Ale teraz je čím ďalej tým ťažšie udržať toto utajenie, a tak sa členovia nadácie rozhodnú urobiť pokus a odhaliť časť svojich členov. Ľudia však neveria, že ide iba o dedičnosť a pokúšajú sa všetkých členov Howardových rodín uväzniť a dostať z nich ich tajomstvo za každú cenu. Lenže s pomocou hlavného administrátora, big boss, sa im podarí ujsť na jedinej medzihviezdnej lodi a letia odskúšať nejaké planéty.
Kto by z fanúšikov scifi nepoznal meno Robert A. Henlein. Jeden z klasikov a najväčších mien v žánri scifi a samozrejme jeden z mojích najobľúbenejších autorov celkovo. Kniha Matuzalémove deti nie je síce z jeho najnovších, ale dokazuje platnosť príslovia, že čo je staré to je dobré. Kniha prináša niekoľko, vzhľadom na dobu svojho vydania, nových a hlavne originálnych nápadov ako pohon vesmírnej lode a pod., ale aj vcelku dobre vykreslenú psychiku hlavných postáv. Pokúša sa aj o isté filozofické úvahy a snaží sa poukázať na netolerantnosť a hlúposť zaslepenosti ľudí. U Henleina je obvyklým typom hrdinu samotár, ktorý sa vie správne rozhodnúť v pravej chvíli a nebrať pritom ohľady na nič. V tejto knihe je týmto hrdinom Lazarus Long najstarší z Howardových rodín.
Osobne sa mi na Matuzalémovych deťoch páčil nápad s obyvateľmi prvej planéty. Ale ten si už radšej prečítajte sami a ja už tu nebudem viac prezrádzať. Knihu vám naozaj doporučujem.