Kadencia

Trochu akčné, trochu krvavé, možno miestami viac než trochu. Neberiem to ako další pokus, proste som to napísal. Viem, že to neije bohvieako dokonalé no je to proste tak, ako som to napísal. Sanžil som sa dať tomu primeranú dĺžku, nie veľmi krátke ale zase ani nie veľmi dlhé.
Filmová história scifi
Pozrel som na čistinku pred seba. To čo som zbadal nebolo pekné, vôbec to nebolo pekné. Asi stovka mŕtvol ležala roztrúsená na zemi, mnohé z nich mali na prvý pohľad vyžraté vnútornosti, iným zase chýbali hlavy. Medzi telami ostávali červene jazierka . Mazľavá ílovitá pôda vôbec nechcela krv prijať. Nad touto spúšťou sa týčili ôsmy aštarský hypermutanti. Tri metre vysoké obludy, vyzbrojené najkvalitnejšími zbraňami vyrobenými priamo na mieru. Z ich titánových trojčepelí ešte kvapkala krv, sem tam viseli kúsky nejakých vnútornosti. Ústa mali krvavé, dojedli len pred chvíľou, teraz sa už len kochali tým čo spravili. Nech sa ešte pár sekúnd kochajú, o chvíľu budú všetci mŕtvy.
„Ako dostali toľko ľudí na jedno miesto?“ nechápal bažant vedľa mňa. Trpko som sa usmial, v tejto časti džungle bol zjavne prvý krát.
„Tí osadníci tam zbierali úrodu a oni ich prekvapili, prišli na nich zo všetkých strán, nemohli utiecť“
„Ale prečo ich bolo na takom relatívne malom mieste tak veľa na raz?“
„Pretože zbierali jednu špeciálnu plodinu, modrý tricus. Rastie štyri týždne, ale musí sa pozbierať v priebehu troch hodín inak sa do plodov vylúčia škodlivé latky a stáva sa nejedlou.“
„Aha, tak o tom som ešte nepočul.“
„Ani sa nedivím. Tejto rastline sa darí len na určitých plochách, tu v okolí. No pestujú ju len miestni šibnutí osadníci. Priveľmi riskujú. Potom skončia takto.“ kývol som hlavou smerom k masakru.
Pevnejšie som zovrel v rukách svoj ťažký laserový guľomet. Ešte raz som sa na obludy poriadne pozrel. Všetci sa tvárili spokojne, najedene. Je zvláštne že aj na takýchto príšerách vidno emócie ako šťastie, napätie, dezorientáciu... Asi je pravda že ich vyšľachtili z ľudí.
„Všetci sú na pozíciách. Pripraviť sa“ Zaznelo z vysielačky. Aktivoval som svoju zbraň. Tri hlavne vo vnútri začali rotovať okolo spoločnej osi a zbraň sa potichu rozpriadla. Čakal som na signál k útoku. Hypermutanti ešte stále nič netušili. Nikto z nich nemal zapnutý štíť, ruky na ktorých mali zbrane im zvislo viseli dolu, Laserové dela určite nemali nažhavené, vlastne jedine čím by nám mohli ublížiť boli trojčepele a chŕliče. Ale snáď sa k tomu nedostanú. Mali sme presilu viac ako dvaja na jedného a poriadny moment prekvapenia. Bude to hračka.
„Hej bažant, my máme toho úplne na pravo, jasne?“ preglgol a prikývol. „Dobre.“
„Na tri útok!“ Prichystal som sa na vyštartovanie. „Raz, dva, tri!“ Vyleteli sme zo svojich pozícii. Okamžite som namieril na mutanta a stlačil spúšť. Obrovský nápor laserových striel z môjho guľometu ho zasiahol do stredu hrude. V zlomku sekundy som vystrelil množstvo striel, každá vylúpla kúsok panciera, keď už nebol žiaden pancier vytrhávali mäso. Krvavé kúsky z neho vytryskli na všetky strany.
O pol sekundy na to obor stratil stabilitu a prevrhol sa dozadu. Kúsok za mnou zapraskla bažantova puška a bleskový výboj zasiahol padajúceho mutanta do hlavy. Dopadol na zmrzačene telá svojich predchádzajúcich obetí, zreteľne bolo počuť ako pod jeho váhou praskajú mŕtve kosti.
