Alternatívne ego

Čo ak má každý z nás niekde svoje alternatívne ego? Svet je možno úplne iný, než sme si mysleli.
Podporte scifi.sk
„Koľkokrát som ti povedala, aby si zatvorila okno, keď prší? Pozri sa na zem! Je tam plno vody.“
Matka sa vyčítavo pozrela na dcéru, ktorá pozerala televízor.
„Čo by si robila, keby som sa pošmykla?“
Dcéra k nej zdvihla zrak. „Prepáč,“ predniesla potichu.
„To hovoríš vždy. Zatvor už konečne to okno a neseď pred tým televízorom,“ okríkla ju matka.
Petra sa neochotne zdvihla z kresla a prešla k oknu. Zarazila ju, že na zemi žiadnu vodu nevidela. Mlčky pribuchla okno.
„Nebudem ti to stále opakovať,“ zaburácala matka.
„Nechaj to tak, mami!“
„Prosím?“, skolila ju nenávistným pohľadom. „Si nevďačná, a ešte k tomu ma nepočúvaš. Čo myslíš, komu zostane tento byt až raz skapem?“ na krátku chvíľu sa odmlčala, potom sa znova nadýchla: „Chodíš ako princezná, hlavu máš v oblakoch. Máš tridsať. Preber sa! Nemáš muža a bývaš s matkou. Nie je to čudné? Ja v tvojom veku...“
Petra prestala počúvať. Najradšej by odišla, ale vedela, že odchodom by matku ešte viac popudila. Obrátila tvár k oknu. Noc bola pokojná, vonku nebolo ani duše. Presne, tak si predstavovala svoj svet: pokojný, bez ľudí a najmä bez matky.
Jej úvahy v okamihu prerušil zvonček pri dverách. Obe si vymenili spýtavé pohľady. Bolo krátko po jedenástej a ani jedna z nich nikoho nečakala. Matka urobila krok vpred, ale dcéra ju zadržala. Zvonček sa ozval po druhýkrát vysokým tónom. Petra pustila matkinu ruku a vykročila ku dverám. Ticho prešla predsieňou, potom chodbou, zastala pred vchodovými dverami a nazrela cez priezor. Svetlo na chodbe bolo zapálené, ale nikoho za dverami nevidela. Otočila hlavu doprava. Matka asi zostala v obývačke, lebo v predsieni bola sama. Nato sa strhla na zvonček, až nadskočila. Bojazlivo sa pozrela cez priezor, ale opäť nikoho nevidela. Chytila kľúč, opatrne ním pootočila a dvere odchýlila. Pozrela sa vpravo, potom vľavo. Nik tam nebol, iba ak by medzitým odišiel k výťahom, alebo sa kdesi skryl. Jej zrak mimovoľne zaletel k náprotivnému bytu. Netušila, kto tam býva. Odkedy sa sem nasťahovali, žiadneho suseda z poschodia nestretla.
Prekvapilo ju, že dvere sú odchýlené a za nimi stála ženská postava. Pootvorila dvere o čosi viac. Žena naproti urobila to isté. Petre pripadala povedomá. O chvíľu nato jej došlo, že sa podobá na ňu samu.
„Kto je to?“
Počula ženský hlas, ktorý vyšiel z náprotivného bytu.
„Nikto, mami. Môžeš byť pokojná,“ Petrina dvojníčka odpovedala, akoby Petru vôbec nevidela. Možno ju ignorovala.
Dokonca aj hlas mala rovnaký. Pomyslela si Petra vyľakane. Nemo sa dívala na svoju podobu. Nemohla tomu uveriť. Chcela sa ozvať, ale z hrdla jej nevyšiel hlas. Spoza chrbta jej dvojníčky vykukla staršia žena, ktorá vyzerala presne ako jej matka. Petra potlačila výkrik. Cítila, ako jej medzi lopatkami steká pot.
„Čo je? Prečo sa nevrátiš, keď tam nik nie je? Poď dopozerať film. Vieš, že nerada pozerám sama,“ žena predniesla milo a venovala susede, pravdepodobne jej dcére, úsmev.
Petra nerozumela. Jej matka, ktorá denno-denne kričí na ňu konečne prehovorila vľúdnym tónom. To v žiadnom prípade nemôže byť ona, hoci si to veľmi priala. Svetlo zhaslo a chodba zostala v tme. Petra nedýchala, čakajúc, čo urobí žena oproti.
„Kto je to?“ odrazu sa ozvalo vedľa Petry.
Petra zamrela od strachu.
„Nikto, mami,“ odvetila, keď sa po dlhej chvíli spamätala a obrátila zrak na matku. Ani si nevšimla, kedy prišla.
Za dverami náprotivného bytu nasledujúce minúty pretrvávalo absolútne ticho. Petra nemala odvahu zažať svetlo. Zdalo sa jej, že stojí medzi dverami najmenej hodinu. Po dlhom čase dvere bytu zabuchla. Len, čo to urobila, ozval sa buchot. Suseda ju nasledovala. Čo ak neexituje, zamyslela sa Petra a skutočná bola žena v tom druhom byte? Jej matka na ňu predsa nikdy nezvýšila hlas. Kto je teda jej matka? Na krku ucítila prsty. Začala sa dusiť. Kútikom oka ešte zachytila matku.
„Ty nie si moja matka,“ Petra lapala po dychu.
Prsty zatlačili. Petra vedela, že je koniec.

