Biele trpaslíky sú hviezdne jadrá, ktoré vznikajú z hviezd s podobnou hmotnosťou ako naše Slnko. To sa za niekoľko miliárd rokov postupne zmení na červeného obra, neskôr na planetárnu hmlovinu a napokon na spomínaného bieleho trpaslíka.

Práve spozorovaná dvojica bielych trpaslíkov môže prispieť k rozšíreniu vedomostí o gravitačných vlnách. Tie vznikajú napr. pri chaotických javoch, ako sú zrážky čiernych dier, pričom takto vzniknuté vlny deformujú časopriestor. Fyzici tieto vlny zaznamenali dokonca aj na Zemi. Iné javy, napríklad objekty s vysokou hustotou, ktoré sa navzájom rýchlo obiehajú, však vytvárajú doposiaľ nezistiteľné gravitačné vlny. Práve z tohto dôvodu začali vedci budovať detektor gravitačných vĺn LISA (Laser Interferometer Space Antenna). Novoobjavené binárne biele trpaslíky sa javia ako silný zdroj gravitačných vĺn, ktoré by tento detektor mohol zachytiť.

„Takýto objekt je naozaj zlatá baňa pre rozvoj nášho poznania o fungovaní vesmíru,” povedal Kevin Burdge, autor štúdie z Kalifornského technologického inštitútu CalTech.

Prvýkrát vedci zaznamenali dôkazy o binárnych trpaslíkoch pomocou zariadenia Zwicky Transient Facility v observatóriu v Palomare v Kalifornii. Ide o špeciálnu kameru pripevnenú na teleskop a jej úlohou je zaznamenávať objekty, ktorých jasnosť sa rýchlo mení, napríklad supernovy, gama záblesky atď. V tú istú noc zaznamenal teleskop Kitt Peak v Arizone ten istý zdroj. Zaznamenal aj, že intenzita svetla zdroja poklesla každých 6,91 minúty. Observatórium v Palomare, ako aj pozorovania pomocou teleskopu W.M. na sopke Mauna Kea na Havaji takisto potvrdili rýchlosť vzájomného obehu týchto objektov.

Vedci dospeli k záveru, že zaznamenali vzájomne sa prekrývajúcich bielych trpaslíkov. Biele trpaslíky sú malé, husté objekty, predstavujúce poslednú fázu života väčšiny hviezd, pričom tento osud raz pravdepodobne postihne aj naše Slnko. Biele trpaslíky sa navzájom obiehali takým spôsobom, že pri pohľade zo Zeme jeden blokoval svetlo toho druhého. Fakt, že sa navzájom prekrývajú, umožnil vedcom vykonať merania, ktoré by za iných okolností neboli možné.

Je to veľmi zvláštna dvojica hviezd. Zdá sa, že jedna z nich je horúcejšia než typický biely trpaslík. Predpokladá sa, že odsáva hmotu z druhej hviezdy. Pozorovania tento predpoklad však ešte nepotvrdili. Vedci budú pokračovať so skúmaním pomocou Hubblovho teleskopu. Ich cieľom je zistiť, čo spôsobuje teplotný rozdiel medzi hviezdami.

Ešte vzrušujúcejšie než objav bielych trpaslíkov sú však vedecké objavy, ktoré so sebou môže priniesť. Táto binárna sústava je od nás vzdialená len 7500 svetelných rokov a jej objekty obiehajú relatívne blízko seba, v priestore menšom ako priemer planéty Saturn. Len si to predstavte. Dve telesá, jedno s polovičnou, druhé so štvrtinovou veľkosťou Slnka obiehajú jeden okolo druhého za menej ako 7 minút. Táto úroveň dokonalosti z nich robí jeden z najlepších cieľov pre pripravovaný detektor LISA, prvý detektor gravitačných vĺn umiestnený priamo vo vesmíre.

„Zaznamenaný objekt je silným zdrojom gravitačného žiarenia blízko vrcholu citlivosti LISA,“ píšu autori v štúdii uverejnenej v publikácii Nature, „a očakávame, že detektor ho zachytí počas prvého týždňa pozorovaní, hneď ho vypustia približne v roku 2034.“

„Samotná existencia tohto systému je vzrušujúca,” uviedol Warren Brown, astronóm z Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics. Vzrušujúca preto, lebo naznačuje, že na oblohe sa môžu nachádzať ďalšie podobné telesá. Vedcom tiež dáva istý náskok – dáva im predstavu o tom, ako vyzerajú objekty vyžarujúce gravitačné vlny, hoci samotné vlny ešte nedokážu zachytiť. „V budúcnosti bude možné skombinovať merania svetla s gravitačnými meraniami," uviedol Brown.

„Porovnávanie gravitačných vĺn, skúmanie potenciálnych príčin supernov a mapovanie galaxie sú len niektoré z vecí, pri ktorých môže takýto zdroj pomôcť,” uviedol Burdge. Teraz o nich musia vedci len zistiť viac.