Mal by byť spoľahlivo mŕtvy, ale ja vždy radšej poistím. Podišiel som bližšie. Ďalšiu pol sekundovú dávku som poslal priamo do jeho hlavy. Na nej nemal až toľko panciera. Fontánka v podobe jeho rozfranforcovaného mozgu vytryskla do výšky. To by stalo za fotku, pomyslel som si.
Rozhliadol som sa okolo seba. Nikto z našich nemal žiaden problém, všetky potvory už ležali rozstrieľané na zemi. Čistá práca. Nie každý deň sa podarí takýto úlovok. Toto bola iba čista náhoda. šli sme džungľou a jeden roboskaut ich tu našiel.
„Hej mladý, to bola fakt dobra strela“ pochválil som ho. Vyzeral trochu vydesený, no ak takto strieľa zakaždým, stresovať sa nemusí. Vyzerá, že má v sebe potenciál. Podišiel som k nemu a chytil ho za plece. „Fakt to bolo dobré, kde si sa tak naučil strieľať?“
„Ako malý som športovo strieľal.“ povedal napokon „Ale len na terče, okrúhle terče“ dodal.
„Prvýkrát v boji, čo?“ prihovoril sa ďalší z veteránov. Prikývol.
Zrazu z niekade priletela raketa a tesne za ňou hneď ďalšia. Trafili dvoch chlapov neďaleko mňa. V okamihu výbuchu boli na cucky. Hodil som sa smerom preč od nich. Explózia my poriadne pomohla v mojom aspoň štvormetrovom lete. Za raketami nasledovala smršť laserových striel.
„Probléééém“ zavrieskal veliteľ z vysielačky. Bez teba by som nevedel, ty chytrák. Zahundral som v duchu.
Tvrdo som dopadol na bok, kľakol si a bez rozmyslu poslal dlhšiu dávku nepriateľovým smerom. Naschvál som trochu mykol zbraňou, nech majú strely čo najväčší rozptyl do strán. Neviem či som niečo trafil. Možno aj áno. Prikrčený som prebehol na okraj čistinky, k najbližšiemu hrubému stromu. Ponad hlavu my preletela dymovnica. Silný prúd sýteho žltého dymu my zablokoval výhľad. Podstatnejšie však bolo, že nepriateľ nevidel mňa. Každý z nás kto mal dymovnicu ju hneď odpálil. Pozrel som sa smerom odkiaľ to prišla tá ku mne. Hodil ju mladý. Krvácajúci bežal ku mne. Črepiny z rakety mu zasiahli jenu stranu tváre, vyzeralo to len na povrchové škrabance. Spolu s ostatnými čo boli nablízku sme sa stiahli trošku viac do džungle. Dym, ktorého bolo teraz všade poriadne veľa, nám pekne kryl ústup.
„Bola to pasca.“ opäť oznámil veliteľ ďalšiu nad slnko jasnú vec „ustúpime na kótu...achhh“ zaznel krátky výkrik po ktorom sa zrušilo spojenie. V zapätí k nám priletela poriadna laserova salva. Všetci sme sa vrhli k zemi. Jeden to však predsa len nestihol. S bolestivý výkrikom ho odhodilo dozadu. Nevidel som kto to dostal, riešiť to budem až neskôr. Prepol som si guľomet na nižšiu kadenciu a po ležiačky opätoval streľbu. Rovnako urobil ja ďalší dvaja vedľa mňa. Ostatný s našej malej skupinky sa zatiaľ presúvali na lepšie pozície. Došiel my zásobník. Hlavne v mojej zbrani sa zrazu krútili naprázdno. Prekotúľal som sa k pahorku s veľkým trsom trávy. Pomerne dobré krytie. Niekde blízko som počul zvuky ďalšieho boja. To sa snažil prežiť náš druhý zvyšok tímu.
Bolo ich viac, o chvíľu na nás vyrazia a táto nezmyselná prestrelka sa skončí. Najpravdepodobnejšie v náš neprospech. Bezmyšlienkovite som vymenil zásobník a opäť začal strieľať len tak naslepo. Nábojov mám viac než dosť. Takáto krycia paľba teraz nič nepokazí. Chce to nejaký nápad, pomyslel som si. Niečo čo by nás dostalo z už istého hrobu. Na chvíľu som prestal strieľať a popozeral sa okolo seba. Asi šesťdesiat metrov za nami sa nachádzala potenciálne dobrá strelecká pozícia. Trochu vyvýšene postavená, takže by sa stade dalo obstreľovať s väčším prehľadom. Prišlo mi to ideálne pre rýchlosnipera.
