselnom rebríčku stúpať.

Samotná Ela postupne zisťuje, že je Lameikou, jednou z mála vyvolených alfbrisov, ktorých poslením je hľadanie mocných artefaktov, stratených kroník Dorthinionu, a že dokáže ovládať spomenuté magické schopnosti. Taktiež odhaľuje čriepky svojej minulosti

Ako človek posadnutý svetmi, do ktorých sú príbehy zasadené, musím pochváliť ten, ktorý autorka vytvorila pre svoje dielo. Svet alfbrisov je ukrytý svet existujúci v tom našom. Žijú v spoločenstvách nazývaných svorky a pozície v nich sú hierarchicky zoradené podľa gréckej abecedy od alfy, ktorá stojí na čele svorky, až po najnižšie, omegy. Svorky často bojujú medzi sebou alebo uzatvárajú spojenectvá a sú združené do rôznych organizácií. Zaujímavý je napr. koncept, s ktorým sa autorka vytasila ohľadom národnej príslušnosti svoriek – tie sú v celosvetových alfbriských organizáciach rozdelené podľa štátov, odkiaľ pochádzajú, čiže hrdinkina svorka pochádza so Slovenska. Tento svet má veľký potenciál a má čo ponúknuť. Dúfam, že do budúcna ho autorka ešte viac rozvinie, pretože určité aspekty mi prišli len načrtnuté.

Väčšina knihy sa venuje štúdiu a postupu hrdinky a jej dvojčaťa medzi stupňami hierarchie a spoznávaniu seba samej. Táto dejová časť však pôsobí napriek zaujímavému nápadu z viacerých dôvodov kostrbato. Predovšetkým, na začiatku sa Ela a jej brat dozvedajú, že postupovať v spoločenskom rebríčku nie je nič ľahké, no následne sa ukáže, že to tak vôbec nie je a súrodenci postupujú stupňami nahor ako nôž maslom (ak bol ale ich rýchly postup poháňaný otcovým vplyvom, bol by to naopak veľmi zaujímavý ťah).

Ďalším problémom sú samotné hierarchické stupňe spoločnosti a hlavne zaradzovanie do častí akadémie podľa nich, pôsobí to dosť nefunkčne. Týchto stupňov je veľa a z opisov vyplýva, že každý z nich je zameraný na niečo iné – jeden vyzerá ako obyčajné štúdium, ďalší ako škola jazdy na drakoch, iný ako elitný vojenský výcvik. Pritom hrdinka, ktorej postup je prirýchly, v žiadnom z nich nestrávi príliš veľa času. Oveľa lepšie by celý tento systém fungoval, keby hrdinka navštevovala akadémiu, kde by boli zahrnuté všetky tieto zamerania a pozícia v hierarchii by sa určila na základe výsledkov študentov. Viem, že tu bola zrejme snaha o originalitu a odlíšenie sa od typických školských fantasy na štýl Harry Potter a spol, avšak niekedy je to lepšie obetovať na úkor funkčonosti resp. uveriteľnosti sveta. Nájdeme tu aj klišé menom romantický trojuholník. Autorka sa s ním našťastie napriek jeho nerozvinutosti popasovala celkom dobre. Nepôsobil navyše a otravne a jeho rozuzlenie mi sedelo

Ako som už viackrát naznačil, hlavným problémom deja je jeho nerozvinutosť. Na jednu stranu autorka vie písať svižne a snaží sa, aby všetko odsýpalo, na druhej strane však dej pôsobí strašne uponáhľane a nedotiahnuto. Paradoxne práve spomenutá časť, ktorá sa venuje hrdinkinmu štúdiu a progresu, je najdlhšia a najprepracovanejšia. Zvyšok knihy, ktorý sa venuje Elinmu životu po skončení v akadémii a následne hľadaniu spomenutých kroník, je na tom o dosť horšie a miestami pôsobí len ako hrubý draft. To platí aj o závere, ktorý je ešte k tomu vyriešený deus ex machinou. Dovolím si tvrdiť, že celému dielu by prospelo ďalších 150-200 strán, ak nie viac.

Medzi ďalšie vady tohto diela považujem nelogickosti. Najväčšou z nich je podľa mňa postoj a konanie otca hlavnej hrdinky. Svoju dcéru totiž schová do ľudského sveta a vymaže jej pamäť, lebo má dar mágie, ktorá je podľa neho VEĽMI nebezpečná. A keď sa dcéra vráti a začnu sa u nej tieto schopnosti prejavovať, jediné, čo správí, je, že dcéru takpovediac potľapká po ramene a povie jej, že sa musí snažiť to potlačiť... Celkovo mi problematika nebezpečenstva Elinho daru prišla dosť zmätená a opäť raz nedotiahnutá do konca.

Pred záverom ešte dve veci. Musím vyzdvihnúť veľmi pekné obálku od Any Pauli. A fun fact ohľadom názvu knižky, skoro všetci ho na prvý pokus prečítajú ako Svokra pri vrchu kráľov...

Záver: Človek, ktorý pozná autorkin vek, si asi položí otázku, či nie je pre ňu na publikovanie priskoro. Bez dehonestujúceho komentára "Na to, koľko má rokov, je to fajn", odpovedám, že kniha je napriek limitom a muchám, ktoré sme v recenzii zhrnuli, sama o sebe funkčná, má hlavu a pätu, dobre odsýpa a preukazuje veľký potenciál. Ema Novotná je už naozajstnou autorkou, a ak bude usilovne pokračovať v písaní a pracovaní na sebe, tento zatiaľ neobrúsený drahokam má minimálne na slovenskej scéne šancu zažiariť.

Nakladateľstvo: Mayor

Rok vydania: 2022

Vydanie: 1. vydanie

Jazyk: slovenský

Počet strán: 268

Väzba: paperback

Obálka: Ana Paul

ISBN: 978-80-99994-05-9