Ingrid Rudavská

Ingrid Rudavská

Diskusia

andrej android praznovsky
Velmi dobre napisane. Paci sa mi , ako dokazes citatela vtiahnut do citoveho rozpolozenia tvojej postavy. Podobne ako pri Panoptiku koncí poviedka zaverom, nad ktorým si budem lamat hlavu.U predchadzajucej poviedky som to mozno povazoval za nedotiahnuty koniec, ale mam pocit, ze to začína byť prvok , ktory je sucastou tvojho stylu. Napisat poviedku, ktora len tak rychlo nevyleti z hlavy , je drina. Drzim Ti Ingrid palce a tesim sa na dalsiu:)
06.01.2013
jurinko
Hm. Mne sa to jednak nezdalo az tak dobre napisane, skor kostrbato, jednak ma to az tak nevtiahlo (No tak zvoni zvoncek, no a co? Preco by mala byt z toho postava tak vedla? Zdalo sa mi to divne, nie uveritelne strasidelne.) a jednak sa mi tam zda byt niekolko logickych nedostatkov (co pri tak kratkom diele tiez nie je uplne idealne). Co ta voda pod oknom? Bola tam alebo nebola? Je dolezita pre dej alebo atmosferu? Ak nie, tak je to zbytocny detail, ktory treba vyskrtnut. Susedu v naprotivnom byte nikdy nevidela, ok, dajme tomu, ze sa ich zivoty obchadzali. Ale neprislo jej divne, ze tam susedia su? Prazdny byt od plneho sa da pomerne lahko odlisit (zvuky, buchoty, kroky), takze musela vediet, ze tam niekto zije, aj ked ich nestretla. ...
08.01.2013
jurinko
[pokr.] Lenze potom preco bola ta situacia taka cudna? Chapem, ze to malo byt akoze asi okno do zrkadloveho vesmiru alebo nieco take, ale nemalo to tu realistickost situacie na chodbe panelaka, preto sa u mna ten pocit uveritelnosti nedostavil. No a ten koniec bol uplne mimo misu, podla mna. Ona ma matku, co je odporna, jej alterego ma matku, co je mila. Fajn (aj ked nevieme, ako sa lisila Petra I. od Petry II., ale dajme tomu, ze to nie je podstatne). Preco to kurnajs zrazu "nie je" jej matka?? Keby ju zavrazdila vlastna matka, ktora je v tomto vesmire zle ja naprotivnej matky, tak by to davalo zmysel. Ale ona NIE JE jej matka? Tak co je? Je to taky akoze WTF?! moment, ktory moze mat zmysel tesne PRED koncom (a koniec poskytne odpoved), ale nie NAMIESTO konca (ked je to len nezodpovedana otazka). Dal som 3
08.01.2013
jurinko
Tak 4, to bude asi presnejsie :-)
08.01.2013
andrej android praznovsky
NAd tou vodou som dlho rozmyslal aj ja, ale potom mi docvaklo , ze to bude asi voda o naprsala dovnutra cez otvorene okno, zrejme zle formulovane. Jednalo sa zrejme o konflikt , ktory mal ukazat vzajomny vstah medzi postavami matky a dcery, si myslim........ /povedane Judiniovej slovnikom/ či????
08.01.2013
Ingrid Rudavská
Dakujem za precitanie, komentare, pochavu, kritiku....
