Astronómovia možno zazreli jeden z prachových Mesiacov Zeme

Zem má možno skrytý Mesiac

Veda na scifi.sk - Má Zem "tajné" prachové mesiace? / Zdroj Disclaimer

Podľa nového výskumu, ktorý stavia na 60-ročnej myšlienke, možno obieha okolo Zeme jeden alebo dva skryté satelity.

Mohutné objekty sa priťahujú jeden k druhému prostredníctvom gravitačnej sily. Keď sa však vyskytnú viaceré veľké objekty s určitou hmotou, v ich vzájomnom gravitačnom poli môžu vzniknúť anomálie, napríklad gravitačné body, v ktorých sa dokážu stabilizovať objekty. Vedci objavili objekty, ktoré obiehajú v týchto „Lagrangeových bodoch“ vytvorených spoločným pôsobení gravitačných síl Slnka a Marsu, Slnka a Neptúnu a Slnka a Jupiteru. Výskumníci nedávno oznámili, že majú dôkaz prítomnosti prachových oblakov, tzv. Kordylewskiho oblakov, v Lagrangeových bodoch medzi Zemou a Mesiacom.

Už v roku 1767 švajčiarsky matematik Leonhard Euler predpovedal prvé tri Lagrangeove body v týchto druhoch sústav a v roku 1772 predpovedal ďalšie dva body taliansky astronóm a matematik Joseph-Louis Lagrange. V súčasnosti pre vedcov nepredstavujú žiadnu neznámu. NASA pripravuje vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, ktorý bude obiehať Slnko a Zem v stabilnom Lagrangeovom bode nazývanom L2.

Gravitácia Zeme a Mesiaca sú v tom správnom pomere, vďaka ktorému by mohla časť hmoty stabilne obiehať sústavu v bodoch L4 a L5, ktoré objavil samotný Lagrange. Poľský vedec Kazimierz Korylewski zaznamenal v roku 1961 prítomnosť prachových oblakov v blízkosti bodu L5. Odvtedy sa žiaden väčší výskum prachových oblakov nevykonal. V posledných dvoch mesiacoch ale vedci začali skúmať, či je existencia takýchto oblakov možná aj napriek tomu, že by ich dodatočná gravitácia Slnka alebo jeho solárnych vetrov mohla odraziť preč.

Tím z Univerzity Loránda Eötvösa začal vytvorením matematickej simulácie, založenej na rovniciach pre sústavu obsahujúcu Slnko, Zem, Mesiac a štvrtý prachový oblak. Podľa prvého z ich dvoch článkov, uverejnenom v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, by bola existencia víriaceho, neustále sa meniaceho prachového oblaku v L5 úplne možná. To potvrdilo ďalšiu analýzu vykonanú tímom ruských vedcov, ktorá bola vydaná o mesiac skôr.

Bol by to však naozaj Kordylewskeho oblak? V súkromnom observatóriu autorky výskumu Judit Slíz-Baloghovej v maďarskej obci Badacsonytördemic používal tím špeciálne šošovky, ktoré dokážu zmerať polarizáciu svetla, čiže smer jeho príslušného elektrického poľa, ako sa pohybuje vesmírom. Vedci dúfali, že by tak dokázali vidieť náznak Kordylewskeho prachových oblakov na polarizácii svetla prichádzajúceho z bodu L5.

Veda na scifi.sk - Mesiac / Zdroj Disclaimer

Ich práca sa ale nezaobišla bez ťažkostí. „Niekoľko mesiacov sme museli byť trpezliví (pretože v Maďarsku nie sú časté vhodné bezmesačné a bezoblačné noci), ale nakoniec sme úspešne zachytili Kordylewskeho prachový oblak v okolí L5 Lagranceovho bodu počas dvoch po sebe nasledujúcich nocí,“ napísali v druhom článku uverejnenom v Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.

Aj keď má tím svoj objav čím podložiť, jeho závery stále nemusia byť hodnoverné. Podľa článku môžu byť ich pozorovania iba krátkodobé fenomény a prach, ktorý videli, môžu ľahko odviať gravitačné vlny z iných planét alebo solárny vietor. Mnoho ďalších teleskopov, ako aj japonská sonda žiadne dôkazy o prachu nenašli. Aj keď sa vedci snažili vylúčiť akékoľvek ďalšie potenciálne zdroje tohto polarizovaného svetla, stále môže ísť o iný jav.


Ivana Kráľová
Som fanúšička filmov, seriálov a kníh rôznych žánrov a tiež popkultúry.

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.
Neregistrovaný užívateľ
Meno:
Email:
(nebude zverejnený)
Podmienky:
čítal som a súhlasím s podmienkami

Súvisiace objekty SFDB