„Tom!“ zavolal som na veterána a raketometom pripnutom na zbrani. „koľko máš rakiet?“
„Len dve trieštivé a dve prierazné“
„Ja mám kopu trieštivých granátov.“ ponúkol sa ďalší „ale sú mimo z môjho dosahu.“ dodal.
„Dobre, urobíme to takto“ odmlčal som sa a vystrelil zo stovku striel po nepriateľovi „ty vystrelíš dva granáty za sebou. Nevadí, že nikoho netrafia, ty na nich odpáliš trieštivú raketu a my ostatný budeme po nich strieľať čo to dá. Zatiaľ sa ty“ ukázal som na bažanta „presunieš dozadu“ pichol som palcom za seba „Tam na to miestečko ako stvorené pre teba, vidíš ho?“ S preglgnutím prikývol. „odtiaľ budeš mať výhľad aj na bočne strany, keď nás budú obchádzať tak nás upozorníš streľbou.“ Dúfal som, že ma dobre počul. Všade navôkol bolo veľa hluku. Neustále zopár z nás strieľalo po nepriateľoch a oni zase po nás. „Takže na tri“ zavelil som. Všetci prikývli.
„Raz, dva, tri!“ zavrieskal som. Akcia sa spustila. Rotujúce granáty vyleteli vysoko do vzduchu, Tom odpálil raketu, a my sme spustili laserové peklo. Všetko sa to udialo v priebehu necelej sekundy. Periférne som zazrel ako bažant vyskočil na nohy a upaľoval preč. Presne v rovnakom okamihu vyskočili z úkrytov naši nepriatelia. Vbehli priamo do rany našej zbesilej kanonády. Tomu sa hovorí smola. Veľkú časť sme zmasakrovali na mieste, zvyšok sa stihol stiahnuť. Po štyroch sekundách my došiel zásobník. reflexívne som ho vymenil. Paľbu sme trochu zmiernili. Vzápätí mi za chrbtom zapraskala mladého puška. Svetelný lúč mieril niekam na pravo od nás. Snažia sa nás obísť. Nasledovali ďalšie bleskové vystreli. Zakaždým sa ozvalo trieštivé praskanie, nasledovali tak veľmi rýchlo za sebou, že sa zvuky zlievali v jeden. Musel dávať útočníkom poriadne zabrať. Až ku mne bolo cítiť ozón ktorý sa tvoril na konci hlavne „bleskovej“ pušky, obzvlášť v režime forsáž. O chvíľu mu sa však zbraň prehreje.
Vybehol som z môjho postavenia. Oslabený nepriateľ vpredu pred nami teraz vôbec nestrieľal, takže to bol bezpečné. Predral som sa cez kroviská na pravej strane, prebehol pár metrov dostal sa za skupinku útočníkov ktorý išli z boku. Vlastne nie skupinku, len jej zvyšok. Množstvo tiel bolo ma zemi väčšine chýbali hlavy. Ľudská hlava po zásahu bleskovým výbojom nemá ani najmenšiu šancu ostať na krku, na rozdiel od hypermutantovej.
Zvyšní z útočnej skupinky sa krčili v priehlbine, kde boli chránení pred našim vynikajúcim sniperom. Ani ma poriadne nestihli zbadať a už som stáčal spúšť. Až teraz som naplno pochopil čo znamená kadencia šesťtisícdeväťsto rán za minútu. Nemusel som mieriť na hlavy. Chabé uniformy cisárskej armády s integrovanými brneniami nedostali žiadnu šancu. Ale úplne žiadnu.
Predo mnou sa zablysla strela. Inštinktívne som sa hodil do priehlbiny plnej rozomletých tiel. Nosom som sa zaboril do tej najhnusnejšej krvavej brečky akú si len dokážete predstaviť. Kúsky svalov, kostí, mozgov a všetko poriadne premiešané, vďaka zbytočným posledným ranám. Prevalil som sa na chrbát a zotrel si tú odpornú masu z tváre. Prichystal som sa páliť. Mladému hore na kopčeku sa prehriala puška, viac ako tú jednu strelu z nej už zrejme nedostane.