Tak tak, s tou vodou, Andrej. Je dolezita pre dej, lebo tam vidno, ze jej matka si vymslala, cepovala dceru za to, co ani nebola pravda. Chcela som tak vykreslit vztah medzi postavami. Žiadna voda tam nebola.
A naozaj Petru v zavere zasbila vlastna matka, ta zla, ale ona bola tak mimo z toho, ze videla matku naproti a vlastne aj samu seba, ze uz nevedela, ktora matka je skutocna a aj o sebe pochybovala. Matka naproti bola jej vizia, matku, ktoru chcela mat. Mozno tam ani nic nevidela, ziadnych susedov, mozno si to len predstavovala, lebo chcela maz zivot krajsi, mat lepsiu matku. A ten zvoncek mohol byt iba v jej hlave, a to preniesla na svoju zlu matku.
08.01.2013
Ingrid Rudavská
Neslo mi o vykreslenie reality panelaku, i ked ja, ako autor, ju tam citim, skor som sa zamerala na ten ako hovoris, Jurinko, vesmir, druhu stranu. Kazdy z nas moze mat na druhej strane dvojnika a mozno on je skutocny, ale mozno cely svet nie je realny. Co ked je vsetko toto vymysel? I ked verim v Boha, obcas pochybujem, alebo sa mozno len vela zamyslam. Premyslanie casto boli a zranuje. Kazdy to asi pozna.
08.01.2013
Culter
Mne sa to páčilo. Zahmlievanie a otvorené veci zbožňujem. Rád špekulujem, ako tie nepovedané veci fungujú. Rozmýšľam, prečo ešte stále býva s matkou, kde je Petrin otec, ako fungujú mimo bytu, keď oproti žijú ich alter egá... podnetné.Tú vodu pod oknom by som nechal v tej rovine, že matka ju naozaj vidí. Kľudne sa na ňej mohla šmyknúť. A zvonenie pri dverách o jedenástej v noci je naozaj znepokojujúce. (Pre mňa určite) Na malom priestore si zachytila a napísala veľa. Dávam 8.
09.01.2013
Ingrid Rudavská
Dik moc, Jan. O to premyslanie mi islo. Som rada, ze to niekto prave tak vnima.
09.01.2013
Fenek
Aj mne sa to páčilo. Aj do postáv som sa naozaj dokázal vďaka autorke vcítiť. Dávam 8
10.01.2013
Aldeberan
suhlasim s jurinkom v tom, ze miestami to bolo konstrbato napisane. Na druhe strane ma to dokazalo vtiahnut do deja a emocie tyraneho dievcata boli uveritelne. Tak v konecnom dosledku dojmy skor pozitivne. Rozhodne by nebolo odveci zopar veci zmenit - voda pod oknom je naozaj nejasna (mna by vobec nenapadlo, ze si matka vymysla), bolo by lepsie to nahradit niecim inym. Pri niektorych vetach v druhej polovici zasa nie hned jasne, k ktorej verzii Petry sa hovori (musel som sa par krat vratit). Pre mna chyby skor formalneho a remeselnickeho charakteru :)
12.01.2013
kAnYs
What? Ten koniec som nepochopil. Preco tam nebola ta voda? Co bola ta jej matka/nematka. Kto zvonil? Bez pointy a bez zmyslu. Pre mikropoviedku smrtelne. 2.
14.01.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.