Bitefrost teaser 1- pieseň ako nová nádej pre svet Bitefrostu, od muzikanta bez nádeje

Gitarista ide dokončiť a dať svetu dôležitý odkaz aspoň nejakým spôsobom.
Filmová história scifi
Víchrica, podchladenie, Bitefrost. Jedna z týchto vecí ho mala zabiť. Tá prvá to nedokázala. Nedokázala ho zabiť ani zničiť jeho gitaru a ani mu zobrať jeden kus preňho až moc cenného rekordéra. Aspoň toľko šťastia v nešťastí mal. Ostával teda on sám, už len pre dve veci na zabitie. Jedna z nich ho už pomaly, ale isto zabíjala tri hodiny.
Tri posledné hodiny čo venoval nahrávaniu jednej svojej nahrávky na jeho rekordér. Rekordér, ktorý mal predať dve nahrávky ostatným. Toľko ešte pre tento skoro mŕtvy svet chcel a mohol urobiť. Toľko ešte cítil, že bol dlžný urobiť. A pritom liek nato čo ho zabíjalo mal.
Smeltu, zmutovaný Tardingrades volajte si to ako chcete. No nevedel ho sám správne použiť. A tí čo by to teraz určite ihneď vedeli, už boli dávno a istotne mŕtvy a len zachovaný na jednej z tých dvoch nahrávok na rekordéri.
Mohol tak skúsiť nájsť niekoho iného v okolí. Niekoho, kto by možno tiež vedel. Na svojich nohách ale pomaly cítil, že by to bolo vo výsledku zbytočné. Mrhal by časom. A pokiaľ by ho nikto sám vtedy nenašiel, stalo by sa to dupľom zbytočné. Rozhodol sa tak stráviť posledné chvíle tu v zdanlivom bezpečí jaskyne. Hoci reálne žiadne miesto bezpečné nebolo.
Mal červený kabát na sebe. Mohol si ho vyzliecť. Proces by to aspoň urýchlilo. Jeho trápenie rýchlejšie ukončilo. Ale nechcel. On nechcel urýchliť to čo bolo v ňom. Nie. V najhoršom to chcel predbehnúť.
A hoci mal reálne ešte pár hodín navyše, konečná smrť preňho predstavovalo to, čo už sa pomaly blížilo už teraz.
Jeho prsty na rukách a ruky samotné, boli pomaly celé pokryté omrzlinou. Niekde sa tvoril už aj povestný ľad. Tento proces nemohol nechať pred dokončením nahrávky, skompletizovať. Rovnako nemohol dopustiť ani to, aby ho tá tretia vec celého kompletne znehybnila a zabila tak skôr, ako dosiahne svoj konečný cieľ.
Posunul sa so starou stoličkou bližšie k malému chladnému jazierku jaskyne. Mohol byť aj na zemi bez nej. Ale nechcel riskovať, že by sa mu jeho konečný cieľ kvôli zľadovateným nohám a možno aj kvôli rukám, nakoniec správne nevydaril. Navyše by sa vykonával o niečo ťažšie. Nehovoriac, že na stoličke sa pohodlnejšie sedelo a nahrávalo.
Popadol do rúk gitaru. Už ju pomaly vôbec necítil. Hoci ju stále udržal. Aspoň toľko šťastia v nešťastí mal. Položil vedľa seba rekordér zvuku. A začal znova hrať.
Bitefrost tá búrka, ten vietor a nakoniec parazit všetkých parazitov
Ten čo sa pomaly vkráda do mysle všetkým
A ten čo tu možno raz zostane aj posledným
Vieme vždy kde práve si
No aj napriek tomu nám z teba ihneď stuhnú kosti.
Óh Bitefrost nemilosrdný.
Si krutý voči nám všetkým.
Pretekáš mojimi žilami
Berieš mi rytmus spod ruky.
A zabíjaš, zabíjaš nás tu všetkých.
Aj našich blízkych.
Hral veľmi pomaly. A robil často chyby. Nedodržoval dopredu prvé sebou nahraté noty.
To nemohol Bitefrostu dovoliť. Toto mu nemohol dovoliť zobrať. Zobral toho už dosť. Tento krát mu to nedovolí. Bolo to preňho až príliš osobné. Posledné dve veci v živote čo mu ostali, patrili jemu. A len jemu.
Bitefrost, pánom snežných búrok
Prečo, trestáš nás a našich blízkych?