O sekundu pribehnú do môjho zorného uhla a teda ja budem ako na strelnici. Musím ich prekvapiť! Vymrštil som sa z jamy. Predo mnou boli štyria, piaty mŕtvy vedľa nich. A všetci strieľali niekam naľavo. A tiež niekto strieľal po nich, zrejme ma pár z nás nesledovalo. Neváhal som a skosil ich.
„To boli asi poslední.“ povedal niekto. Všetci aj napriek tomu mali zbrane stále namierené pred seba. Išiel som sa pozrieť za našim super ostreľovačom. Dúfal som, že prestal strieľať pretože má nefunkčnú zbraň a nie preto že je po ňom.
„Som OK“ zakričal na mňa hneď ako ma zbadal. „Len puška potrebuje ešte minútku.“
„Dobre.“
„Roboskautom sme preskúmali miesto na druhej strane od čistinky.“ referoval mi jede z veteránov. „Našli sme tam mŕtvoly všetkých našich“ trochu sa odmlčal „a strašne veľa mŕtvol cisárskej armády. Zvyšní sa stiahli. jeden roboskaut ich stopuje. Ideme ich sledovať?“ spýtal sa ma to akoby som bol veliteľ, až potom som si uvedomil, že teraz vlastne mám najvyššiu hodnosť.
„Nie nejdeme, odvolajte skauta.“ zopár ľudí uznanlivo pokývalo hlavou, chápalo sa to ako „dobré rozhodnutie chlape“. „Ideme naspäť k tunelu, čaká nás ešte pol dňa pochodu džungľou.“
Dnes to nebol ani zďaleka taký úspešný deň ako som si ešte pred pár minútami myslel. Skočili sme do pasce, väčšina z nás bola mŕtva. Dá sa na to však pozrieť aj kladne, jeden oddiel rozprášil osmičku aštarských hypermutantov a oveľa väčší oddiel cisárstva.

Saťo

Saťo

Diskusia

žjuvka
Pocuj Sato, v akom si teraz presne veku a co momentalne studujes, ale co tak v buducnosti skusit cosi ako Vojensky vycvik so zameranim na likvidaciu invazivnych MZ a UI kombinovany s ultrarychlym sudnym lekarstvom? Lebo ako sa vravi, najlepsi praktici su ti zanieteni.
29.09.2006
Saťo
AAAA uz to konecne vyslo. Prvy krat som to sem posielal uz hrozne davno.. sman da to tu neobjavy tolko krat kolko som to poslal :P .
Zjuvka : Vek 17, Skola: gymnazium (matika), Vyhliadky na dalsie studium: nekonkretne... A inak, prispevok som pochopil ako kompliment...
29.09.2006
SARS
Uf, konečne som sa k tomu dokopal. Saťo, vkusne krvavá a akčná. Bohužiaľ iba to. Bez hlbšieho príbehu, myšlienky (trochu priblížiť svet, obdobie, príčíny začiatku vojny a vlastne, kto je kto?), čo u mňa je veľké mínus, ale nenechaj sa zmiasť faktami. Dalo sa to čítať :))).
01.10.2006
draculin
Pripajam sa k vyssie prispievajucim panom - aj co sa tyka hodnotenia poviedky,aj ohladom moznej buducej kariery :) A v zasade - bola to sice akcia a nic viacej..ale dost casto v poviedkach ani ta "akcia" nestoji za vela. Takze mooooze byt :)
02.10.2006
Saťo
JA som to ani nepisal zo zamerom dat tam nieco ine aklo akciu. Islo mi len o to aby to bolo par peknych ukoncenych stranok, a by sa to prijemne citalo.( hej uznavam ze nie kazdemu sa mozu zdat podobne veci prijemne). Keby som sa tam snazil zakomponovat este nieco viac, detailne scenerie, nejaky hlbsi pribeh, nebodaj pointu... potom by to malo minimalne raz tolko stran a to nebol moj zamar. Pisal som to s umyslom, spachat nieco co by sa presne hodilo na server tohoto typu, nie kazdy kto ide "len tak okolo" ma cas citat dvadsať stranove poviedky. Aby ste ma nezle nepochopili ja si o dlhsich poviedkach nemyslim ze su zle, su super len je to jedna z veci na ktoru si treba najst cas, a preto som chcel napisat nieco co by si s chuti precitalo co najviac ludi aj keby sem len nahodne zabludili :D. Ako priklad by som uviedol darculinovu "Medzi kladivom a kovadlinou" o ktorej verim ze je dobra no stale som si nenasiel cas ju precitat, Inak som rad ze sa tu daju najst aj taketo dlhe veci, aj tie tu samozrejme maju miesto, ved clovek nikdy nevie kedy ho prepadne volny cas :P
Btw, mne je jasne ze sem vela ludi nechodi, no dufat predsa mozem.
