Tenkrát poprvé

Ako spieva Palino Habera… Letné lásky sú tu nakrátko.
Podporte scifi.sk
Letné noci bývajú jedinečné. Blikajúce neóny reštaurácií a nočných klubov osvetľujú korzo a nočný vzduch je okrem príjemného vánku cítiť aj elektrizujúcim vzrušením víkendovej noci. Noci plnej dobrodružstva, alkoholu a sexu. Akurát, že v prímorských letoviskách je každá letná noc víkendová. Mladé páriky a partie pripravené prežiť práve tú noc o ktorej sa spieva v každom jednom letnom hite. Tú noc ako Keby nemala byť už žiadna ďalšia.
Veronika má 16 a je tu na dovolenke so svojim rodičmi. Otec, ako zvykne s hrdosťou hovoriť, obracia kryptomeny a matka zas jeho platobnú kartu. Ale to je jedno. Oni sa nezaujímajú o ňu a Veronika im to opätuje rovnakou mincou. Nezáleží na nich. Záleží len na tom, že tu je Veronika skutočne voľná. Aspoň na tých pár dní. Tu, práve tu kde ju nikto nepozná môže zhodiť masku a byť kým chce. Ale kým chce byť?
Spoznala Erika. Erik má 18 a tiež je tu so svojim rodičmi. Tichý chalan s očami čiernymi ako noc. Vysoký a štíhly, s tvárou vyslovene krásnou, ale správa sa ako keby to nevedel. Dobre vyzerajúci frajírkovia z jej školy si zvyknú kompenzovať prázdnotu hláv preplnenosťou ega. Nezdravé sebavedomie z nich robí odporné nadržané monštrá. Veronika si ich často predstavuje ako Kaiju zo starých japonských hororov ktoré svojim “mužstvom” ničia všetko čo im príde do cesty.
Erik však taký nie je. Pred pár dňami ju prvýkrát vzal za ruku. Sedeli na pláži, bola to noc podobná tejto. Pláž osvetľoval mesačný svit. Pravdou je, že mesačný svit neexistuje. Je to len obyčajný odraz slnečného svetla od povrchu mesiaca. Mesačný svit je teda rovnako falošný ako všetky romantické predstavy o ňom. Erikove čierne oči uprene hľadiace do tých jej boli v tej chvíli jedinou existujúcou pravdou. V tú noc sa jej otvoril ako ešte nikomu inému. Povedal jej o jeho predstavách. O tom aký prázdny sa cíti. Priznal jej, že jediný krát keď niečo skutočne cítil bolo keď… hlboko sa nadýchol a zadíval sa do zeme kým nechal vetu visieť vo vzduchu letnej noci. Veronika ho pohladila po tvári a on sa na ňu znovu uprene zadíval.
“…. Keď som zabil sestrinho psa.”
Dokončil a díval sa na ňu ako ublížene zviera čakajúce na pomoc. Pravdepodobne čakal, že Veronika so znechutením odíde. Nestalo sa tak. Veronika mu totiž podivuhodne rozumie. S ním totiž môže byť kým chce. Nie. S ním totiž môže byť konečne sama sebou.
Túto noc bežia ruka v ruke vysvietením nočným korzom. Srdcia im vzrušene bijú a ani nevedia ako, ocitajú sa v prázdnej slepej uličke za už zatvoreným obchodom so suvenýrmi. Erik si pevne a rozhodne pritiahol jej drobné telo k sebe. Mierne pootvorené pery sa im spoje a jazyky sa prepletú v mokrom pubertálnom bozku. V dlhom nekonečnom bozku, ktorý Veronika spečatí stiskom svojich zubou na Erikovej spodnej perie. Stisk vzrušujúci a dosť silný na to aby bolo zaň zaplatené. Cenou je kvapka krvi ktorú si Erik zotrie ukazovákom z pery a usmeje sa pri tom na Veroniku. Len na sekundu kým nepocíti prekvapivú bolesť v oblasti brucha. Zadíva sa dolu a uvedomuje si, že sa mu z neho valí prúd krvi a Veronika drží v ruke nôž. Prekvapene sa díva na ňu, ale to už jej ruka s nožom bodá do jeho krčnej tepny. Veronika sa len usmieva s očami vzrušením roztvorenými dokorán.
======================
“Kriste!” vykríkla doktorka Darková.
“Intenzívne, že?” pousmial sa generál Frank.
“Čo to má byť?”
“Toto je väzenkyňa číslo 543289, médiami prezývaná ako Báthory. Odsúdená na doživotie. Uspatá a uložená v tomto našom krásnom panoptiku. Väzenský systém šetrí peniaze daňových poplatníkov kde sa dá a preto všetci odsúdený na doživotie končia tu u nás. Každý vo svojom maličkom boxe.”
“Počula som už o tom, ale myslela som si, že sú to len nejaké konšpiračné kecy,” prekvapene pozrela doktorka na generála. “Toto je viac než som si dokázala predstaviť. Čo malo byť to čo sme práve videli?”
“To, milá pani doktorka, je dôvod prečo ste tu.” poloznechutene prehlásil generál. “Experimentálna technológia vďaka, ktorej môžeme skúmať myšlienky sériových vrahov a vy sa môžete pokúsiť prísť na to čo robí z týchto beštií beštie.”
“To je neuveriteľné! A čo konkrétne bola táto spomienka?”
“Viete, bojovníci za ľudské práva na nás tlačili aby sme pre tieto hovädá poskytli ľudské podmienky,” z týchto slov bolo cítiť neflašované pohŕdanie. “ a preto si vydupali aby v svojom umelom spánku väzni prežívali svoje najšťastnejšie spomienky. Dokola v slučke. Pre slečnu Báthory, je tou najšťastnejšou ocividne jej prvá vražda.”
“Fascinujúce” zalapa po dychu doktorka.
“Keby je to na mne, vytvorím každému jednému ich vlastné osobné peklo.” precedil medzi zuby generál.

10Geek

10Geek
My name is my name

Diskusia

Marquis
Veľmi sympatická pocta Black Mirror, navyše mám rád tému serial killer. Me gusta 👌🏻
24.07.2021

Myrmarach
Skvelá myšlienka, fantastické prevedenie... Klobúk dolu :)
24.07.2021

YaYa
Páči sa mi, ako je napísaný ten pohľad do tínedžerskej hlavy v prvej časti. Postavy mi ožili v hlave a až tá vražda má vrátila do mojej vlastnej. Druhá polovica je štýlom také obyčajnejšie scifi. Nápad má potenciál, len mi chýba napríklad odpoveď na otázku, prečo by to vôbec robili. Nechceš ju zodpovedať v niečom dlhšom? Inak kvalitná hodinová práca.
27.07.2021

10Geek
Ďakujem za komentáre :) no druhu časť som začal písať 20:05 takze to som fakt šiel veľmi rýchlo. :D Aj som sa snažil to vysvetlit ze skrz ušetrenia peňazí a miesta (vo väzniciach) sú uskladňovaní v tomto zariadení. Ale je možné že sa k tomu ešte vrátim a prepracujem to dôkladnejšie :)
27.07.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.