NEPOKOJ

Fotografie mysle sériového vraha, na ktorých vidieť jeho zúfalé obete, nie sú jediným desivým aspektom znepokojujúcej epizódy Nepokoj, ktorá je ďalším kvalitným výsledkom spolupráce scenáristu Vincea Gilligana a režiséra Roba Bowmana.

Epizóda Nepokoj sa stala prvou epizódou Aktov X, ktorá nebola odvysielaná v poradí určenom produkciou jednotlivých epizód. Epizóda bola produkovaná ako druhá epizóda štvrtej série, ale v televízii ju v USA odvysielali až ako štvrtú v poradí. Stalo sa tak preto, lebo vysielanie seriálu sa menilo z piatkového večera na večer nedeľný. "Už od začiatku roka sme vedeli, že vysielanie seriálu sa z piatka bude presúvať na nedeľu," vysvetľuje pomocný producent Frank Spotnitz. Producenti sa až neskôr presnejšie dozvedeli, že ku zmene dôjde počas štvrtého týždňa vysielania štvrtej série. "Chceli sme vybrať epizódu s obzvlášť vydareným scenárom, ktorá by seriál vynikajúco reprezentovala - a tak sme sa rozhodli, že epizóda Nepokoj na tento účel poslúži lepšie ako epizóda Teliko."

Scenárista Vince Gilligan prezradil, že inšpiráciou k napísaniu tejto epizódy mu bol koníček z detstva - nechal si poštou poslať knihu o masových vrahoch. "Spomínam si na jednu celú kapitolu o mužovi menom Howard Unruh, prvom masovom vrahovi moderných čias," vraví Gilligan. Na konci štyridsiatych rokov 20. storočia sa tento vojnový veterán so zbraňou v ruke rozhodol prejsť po mestskej štvrti v New Jersey, v ktorej žil. Za 12 minút tam vtedy zastrelil 13 ľudí. Ironickou zaujímavosťou bolo, že v knihe sa spomínalo, že unruhe po nemecky znamená nepokoj. "A ja som si pomyslel: Páni, tak to by som si nedokázal ani len vymyslieť," pokračuje Gilligan. Gilligana takisto inšpiroval životný príbeh hotelového poslíčka Teda Seriosa, "fotografa mysle", ktorého v epizóde spomenie Mulder. Stal sa známy tým, že sa vraj myšlienkou dokázal sústrediť na neexponovaný film tak, že fotografie z filmu sa následne stali fotografiami jeho myšlienok.

Pri výbere herca, ktorý mal hrať ústrednú postavu vraha Gerryho Schnauza, bolo jednoduché rozhodnúť sa pre Pruitta Taylora Vincea, ktorý si už niekoľkokrát úspešne zahral postavy patetických vrahov. Pôvodne mal vystupovať už v prvej sérii Aktov X, ale herec ponuku odmietol, keďže šlo len o menej významnú úlohu. Vince sa však dokázal zviditeľniť aj v menších úlohách, čo dokazuje jeho vystupovanie vo filme Jakubov rebrík. Scenárista Vince Gilligan vraví, že keď písal postavu Gerryho Schnauza, myslel pri tom práve na Pruitta Taylora Vincea. Ako sa nakoniec ukázalo, herec je veľkým fanúšikom Aktov X.

"On a Gillian Andersonová sa museli naučiť zopár viet po nemecky, pričom ani jeden z nich po nemecky nevie," hovorí o ďalšom aspekte tejto epizódy Vince Gilligan. "Museli sme to spracovať tak, že hoci sme o tom doteraz nevedeli, Scullyová sa na vysokej škole učila nemčinu, takže po nemecky vie celkom dobre. Vždy som si hovoril, že sa tomu dá len ťažko uveriť, ale nič sa nedalo robiť," vraví Gilligan. "Chcel som však, aby sa Scullyovej nervozita na záver prejavila aj v jej nemčine, takže v preklade by sa namiesto "Nemám žiadny nepokoj" objavilo "Ja nemať žiadny nepokoj". Mala si popliesť slovesné časy tak, aby bolo jasné, čo chcela povedať, ale gramatika by bola nesprávna. Aspoň by sa tomu dalo ľahšie uveriť. Ale došlo k nedorozumeniu medzi nami a naším prekladateľom, ktorý to preložil spisovne."

