Plavba
.
Mali sme ísť bez počasiara.
3 dni skôr …
„Nepôjdem na dvojtýždňovú plavbu bez počasiara!“
Prestávalo ma to baviť. Sveft len kýval tou svojou premúdretou hlavou a ja som mal doručiť dve lode zásob k Dračím zubom. Veď sa tam rozbíjajú lode o skaly za pekného počasia. A na to sa ja spoliehať nechcem.
„Rozumiem ti, ale nikoho teraz nemám. Seli si zobral do Afa troch, vráti sa o pár mesiacov, Kvaga si zobrala Adada s ďalším v zácviku. Dvaja sa mi mali vrátiť tento týždeň a som rovnako nasratý ako ty, ale nevime s tým nič spraviť. Počkaj ešte dva dni, možno sa vrátia.“
„Nemôžem už čakať,“ odsekol som.
„A mám dosť tvojich klamstiev Sveft, viem, že máš jedného mladého. Daj mi ho. Dva týždne nie je tak veľa.“
„Toho nechceš. Je to ešte len decko. Je silný. Možno najsilnejší, akého som kedy stretol v jeho veku.“
„Tak mi ho daj.“
„Radšej choď bez počasiara.“
„Na Dračie bez počasiara neidem.“ Udrel som do stola. Atrament sa prevrátil na zem. Sveft sa pomaly postavil, odtiahol papier z dosahu čiernej mláky a utrel ju.
„Nie je dôvod ničiť moje záznamy.“ Hovoril pomaly. Tým jeho nebezpečným tónom.
„Daj mi ho,“ zopakoval som pokojne.
„Je nestabilný. Je tvrdohlavý. Je nebezpečný. Možno prírodná búrka, ktorá ťa môže stretnúť, bude príjemnejšia ako tá ktorú rozpúta.“
„Ty mi chceš tvrdiť, že by bol schopný rozpútať búrku na mori, nad loďou, na ktorej sa plaví?“
„Nevylúčil by som to.“
„Ale, že je silný.“
Prikývol.
„Dáš mi ho?“
Prikývol. Pomaly.
„Ale nezapíšem ti ho. S ním ti plavbu nikto nepoistí. A bez počasiara tiež nie, tak to máš jedno. Kedy chceš vyplávať?“
„Hneď.“ Lepšie neskúsený chlap ako žiadny. A keď je silný o to lepšie.
Vyšiel som pár ulíc do dediny a našiel chlapca sedieť na námestí. Hovoril s dievčaťom. V očiach mal viac nadšenia ako jeho spoločníčka. Areina dcére. Krásna, ako jej matka. A možno sa aj rada hrá s mužmi ako mačka s myšou. Ako jej matka. Do riti s tebou Areia.
Postavil som sa pred mladý párik a odpľul si. Dievča sa s odporom zaškerilo, ale vidiac, že má príležitosť odísť, rýchlo sa postavila a zmyzla.
„Nie, necho ..“ zajachtal mladík, ale márne.
„Si môj počasiar. Povedal som stroho. Ja som Olg, tvoj kapitán. Vyrážame.“
„Ach, nevime či je teraz, ..“ začal hľadiac za dievčaťom, ktoré už sedelo pri inom, krajšom a zábavnejšom chlapcovi na druhej strane námestia. Čistá Areia. Do riti.
„Presne teraz je ten čas. Vyplávame o hodinu. Na tú babu sa vykašli, tá sa s tebou akurát tak hrá.“ Konečne sa otočil ku mne a na chvíľu mi prebehol mráz po chrbte. Nie zo strachu. Mal som pocit, akoby sa náhle silno ochladilo. Sveft neklamal. Tento chlapec je silný.
1. deň
Vyplavili sme sa dobre. Počasie nám prialo, takže zatiaľ naša posila len pozorovala horizont a občas sa pýtal na nejaké drobnosti na lodi. Vedel aj pomôcť, aj keď stále mal oči na oblohe. Nie veľmi šikovný, ale to počasiari nikdy nie sú. Sveft ma varoval zbytočne. Chlapec sa niečo naučí a ja budem mať lepšie svedomie počas celej plavby. Chlapy si z neho uťahovali, ale nevyzeralo, že by mu to príliš liezlo pod kožu. Alebo, že sa mu to deje prvýkrát.
2.deň
Noc bola chladná. Ráno bolo škaredé, riedko pršal studený dážď a zima sa nepríjmne dostávala pod deky a kabáty. Čakal som, že sa to zlepší počas dňa. Ešte som Perúna, ako sa chlapec volal, nechcel otravovať pre zimu. Koniec koncov, na lodi to nie je tak zriedkavé, ale predsa sa mi to nepáčilo. Ani poludnie nič nemenilo. Perún bol nezvyčajne tichý a držal sa ďalej od ostatných.
„čo je chlapče? Nečaruješ nám náhodou túto skurvenú zimu?“ Prišiel som za ním, keď som si bol istý, že toto nie je prirodzený deň.
„To dievča,“ začal.
„Povedal som ti. Nemysli na ňu.“
„Chlapi mi o nej v noci hovorili,“ pokračoval, nestaral sa o mňa. Toto mi nechýbalo.
„Chodieva aj za Niidom, aj za Belirom,“ začal fňukajúc.