02.10.2006
Samuel Šiveň
No mna scifi bavii alo prislo mi to ako opis zazitku 8 rocneho dietata s nejakej novej vydeohry sorry ale nebavilo by ma to
03.10.2006
Fenek
Nazdar nazdar.
Tvoja akcna storry sa citala fajn.
Sem tam gramaticka chyba (pridavne mena, jednotne/mnozne cislo), ale to az tak nevadilo. Skor logika pribehu. Z vojenskeho hladiska je dat do stredu pasce najlepsiu utocnu silu blbost. Hrdinova "Laserova" zbran mala zasobniky - coho? Laserovych guliciek? Nebavime sa tu nahodou o usmernenom luci svetla (vlnenie plus fotony) ktory sa tak trosku zle nalieva do nabojnice?
Na co mu boli tri hlavne ked laser siri energiu vpred a nie do stran? To nieje gulka, ktora trenim rozzeravuje steny hlavne. A co ich roztacalo rychlostou 40 otacok za sekundu? Autobaterka? Nepriatel vyskokom z ukrytu neprekvapil, ale hrdina ano... Ale akcia O.K. Chcelo by to toho vsak trosku viac.
03.10.2006
žjuvka
Hm, aj tak je to jedno. Naozaj su to prave technicke detaily, na ktorych sa da jedine a len postavit poviedka? Dufam, ze nie. Treba aj zabavu, nech by bola obcas akokolvek krvilacna. Teda tak sa mi to javi aspon pri pohlade na vyber tohto servera. Niekomu to moze prekazat, no ja osobne nevyhladavam futurologicke tech-vizie, takze moze byt. Sato, ten moj prvy prispevok, to bol kompliment, aj ked dost quazi, tesi ma, ze bol pochopeny, teda dufam, ze tiez aspon quazi. Co sa tyka technickych detailov, vsetko sa da domysliet, si mlady (perspektivny) autor, pis co ti napadne, ono z toho casom urcite nieco bude....
03.10.2006
kAnYs
Oukey... srali ma dve veci. Zasobni - (skor by som povedal baterka, alebo monoclanok, alebo zdroj energie alebo whatever) a naboje. Co sa tyka zvysku, bolo to celkom citatelne, opisy boli svizne a celkom sa ti podarilo vystihnut cely zmysel poviedky (cize ziadny). Co sa tyka poznamok ktore mal Fenek: Suhlasim s prvymi dvomi(okrem toho ze fotony=vlnienie) . Ale... nevidim dovod preco by ta zbran nemohla mat tri hlavne. Kazdy laser ci uz je infracerveny alebo akykolvek sa ti hreje, pretoze ten proces pri ktorom ten uzky luc vznika nieje dokonaly a vzdy sa pri nom budu vyskytovat nejake straty energie, defacto stratove teplo, a pri laseri ktory ma mat taky vykon aby si s nim mohol trhat nieco na kusy, ho budes muset mat bud kurevsky efektivny alebo kurevsky chladeny. Co sa tyka toho otacania, co si myslis ze co otaca hlavnami rotacneho gulometu? Ked si myslis ze je to spatny naraz vytvoreny vystrelom si na omyle, pretoze ten nema tolko energie na to aby ti takou hovadskou hlavnou otocil. Rotacnym gulometom otaca servomotor, ktory je samozrejme napojeny na nejaky zdroj energie ;). Inak, ako som uz povedal. Citatelne. Taka mila oddychovka.
