Keď prvýkrát vyšli knihy o Harry Potterovi, bol som zástancom názoru, že si ich nikdy neprečítam a tá globálna hystéria okolo jedného nepodareného chlapčiska čoskoro pominie... Mýlil som sa hneď dvojnásobne.

Po uzretí som si musel kúpiť samozrejme hneď nie jednu ale všetky Potterovky a prečítal som ich jedným dychom. (Vrelo odporúčam, budete prekvapení, čo svet tohto "chlapčiska" v sebe skrýva!) Nielen, že sa jedná o knihy zaujímavo napísané, ale dokonca aj logické a kontinuálne! Skladám môj čarodejnícky klobúk z hlavy pred umením J. K. Rowlingovej. Ale nie o knihách som chcel...

O filme... (Už teraz by ste teda mali vedieť, že táto recenzia bude z pohľadu diváka, ktorý daný príbeh čítal v knižnej podobe a teda bol pred zhliadnutím zaujatý.) Príbeh sa rozbieha akosi naraz a okamžite. Do konca filmu je nabitý detailnými momentami, ktoré kopírujú knihu, no žiaľ nemôžu sa jej géniu vyrovnať. (To by som musel sedieť v kine ešte asi 2 hodiny.)

Čo teda príbeh?

Návrat Harryho na hrad Hoghwarts je ohrozený, keď sa u neho v izbe cez prázdniny objavuje domáci škriatok Dobby. Našťastie ale Harryho z domáceho väzenia (v tom pravom slova zmysle) vyslobodí jeho priateľ Ron Weasley. Prázdniny sa ale skončia a návrat na hrad Rockfort sa neodvratne blíži. Problémy ale iba začínajú... Harry a Ron sa nemôžu dostať na začarované nástupište 9 a trištvrte a preto použijú lietajúce auto Ronovho otca. A na Rockforte sa tiež nezdá byť všetko podľa kostolného poriadku... Niekto chodí po chodbách a necháva ľudí skamenieť (svojmu osudu neunikne ani mačka školníka Filcha). Harry, Ron a Hermiona predpokladajú, že to môže byť iba Draco Malfoy a preto sa pomocou čarovného nápoja premenia na jeho spoločníkov Crabbea a Goylea. Dozvedajú sa však, že Draco nie je pôvodcom nešťastia... Medzitým manifestuje Harry schopnosť hovoriť s hadmi. A keďže sa Harry nachádza stále v zlom čase na zlom mieste, začínajú si všetci myslieť, že potomkom Salazara Slytherina a teda tým, kto ohrozuje ich životy. Do všetkého ešte akosi zapadá aj denník neznámeho Toma Riddlea, ktorý bol žiakom na Rockforte pred niekoľkými rokmi.

Akým prekvapením ale je, keď sa všetko vyjasňuje po tom, ako sa Harrymu podarí otvoriť vstup do Tajomnej komnaty, v ktorej nachádza nielen zlo, ktoré terorizovalo školu, ale aj pôvodcu toho všetkého - Lorda Voldemorta. V urputnom boji ale nakoniec s pomocou vtáka fénixa a bájnym mečom Godrica Gryffindora sa Harrymu podarí zvíťaziť. Pôvodca ale všetkých udalostí odchádza bez ujmy...

Dej ako taký by bol maximálne zaujímavý a aj veľmi inovativny... Celý čas som bol v napätí, kto je vlastne nepriateľom v tomto pokračovaní Harryho dobrodružstiev, pričom autorka použila nádhernú časovú slučku, pomocou ktorej nie je zloduchom nik iný ako nám známy zločinec Lord Voldemort! Všetko v znamení kontinuality a logickosti... Spracovanie na filmovom plátne žiaľ trošku (naozaj iba trošku) pokuľháva. Divák sa dostáva do neuveriteľného kolotoča akcie a hutného deja, ktorý mu nedá vydýchnuť až po titulky. A keďže herci detských postáv už trochu dospeli, vytratila sa tým akoby ich prirodzenosť a detskosť. Namiesto nej tu už presakuje žiara a pozlátko americkej produkcie. Emma Watsonová (Hermione Grangerová) opeknela, Daniel Radcliffe (Harry Potter) zvážnel. Jediný, kto nestratil z úžasnéj charizmy je prekvapujúco Rupert Grint, predstaviteľ Rona Weasleyho. Ten zvláda svoju postavu bravúrne ako hlasovo, tak aj herecky. Dospelí herci sú výnimoční každý jeden a perfektne pasujú k svojím postavám. (Na tomto mieste by som chcel vzdať hold Richardovi Harrisovi za vynikajúce stvárnenie Albusa Dumbledora, riaditeľa univerzity. Harris umrel 25. októbra tohto roku na Hodgkinovu chorobu v Londýne. Ľudstvo stráca ďalšiu veľkú postavu...)

Špeciálne efekty - aj keď primerané k "detskému" filmu - sú na trochu pochybnej úrovni. Miešanie špeciálnych efektov a bábok je vidieť (aspoň si myslím, že boli použité aj bábky... taký expert zase nie som). Špeciálne napríklad na vtákovi fénixovi. Taktiež vrcholiaca scéna boja Harryho s baziliškom vyzerá akosi čudne... akoby stratila farby? Aj keď to neuberá z celkovo dobrého dojmu z filmu, pôsobí to predsa len trochu rušivo. Hudba a zvuky sú na dobrej úrovni, aj keď by som od Johna Williamsa predsa len požadoval o niečo lepší výkon. (Jedna hlavná melódia to nezachráni, Billy!)

Chcel by som sa pred zhrnutím ešte venovať jednému aspektu tohto filmu a to... jeho vhodnosti mladému publiku. Už pri sledovaní prvého dielu som mal plné gate, čo ale Chris Columbus predvádza v tomto dieli v niektorých momentoch hraničí s jemným hororom. Samozrejme, že fanúšik sci-fi a fantasy, nietož hororu, sa pri daných scénach musí iba chytať za brucho, ale viem si predstaviť, že niektoré deti sa môžu veľmi ľahko - po tom čo uvidia útok stovky ochlpených pavúkov veľkých ako stôl na svojho hrdinu - stať obeťami arachnofóbie. Mamičky a oteckovia, máte sa na čo tešiť! Odporúčal by som, aby si rodičia naozaj rozmysleli, či svoje deti zoberú do kina alebo nie... (Pre všetkých, ktorí sa práve na takéto scény tešia tento film určite odporúčam.)

Tak teda...

Na koniec by som asi iba dodal, že tí, ktorí knihu nečítali budú mať v kine asi trochu navrh, pretože nebudú sklamaní z toho, čo všetko sa do filmu nezmestilo. Tí ostatní si ale môžu vychutnať aspoň dobrú koláž najlepších pasáží knihy na veľkom plátne. Prajem príjemný zážitok!