Ja viem, ty odpoveď poznáš veď zdanlivo vládneš nám.
No stále nechápem prečo chceš aby sme každý ostal sám.
Áno zdanlivo vládneš. To sa mu páčilo. To pridá do piesne. Lebo hoci v ňom toto celé možno začal Bitefrost tak on bude ten kto to nakoniec ukončí.
Óh Bitefrost nemilosrdný.
Si krutý voči nám všetkým.
Pretekáš mojimi žilami
Berieš mi rytmus spod ruky.
A zabíjaš, zabíjaš nás tu všetkých.
Aj našich blízkych.
Óh Bitefrost
To čo s nami všetko vieš urobiť
Koľko kostí a orgánov v tele nám pri svojom útoku vieš zamraziť.
To všetko my cítime, lebo musíme.
Až raz prestaneme cítiť.
Tie naše všetky kosti.
Tie naše všetky orgány.
Až napokon ty dosiahneš veľkoleposti.
Jeho časti tela prestávali poslúchať, strácal u nich čoraz viac cit a práve preto bol rád, že si tú neďaleko nájdenú stoličku priniesol sem. Lebo by inak možno skutočne musel, postupne všade necítiť až kým by nenastal jeho úplný koniec. Hoci by reálne vo samom vnútri seba začal necítiť oveľa skôr.
Pozrel sa na svoju gitaru, - ako vôbec môžeme niečo cítiť, keď aj to posledné čo milujeme napokon nemilosrdne stratíme?
Óh Bitefrost nemilosrdný.
Si krutý voči nám všetkým
Pretekáš mojimi žilami
Berieš mi rytmus spod ruky.
A zabíjaš, zabíjaš nás tu všetkých.
Aj našich blízkych.
No to ti nebude stačiť
Potrebuješ viac, viac ľudí bez masky
Ľudí z každého kútu sveta
Čo urobia tú istú chybu ako ja a podcenia následky
A pomôžu ti tak rozšíriť tvoje závany.
Pri pohľade na jeho rozbitú ochrannú masku s filtrom si vybavil svoju hlúposť. Podceňovanie následkov vyplávajúce z jeho primitívnej istoty. Istota, že rýchly a skorý beh preč, šťastie na ľudí a veľmi stará ošumelá ochranná maska so starým M3 filtrom ho hádam zachránia. Ani jedno však pri Bitefroste rozhodne ani zďaleka nestačilo.
Pri pohľade na rekordér a na liek si zase vybavil to aké je sklamanie.
Cit v rukách mu už pomaly zmizol. Čas už sa blížil ku koncu. Ľad už na prvých miestach mal pomaly skoro všade. Musel to nahrať celé teraz a čo najskôr to celé ukončiť. Ak nechcel tej sračke čo v ňom bola, skutočne pomôcť. Začal nahrávať posledné noty piesne do rekordéra. Posledný odpor jeho ducha.
Óh Bitefrost nemilosrdný.
Si krutý voči nám všetkým
Pretekáš mojimi žilami
Berieš mi rytmus spod ruky.
A zabíjaš, zabíjaš nás tu všetkých.
Aj našich blízkych.
To sa raz, však zmení
Liek tu pred sebou mám uložený
A my Nórčania sme národ hrdý
Silný
A tento liek je toho dôkazom
Že nás niečo tak ľahko nezlomí
Ani ty.
Prišiel čas. Gitaru položil jemne na zem pod rekordér vedľa lieku. Hoci to jemné položenie mohlo každú chvíľu skončiť ničivým pádom. To, ale nehodlal dopustiť. Jediný koho teraz čakal ničivý pád bol on sám. Svoju starú nedokončenú nahrávku na rekordéri vymazal a nahradil ju tou novou.
Víchrica, podchladenie, Bitefrost. Jedna z týchto vecí ho mala zabiť. Tá prvá to nedokázala. Tú tretiu odmietol nechať vyhrať.
Nohy už si necítil. Ruky, nos a uši tiež. Ľad na tých miestach už bol všade. No silu stále mal. Prevrátiť stoličku silou chrbta stále ešte dokázal.
Nevedel čo ho zabije skôr. Či rýchle podchladenie alebo utopenie. No bolo mu to jedno. Hlavne, že to istotne nebude to tretie. A ak jeho vlastnú nahrávku, liek a nahrávku o použití toho lieku niekto raz nájde, už to možno nikdy nebude to tretie.