03.10.2006
SARS
Povodne som sa k technickým detailom nechcel vyjadriť (myslím, že týmto obdobím som už prešiel, viď diskusiu o "Katastrofickom filme" ;), ale keď cudzinec žačal, tak... Pravdaže sa mi nepáčia "Asimovské" obyčaje pomenovávať technické vynálezy (najmá zbrane) s cool menami, bohužial bez akéhokoľvek technického opostatnenia. Asimova som spomenul kvôli jeho veľmi známemu pozitronickému mozgu, čo je technický nezmyslel. Tak isto aj tu, kde použil klasické projektilové zbrane, len nazval ich laserové, pretože znejú viac cool a scifi. Konkrétne k lasérovým rotačným puškám so zásobníkmi. Niečo podobné som videl v hre Fallout: rotačný lasérový guľomet so zásobníkmi. O zásobníkoch to iste ako Roman "kAnYs," ale k viacerým hlavniam. Lasér vytvára podstate bodový lúč, teda ak chceš väčší rozptyl=väčšie poškodenie, potrebuješ viacej hlavní a rotovanie, čo chladenie alebo skôr rovnako ako vyššie.
03.10.2006
Fenek
Cafte. KANYS, ty mas problem so znamienkami? Plus nieje znamianko rovnosti. Inak som nechcel iba kritizovat, musim uznat, ze az na par zadrhelov a trosku klise to malo spad. Ono je tazke pisat, lahke kritizovat, takze tak nejak. Mnoho zdaru do dalsieho pisania...
04.10.2006
Saťo
Takze technicke detajli: nic som tam nemal nejko nedomyslne, len som to mozno nenapisal dostatocne presne(a key aj hej tak som to domyslel teraz :P, ale myslim ze ani nie) Za prve: zasobniky, no mozno to nieje ten najspravenejsi vyraz pre kontajner s energiou, no v tomto som proste klasik, pokial to sluzi na "vyzivovanie" niecoho co striela tak to budem volat zasobnik, aj keby to mala byt len skatulka s vodov. za druhe rotacne hlavne, viac ich bolo preto ze kolko mas hlavni tolko krat sa ti znizi ich zahriate. a rotovali preto aby vzdy strilala ta "vrchna", cize vsetky streli, alebo ak chcete vyboje, idu takmer z jedneho bodu. Dobre je to aj na to aby na zbrani bol len jeden otvor, aby vsetky hlaven boli dokonale skryte pod nejakov 'kapotazou" zbrane, cize sa znizuje riziko jej poskodenia (toto je len moje ciste scifi, v reale to tak nefunguje vseky galingy maju hlavne odokryte, no az na tie v stihackach). A inak, je my jasne ze ich rotovanie musi pohanat nejaky dasli motor, ale ved to je scifi preco by v buducnosi nemali byt motory ovela mensie a ucinnejsie, takze by tu zbran privelmy nezatazil a ani by neodoberal tolko energie. Za tretie, vojenska logika, hlavna utocna sila pri pasci bola v strede a k tomu este uplne nepripravena. > no ide o to ze hypermutanti v skutocnosti vobec nepatrili k utociacej (cisarskej) armade,vyrobila ich jednaz daslich stran, uz je jedno ktora, a oni sa vymkli s pod uz vtedy chabej kontroli,a vsetym to bolo viacmenej jedno, boli to len tvori vyklonovane a vyzbrojene k ucelu, destabilizacie celej situacie, k sirenie paniky medzi obyvatelmi.. nie ako vojenska sila, ved na co by bol dobry taky vysoky pesiak, akurat tak dobri terc. Za stvrte: naboj cas enerigie v zasobniku ktora je potreban k vystreleniu jednej rany, cize jedneho svetelneho luca. ale uznavam ze som to tam asi nemal pouzit.
A samozrejme dakujem za vsetky pochvaly.
04.10.2006
Saťo
Este co sa tyka nejkeho vzitia do deja, resp nejkeho opisu prostredia, pred nedavnom so tuto poviedku daval jednej osobe a dopisal som k nej aj taky nejaky predslov, uvod alebo ako to nazvat, tak tu ho mate>>> Zapadá džungľa na ešte zapadlejšej planéte. Dlho trvajúca, miestami chaotická, až partizánska vojna sa už vryla do každodenného života miestnych ľudí. Ani jedna s bojujúcich strán nemôže pripusti aby prehrala, nemôžu pripusti ani len prímerie. A tak celé generácie ľudí bojujú proti sebe. No vojna však produkuje aj horších nepriateľov ako vojakov...
04.10.2006
žjuvka
A sakra, kAnYs.... no, dobre! Chceme viac techdetailov, jeden sa na tom mozno aj pouci. Alebo pride na nieco nove. Alebo to tretie.
04.10.2006
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.