Grimsleyho som objavil cez priateľa, ktorý mi odporučil Kiritha Kirina (2000) ako inovatívnu fantasy knihu od doteraz neznámeho autora. Čo tento prvý počin vo fantastickom žánri odlišovalo od širokej masy, bol zaujímavý štýl rozprávania, príjemný jazyk a obsahovo nielen trochu odlišný svet ale aj úžasne iný systém mágie založený na speve, nehovoriac o homoromantickom nádychu, ktorý kniha sprostredkúva v ľúbostnom príbehu medzi hlavnými protagonistami. Kvôli čítanosti som si teda kúpil aj jej voľné pokračovanie, The Ordinary (2004), v ktorom autor riešil stret dvoch kultúr - jednej magickej a druhej vedeckej. Vývoj stretu fantasy a science-fiction ale vrcholí ako písacím štýlom autora, tak aj obsahovo práve v The Last Green Tree.
Dejovo sa nachádzame 300 rokov po Dobytí vesmírneho priestoru rasy Hormlingov magickou silou z krajiny nazvanej Iraen. Tejto vládne mág Veľký Irion, ktorý vytvoril Bránu, čiže prepojenie medzi jeho krajinou a vesmírom Hormlingov. V hormlingskom vesmíre ale existuje ďalšia ním vytvorená brána a to medzi planétami Senal a Aramen, na ktorej Hormlingovia našli rasu inteligentných stromov. Už počas mnohých dekád tu žijú stromy a ľudia v symbióze. Pokoj na Aramene je ale narušený útokom rebelského hnutia severného Aramenu snažiaceho sa o nezávislosť spod vlády Veľkého Iriona. A na stranu rebelov sa postavia nielen stromy, ale aj neznáma spojenecká sila, ktorá ako prvá v dejinách má moc oporovať mágovi a zlomiť jeho moc...
Tento dej je ale iba povrchným škrabancom na sugestívnom uzle tvorenom z nespočetných agiend a záujmov jednotlivých postáv či bytostí stojacich nad nimi. Grimsley ide tak ďaleko, že dekonštruuje ním samotný svet a jeho základy. Odhaľuje mytológiu božských rozmerov a píše ich žeravou špičkou noža na našu kožu. Boh (v tejto knihe bytosť nazvaná YY) je prvou hýbateľkou, bytosťou nadpriestorovou a nadbytostnou. Zároveň ale aj originálne vlastnou. Jej záujem je pochybný, ba dokonca až kontraproduktívny, no kto sme my, aby sme mohli hodnotiť boží záujem...
Grimsleymu sa podarilo prepojiť a vysvetliť nielen sci-fi a fantasy, ale zároveň je toto román majúci silné pozadie v cyberpunku, bio-technológiách či klasickej literatúre: v témach rodinných pút pripomína Dickensa, v štýle road-movie zase Baumovho Čarodejníka z krajiny Oz, v jednotlivých postavách zase Tolkienovho Pána prsteňov. Jeho sila je ale v čitateľnosti a sugestívnosti materiálu, ktorý vás chytí hneď od začiatku a nepustí. Prial by som si viacero takých kníh.
P.S. Osobne odporúčam prečítať najprv Kiritha Kirina a The Ordinary, ale nie je to nutné. Kniha je zrozumiteľná aj takto. Čo ale čitateľovi bude chýbať, je osobný prístup k viacerým postavám v pozadí tejto knihy...