Kovové chodúle, ktoré v tejto epizóde pri svojej práci používa Gerry Schnauz, sú pri chodení pomerne nebezpečné. Keď sa Vince Gilligan, ktorý všetku zodpovednosť za tento nápad berie na seba, pokúsil sám sa na nich prejsť po parkovisku vo Vancouveri, na vlastnej koži - vlastne presnejšie povedané na vlastných nohách - sa presvedčil, že udržať si na nich rovnováhu nie je jednoduché. Väčšinu záberov, v ktorých sa Schnauz na chodúľach prechádza, v skutočnosti nakrútili s dublérom-profesionálom. Pri iných záberoch herca v rovnováhe držali držadlá zo stropu, ktoré neskôr pri postprodukcii zo záberov odstránili odborníci z oddelenia vizuálnych efektov.

Ostrý nástroj, ktorým Gerry svojim obetiam vykonáva lobotómiu, zhotovil rekvizitár Ken Hawryliw, pričom sa spoľahol na svoju predstavivosť. "Volali sme rôznym lekárom a do rôznych ústavov pre liečbu duševne chorých pacientov," vraví Hawryliw, "ale nikto nám ten nástroj nechcel požičať a nechceli nám prezradiť, ako vyzerá. Ukázalo sa, že nie sú veľmi hrdí na to, že niečo také vôbec existuje."

Gillian Andersonová vraví, že všetky scény Scullyovej s Gerrym sa vydarili. Herečka si obzvlášť pochvaľuje scénu, pri ktorej telefonuje s Mulderom a pri pohľade na Gerryho na chodúľach si uvedomí, že práve Gerry je páchateľ, ktorého hľadá. "Ten nápad som zbožňovala," vraví. Obaja herci podali pútavé herecké výkony. Overiť si to mohli neskôr, keď si všetci v kine pozreli film, v ktorom si Pruitt Taylor Vince zahral prívetivého chlapíka. Gillian sa priznáva, že bolo ťažké nemyslieť naňho ako na zlovoľného človeka, lebo vždy, keď ho uvidela na plátne, čakala, že niekoho napadne čakanom.

A čo na záver o epizóde hovorí jej scenárista? "Keby som ju mohol napísať ešte raz, trochu by som zjednodušil zápletku. Menej zápletky a viac času s Gerrym Schnauzom by bola zábava," zakončuje Vince Gilligan.

* * *

POLE, NA KTOROM SOM UMREL

Hoci epizóda Pole, na ktorom som umrel čerpá z viacerých prameňov, azda tým najvýznamnejším bol dokumentárny seriál o americkej civilnej vojne, ktorého tvorcom bol Ken Burns. Romantický vzťah medzi Sullivanom Biddleom a Sarah Kavanaughovou, ktorými boli v minulých životoch Mulder a Melissa Ephesianová, bol inšpirovaný dojemným listom, ktorý svojej mladej neveste Sarah napísal major Sullivan Ballou, a ktorý bol významnou súčasťou Burnsovho seriálu. Vo svojom liste svoju nevestu uisťuje, že jeho láska k nej je večná a že hoci ho možno vo vojne zabijú, oni dvaja sa aj tak ešte stretnú. O týždeň neskôr prišiel o život. Kristen Clokeová, herečka, ktorá si zahrala postavu Melissy, informuje, že list sa zapáčil hlavne spoluscenáristovi Glenovi Morganovi. Kristen vie, o čom hovorí, keďže v epizóde nielen hrala, ale pracovala aj ako poradkyňa pri písaní scenára. Kristen, ktorá tiež účinkovala v seriáli Vesmír: Nad ním a za ním, sa venovala hľadaniu materiálov o viacnásobných osobnostiach ešte predtým, ako začala hrať Melissu, cez ktorú sa prejavili osobnosti viacerých ľudí, pričom Kristen boli inšpiráciou ľudia, ktorých poznala v reálnom živote. "Všetky tie zmeny osobností, ktorým čelí, sú vyvolané smútkom," vraví Kristen. Podľa nej je Melissa nešťastná žena, ktorá tak uteká sama pred sebou.

Dôvod na starosti mala však predovšetkým strihačka Heather MacDougallová, ktorá po prvom zostrihu zistila, že epizóda trvá viac ako jednu hodinu, čím bol vytvorený neoficiálny rekord dovtedy najdlhšej epizódy Aktov X. Z epizódy muselo byť nakoniec vystrihnutých celých 18 minút.

Na dotvorenie vhodnej atmosféry ku scéne, kedy Mulder vstúpi dovnútra chrámu, v ktorom ležia desiatky tiel ľudí, ktorí spáchali hromadnú samovraždu, Mark Snow použil gregoriánsky chorál. Výsledok berie dych.