Timotej

Timotej
Keď napíšeš hovno je jedno ako je lesklé stále ostane hovnom

Diskusia

Veles
Na Sectore som sa nejako nedostal k tomu aby som si to prečítal, tak tu ti to vynahradím :) Je to... zaujímavé. Veľa vecí nie je vysvetlených, takže človek si to môže vysvetliť viacerými spôsobmi. Tipujem že Bitefrost je akási nákaza, čo pomaličky mení ľudské telo na ľad? Neviem, snáď sa dočkáme aj ďalšieho teaseru. Je tam zopár pravopisných chýb a to "moc" hneď na začiatku mi tam dosť kole oči :D Som zvedavý na pokračovanie, aj tvoje ďalšie poviedky :)
12.12.2022
Timotej
@Veles Ahoj Veles dík. Je to prvý teaser z troch. Bohužiaľ, keďže tie ďalšie dva my už schválili, tak tam budú chyby, ktoré som robieval predtým a scifi.sk nedovoluje úpravu existujúcich diel(a mnoho ďalších vecí). K slovu moc- aspoň pre sector už píšem normálne xD.(dávam si na tieto škaredé slová pozor) V pohode ani som nečakal, že po tých fuckupoch s mojími poviedkami tu to vôbec niekto bude chcieť čítať. Bitefrost a jeho princíp si pochopil správne. Čo aspoň trocha značí, že som to nenapísal jak retard. Poznámka, že nie všetko je vysvetlené je pravdivá priznám sa, že som asi neurobil ani v tých ďalších poviedkach najlepšiu prácu s vysvetlením týchto vecí- ono predsa len toto všetko malo viesť vlastne až k Bitefrost románu- čiže sú to teasery no v podstate(tie málo kedy všetko objasňujú). Ale hej ďalšie dve poviedky majú okolo 10 strán a už nie sú také kryptické. Bohužiaľ obsahujú moje staré chyby. Našťastie ale keďže mi na Bitefroste veľmi záleží, tak som aj tak mal neskôr v pláne po dokončení románu alebo tesne pred jeho začatím tieto 3 teasery ešte trocha prepísať. Ale dik za slová, že je to zaujimavé. A poviedky ďalšie tu asi eventuálne publikujem. Poctivo si čítam romány s úvodzovkami, aby to všetko krásne zodpovedalo čitateľovej predstave. Nová poviedka, ale ak dobre počítam bude mať možno aj 30 strán. Neviem radšej nechcem vedieť. No a písanie recenzií a noviniek pre Sector s chodiacim strojom na pravopis menom Matúš Ace pomáha na gramatiku. Čiarky sú stále pre mňa najväčšie zlo a niektoré pravidlá slovenčiny mi prídu, ako čistý sadizmus a zločin proti ľudskosti. Ale nejak to ide.
12.12.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.