Joel Hannas bol obchodným pilotom už dlhé roky. Svoju mladosť mal dávno za sebou, ale práca ho stále bavila ako za mlada.

Obchody sa v poslednom čase začali dariť, tak si mohol dovoliť kúpiť novú loď. Joel jej dal meno BLESK II. Bola prekrásna, štíhla a hlavne rýchla.

Stará loď si už svoje dávno odslúžila. Joel sa rozhodol, že ju dá do servisu. Každú chvíľu sa na nej voľačo pokazilo a Joela to už poriadne zlostilo. Vždy, keď sa niekam ponáhľal, niečo nefungovalo.

"Keď bude po generálke," uvažoval nahlas, "otvorím si pobočku na LUXINe. Ak pôjde všetko hladko, do dôchodku pôjdem ako boháč."

Staručká loď letela polovičnou rýchlosťou svetla. Joel si netrúfal letieť rýchlejšie, nechcel zbytočne riskovať. Času mal dosť, na servisnú stanicu priletí až o päť hodín.

Joel Hannas sedel v pilotnom kresle STARLIGHTu, oči mal privreté a z mysle sa mu postupne začali vynárať staré spomienky. Spomínal, čo všetko so svojou loďou zažil. Neraz utekali pred pirátmi, inokedy zase pred vesmírnou políciou. Niekedy to bolo naozaj iba o povestný vlások.

"Boli to krásne časy," povzdychol si po chvíli nostalgicky Joel.

Z premýšľania ho vytrhol zvuk sirény.

Joel pohľadom preletel po riadiacom paneli. Zrak sa mu zastavil na kontrolke teploty reaktoru. Reaktor sa prehrieval.

Joel si spočiatku myslel, že sa zasekol senzor. Preto sa interkomom spojil s technikom a nechal mu to preveriť.

O chvíľu sa centrálou STARLIGHTu rozľahol zvuk poplachových sirén.

"Teplota reaktoru stúpa," hlásil kľudne palubný počítač.

Joel zaklial, "do šľaka ! Ešte toto mi tu chýbalo."

Interkomom sa ozval technik, "kapitán, zasekol sa ventil na chladiacej sústave. Myslím, že každú chvíľu roztrhne vysokotlaké vedenie kvapalného dusíka !"

Joel Hannas začal v duchu znovu nadávať.

Prečo sa to muselo stať práve teraz keď sa mi začalo dariť, pomyslel si nahnevane.

Prvá explózia nenechala na seba dlho čakať. Loďou otriaslo, sirény revali ako pomätené. Vzápätí palubný počítač vyhlásil poplach najvyššieho stupňa.

"Nebezpečenstvo štvrtého stupňa ! Opustiť loď ! Úroveň radiácie stúpa ! Opustiť loď !" Hlásenie palubného počítača sa nieslo po všetkých chodbách STARLIGHTu.

Joel Hannas nebol žiadny strachopud, prežil toho už veľa ale teraz to bolo naozaj vážne. Rozhodol sa rýchlo ako nespočetne krát vo svojom živote.

Rozbehol sa k rýchlovýťahu a zviezol sa do hangáru. Jeho prvý pohľad patril záchrannému člnu. Vzápätí na to si vydýchol, čln stál neporušený na svojom mieste.

Joel čln zatiaľ nikdy nepoužil, mal z toho trochu strach ale strach zo smrti bol oveľa silnejší.

Preto na nič nečakal a vbehol do kabíny záchranného člnu.

Sadol si do kresla, bezmyšlienkovito sa pripútal a stlačil tlačidlo okamžitého štartu.

Malý čln vystrelil z hangáru STARLIGHTu obrovským zrýchlením do voľného priestoru.

Joelovi sa zatmelo pred očami, podľahol silnému tlaku a upadol do bezvedomia.

Rádiomaják záchranného člnu zlyhal hneď po štarte. Absorbéry preťaženia iba zavyli a stíchli. Po deviatich minútach vysadil motor. Obrazovky v kabíne začali

poblikávať, až nakoniec úplne zhasli. Klimatizácia prestala fungovať presne za šesť hodín. Atmosférické regeneračné systémy o desať hodín neskoršie.

Joel sa už z bezvedomia neprebral. Zomrel s pocitom, že prežil.

Android, ktorý robil na Joelovej lodi technika sa zachechtal.

"Ani to nebolo také ťažké, toho starého idiota oklamať. No a teraz mám svoju loď," povedal si spokojne sám pre seba.

Android stál v hangári a chvíľu sa pozeral za poškodeným záchranným člnom.

"Ale som ho dostal," opakoval niekoľko krát dookola a potom sa začal smiať.

Prestal sa smiať až keď začul odpočítavanie, ktoré sa ozývalo po celej lodi.

"Počítač, čo to má znamenať ?" Spýtal sa vzápätí zaskočený android.

"Odpočítavanie k autodeštrukcii." Odpovedal počítač a odpočítaval ďalej, "9, 8, 7." Android okamžite vedel, že niečo prehliadol. Nechápal ako sa mu to mohlo stať, veď bol predsa oveľa dokonalejší ako nejaký človek.

Automatické kontrolné systémy androida zaregistrovali zvýšený odber energie centrálnej riadiacej jednotky. V rámci bezpečnosti automatika nezávisle na androidovom vedomí odpojila niektoré preťažené okruhy.

Ohromený android stál uprostred hangáru a nemohol urobiť vôbec nič.

Po štarte záchranného člnu sa uviedol do činnosti autodeštrukčný mechanizmus. Týmto spôsobom chránili obchodníci svoje lode v krajných prípadoch pred vyrabovaním.

Zmätený android potom iba zúfalo vykríkol. "To nie je možné ! Autodeštrukčný systém som predsa odpojil !!!"

Android sa už nedozvedel, že autodeštrukčný systém mal aj záložný okruh. Ten sa aktivoval desať sekúnd po štarte záchranného člnu.

A tak sa stalo, že starý Joel sa pomstil svojmu vrahovi aj po svojej smrti

"3, 2, 1, autodeštukcia," dokončil odpočet palubný počítač STARLIGHTu.

Záblesk ktorý na niekoľko sekúnd ožiaril okolitý vesmír a vzápätí zmizol, ukončil nechutnú existenciu jedného chybného androida a staručkého STARLIGHTu.