Kvôli dôveryhodnosti scény, v ktorej Scullyová hľadá archivované záznamy, sa rekvizitár Ken Hawryliw skontaktoval zo skutočnými zástupcami mesta Apison v Tennessee, aby si od nich požičal skutočnú matriku ľudí ich mesta v čase civilnej vojny. S vytvorením čo najlepšieho dojmu mu pomohol aj profesionálny kaligraf. Na druhú stranu fotografie Sullivana a Sarah, ktoré vyzerajú ako pravé, boli pomocou počítača vytvorené z viacerých rôznych fotografií z kníh z daného obdobia.

Mnohí fanúšikovia si položili otázku, že ak boli Mulder a Scullyová vo svojich minulých životoch priateľmi, ale nič viac ako priateľmi, nedalo by sa tým vysvetliť, prečo sa vo svojej súčasnej inkarnácii ich priateľský vzťah nepremenil na vzťah romantický? Scenáristi neodpovedali, či áno alebo nie, len Gillian Andersonová sa úprimne priznala, či pri čítaní scenára tejto epizódy sa rozplakala.

* * *

SANGVINÁRIUM

Hoci vznik epizódy Sangvinárium sprevádzali komplikácie, predovšetkým kvôli ústrednej tematike a skutočnosti, že šlo o prvý sfilmovaný scenár, ktorý Valerie a Vivian Mayhewové napísali, to nebolo prekvapenie. Valerie informuje, že scenár vznikol s prispením viacerých scenáristov Aktov X, avšak bola to príhoda, ktorá sa stala jej sestre Vivian, počnúc ktorou začal scenár vznikať. Vivian sa pagerom ozval niekto, koho telefónne číslo nepoznala. Na druhom konci mohol byť hocikto. Obe sestry zaujalo, že v súčasnosti vďaka elektronike môžeme nadviazať kontakt a komunikovať s ľuďmi, ktorých osobne vôbec nepoznáme, a títo ľudia môžu ovplyvniť naše správanie a koniec koncov aj náš život. To je celkom znepokojujúce. Prvý nápad sa teda týkal pagerov a toho, čo je vďaka nim možné. A kto pagery tak často používa? No predsa lekári. A tých navštevujeme my všetci. A všetci nenávidíme nemocnice. Lekári sú navyše ľudia, ktorí sa nechcú nechať ovplyvňovať. A my nechceme, aby stratili kontrolu. Čo by sa teda stalo, keby ju stratili? A prečo? Mohol by ich napríklad niekto zakliať. Ale kto by niečo také robil? A prečo?! A v tejto fáze ich úvah už pagery, ako vysvetľuje Valerie, stratili svoj význam.

Sestry sa so svojimi nápadmi obrátili na Glena Morgana a Jamesa Wonga, ktorí im navrhli, aby pohlavie zápornej postavy zo ženy zmenili na muža. Onedlho sa sestry prezentovali prvou verziou scenára. O úpravy sa postarali ďalší scenáristi. Chris Carter chcel, aby sa zápletka viac dotýkala tém nenásytnosti a márnivosti, Howard Gordon pridal slová "Vanitas Vanitatum" napísané krvou v kúpeľni Dr. Franklyna a Vince Gilligan jednej lekárke dal meno po svojej obľúbenej herečke Shannon Tweedovej.

Po sporoch týkajúcich sa epizódy Domov navyše už bolo opäť načase, aby sa ozvali cenzori. Navrhli vystrihnúť toľko záberov, že Chris Carter sa nakoniec musel postarať, aby niektoré zábery zostali neporušené.

Názory na túto epizódu sú rozmanité. Gillian Andersonová epizódu považuje za jednu z najodpudzujúcejších, v akých kedy vystupovala. Počas niektorých scén vraj musela zavrieť oči. David Duchovny sa na druhú stranu priznáva, že sa mu scenár zapáčil, hoci správne neporozumel zápletke.

Chris Carter dostal nápad, že drevený stôl v konferenčnej miestnosti lekárov by mohol mať na povrchu vyobrazený pentagram. Vedúci výpravy Graeme Murray tento nápad dotiahol do krajností, o ktorých nikto ani nesníval, keď päť operačných miestností v nemocnici situoval tak, aby bola každá na jednom špici pomyselného pentagramu.

Ani zaklínanie nepomohlo zabrániť tomu, aby štáb neobdržal niekoľko listov a e-mailových správ od podráždených prívržencov čarodejníctva či mágie, ktorí sa počítajú medzi fanúšikov Aktov X. Sestry Mayhewové, ktoré sú vraj celou skúsenosťou dodnes napoly šokované, však scenárom podľa vlastných slov nikoho uraziť nechceli, čo dali najavo aj tým, že ani sestra Waiteová ani Dr. Franklyn neboli členmi žiadnej sekty ani nevyznávali konkrétne náboženstvo.