Vlna

Našli Lovca ako po Love odchádza domov. Podarí sa im ho zničiť skôr, ako opustí ich kvadrant?

"Pane, hirogenska loď na obzore. Mám nadviazať spojenie?" vesmírne ticho hliadkujúceho Vtáka prerušilo hlásenie vojaka.

"Nie, netreba, " romulansky commander pomaly ani nehýbal perami a hneď bez mihnutia oka vydal smrtonosný príkaz, "vyšlite letku a zničte ju!"

Hirogen sa pomaly strácal za neveľkou hviezdou. Dravec otvoril v krátkom čase svoje otvory a stíhacie lode zaplnili vesmírny priestor. Celá letka sa rozdelila na dve časti, každá letela z opačnej strany hviezdy, aby im nečakaný hosť neušiel. Dravec akoby svojimi peruťami objal hviezdu.

"Pane, celá letka zničená!" výkrik, ktorý nik na mostíku nečakal, upozornil commandera na nezvyčajnú situáciu.

"Čo?"

"Naše senzory zachytili niekoľko gravitacnych vĺn. Po nich kontakt so stíhačkami zmizol."

"A Hirogen?"

"Ten tu nie je, ale zachytil som stopu po warpovom pohone."

Pár sekúnd na to sa v pravom hornom rohu objavil obraz. Hirogen pomaly mieril k nejakému vesmírnemu prstencu v tvare šesťuholníka. Hneď ako vyšlahli prvé strely fázerov, loď zrýchlila. Avšak nebol to obyčajný warpovy pohon.

V strede prstenca sa rozžiaril svetlozelený kruh a hirogenska loď vletela plnou rýchlosťou až do neho. Dovtedy bolo možné rozoznať ako tak loď, no po prechode lode prstencom to vyzeralo akoby loď načisto zmizla zanechávajúc bielu stopu.

"Desaťkrát rýchlejšie ako najznámejší warpový pohon, " utrúsil podporučík za palubnou doskou.

Obraz z veliteľskej stìhačky sa začal vlniť, lode odnášalo a vrážali do seba. Neviditeľná sila ich tlačila smerom k hviezde. Veliteľská stíhačka nebola výnimka, aj tú pohltila hviezda akonáhle ju tam gravitačná vlna priniesla.

"Sledujte ho!"

"Ten je už v Delta kvadrante, pane. S naším warpovým pohonom nám bude trvať desiatky rokov..."

"Tak poďme aj my cez ten prstenec!"

"P-p-pane, to je iná technológia, môže nám to zničiť loď..."

"Mlč! Smer prstenec!"

No len čo sa objavil prstenec na obzore , kruh sa rozžiaril a objavila sa obrovská čierna kocka, tmavá ako vesmír naokolo, mnohonásobne väčšia ako romulansky Dravec...


Aleš Horváth
V okne mojej kajuty zažiarila Zem. Už sú to roky, čo som kedysi podobne pozoroval Mesiac. Na vesmírnej lodi Alpha 751 z termoplastického materiálu zažívam momenty, keď vidím Mesiac a Zem naraz takmer vedľa seba. V ojedinelých chvíľach mávam vo výhľade spolu s nimi aj Slnko. Jeden by si myslel, že rokmi sa začne človeku cnieť za rodnou planétou, mne však nie. Z nostalgie zapínam z času na čas stroj a ja sa teleportujem do dávnych vekov. Vekov bohov a mýtov do čias legiend a hrdinských bojov. Práve preletel okolo nejaký Klingon. Musím ísť, pošlem po ňom zásielku do Delta kvadrantu. Keby niečo, nechajte odkaz na 3D zaznamniku. Tá stará kraksňa už síce blbne, ale to viete, počas bojov Jediovia nikdy nešetrili lode Darth Vadera. Bol zázrak, že som ho vôbec rozchodil, keď sa Temná hviezda rozpadla. Ešte že teleport fungoval správne, vyhodilo ma z budúcnosti naspäť pár sekúnd pred jej výbuchom.

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.