Po palube sa začala rozlievať námraza.
„HEJ!“ skríkol som.
„Ja som tvoj kapitán a prikazujem ti, prestaň s tými somarinami a vráť nám teplo.“
Zazrel na mňa a znovu mi prešiel mráz po chrbte. Teraz už od strachu. Zasran má priveľa sily. Vydržal som jeho pohľad a teplota sa zdvihla.
„Áno, pane,“ precedil medzi zuby.
Toto nie je dobrý druhý deň.
Ku koncu dňa sme videli v diaľke búrku, ale vyzerala, že nás obíde.
3. deň
Loďou silno trhlo a mňa to zhodilo z lavice rovno na zem. Vyskočil som na nohy.
„Počasiar!,“ vrieskal som „rýchlo, zažeň tú búrku.“ Že by nás naozaj neobišla?
„Kapitán!“, volali chlapi., „On sa zbláznil!“
Vybehol som na palubu a hneď som sa šmýkol na hrubej vrstve ľadu. Čo to kurva je?
Zdvihol som zrak k hlavnému stožiaru.
Mali sme ísť bez počasiara.
Chlapec sa vznášal kolo stožiara. Dotrhaná plachta zakrývala palubu. Oči mu svietili na modro a rukami točil okolo seba, ako sa tornádo točilo okolo našej lode.
„KAPITÁN!“ reval cez ohlušujúci vietor a more.
„JA JU MILUJEM!“
nenasytnik
Ak nepíšeš dobre budem tebou pohŕdať, ak píšeš dobre budem ti závidieť.
Diskusia
xius
Strhnime naplast - ta gramatika je hel a pocasiar sa nemusel volat Perun. Ale inak? Nopanajana! To bola radost sledovat, ako sa ti to cele rodilo a bublalo a zapadalo do seba. Uz otvorenie nadchlo! Odskok od hlavnej zapletky ku Areinej dcere, zdanlivo nedolezity a pritom je to foreshadowing, ktory sa naplni tak rydzo tinedzersky, ze to snad nie je mozne! :D Super, len tak dalej.
19.02.2022
Strhnime naplast - ta gramatika je hel a pocasiar sa nemusel volat Perun. Ale inak? Nopanajana! To bola radost sledovat, ako sa ti to cele rodilo a bublalo a zapadalo do seba. Uz otvorenie nadchlo! Odskok od hlavnej zapletky ku Areinej dcere, zdanlivo nedolezity a pritom je to foreshadowing, ktory sa naplni tak rydzo tinedzersky, ze to snad nie je mozne! :D Super, len tak dalej.
19.02.2022
nenasytnik
Jop, gramatika mi hrozne usla. Mal som pocit ze to nestiham dopisat, tak som si to neprecital ani raz pred odoslanim a mal som O:) .. A zaroven som rad, ze ti prisla koncpecia zaujimava, tiez mam pocit, ze to vyslo celkom pekne :)
20.02.2022
Jop, gramatika mi hrozne usla. Mal som pocit ze to nestiham dopisat, tak som si to neprecital ani raz pred odoslanim a mal som O:) .. A zaroven som rad, ze ti prisla koncpecia zaujimava, tiez mam pocit, ze to vyslo celkom pekne :)
20.02.2022
Olex
Ahoj,
pracuj na gramatike a štylistike, ak tomu budeš venovať čas, zlepší sa to. Samozrejme sa toto u PNP nedá hodnotiť, lebo je to proste hrubý náčrt. Mne sa páčili postavy, ktoré si vytvoril – teda tí Počasiari, aj dej bol z môjho pohľadu zaujímavý.
20.02.2022
Ahoj,
pracuj na gramatike a štylistike, ak tomu budeš venovať čas, zlepší sa to. Samozrejme sa toto u PNP nedá hodnotiť, lebo je to proste hrubý náčrt. Mne sa páčili postavy, ktoré si vytvoril – teda tí Počasiari, aj dej bol z môjho pohľadu zaujímavý.
20.02.2022
Kei
Príbeh som si užila, páčil sa mi. V úvode to trochu zaškrípalo, keď Olg najprv zahromží, že bez počasiara nejde, ale o dve vety neskôr tvrdí, že nemôže čakať. Pôsobí to rozporuplne a aj keď si viem vymyslieť 10 situácií, za akých by tieto odpovede boli v poriadku, takéto vymýšľanie nie je úlohou čitateľa, ale autora. Ale chápem, že korektúry by to vyriešili, rovnako ako aj gramatiku. Aj ked pravda je že bez preklepov a hrubiek, text vždy lepšie zapôsobí :)
Záver bol fajn :)
20.02.2022
Príbeh som si užila, páčil sa mi. V úvode to trochu zaškrípalo, keď Olg najprv zahromží, že bez počasiara nejde, ale o dve vety neskôr tvrdí, že nemôže čakať. Pôsobí to rozporuplne a aj keď si viem vymyslieť 10 situácií, za akých by tieto odpovede boli v poriadku, takéto vymýšľanie nie je úlohou čitateľa, ale autora. Ale chápem, že korektúry by to vyriešili, rovnako ako aj gramatiku. Aj ked pravda je že bez preklepov a hrubiek, text vždy lepšie zapôsobí :)
Záver bol fajn :)
20.02.2022