Chladnúce srdce
Rieka je mojím domovom, odkedy ma opustil.
Stará mama často hovorievala o tom, ako sú ženy v našej dedine prekliate. Lásku vraj znova stretneme len vtedy, ak pôjdeme po tej istej ceste, akou ona odišla.
Rieka je mojím domovom, odkedy ma opustil. Dúfala som, že ho nájdem, ale nebol tu. Studená priezračná voda sa nakoniec stala mojou jedinou útechou. Počas jasných nocí spolu s Lunou pozorujem svoj odraz na hladine. Farba mi mizne z tváre. Akoby som sa menila len na čiernobielu fotografiu. Starú spomienku na to, kým som bola kedysi. Z dna často sledujem kruhy po dopade kameňov, keď sa deti prídu k rieke hrať. Hladina ma od nich a ich sveta oddeľuje. Ich radosť, farebnosť a neustávajúca premena mi už dávno nič nehovoria. Stálosť prúdu a opakujúcich sa období ma upokojuje.
V lete mladé ženy nechávajú pri rieke vence lúčnych kvetov. Počúvam ich hlasy, stlmené hladinou rieky, ako mi spievajú, ako ma prosia. Ako dúfajú, že im pomôžem. Neuvedomujú si, že ja ich osudy zmeniť nedokážem, ako som to nedokázala ani s tými našimi. Pripisujú mi Rusalkine schopnosti, ktoré však nemám. Vtedy som rada, ak sa môžem utiahnuť do vraku jeho auta. Omytú kostru, zbavenú všetkých zbytočností, zútulnenú krásnymi zelenými rastlinami. Tu som mu najbližšie, ako mi to príroda dovolila, nech si stará mama hovorí, čo chce.
V noci, keď sa jeseň pomaly mení na zimu, rada pozorujem stovky mihotavých svetielok na kopci nad dedinou. Zabudla som ich význam. Viem len, že vo mne vždy vzbudia smútok, lásku, hnev, zúfalstvo. Hľadám ho v každom mužovi, ktorý sa vtedy priblíži k rieke. Akoby mi bol vtedy bližšie, na dosah ruky, za tenkým závesom akým je moja hladina. S ľútosťou ich vraciam na breh z rozbúrených vôd, keď si uvedomím, že nie sú ním.
Najradšej mám veterné noci. Rozmarný vánok čerí hladinu, hrá sa s listami, až sa nestačím čudovať, koľko nádychov môžu mať svetlo a tieň. Štipky minulosti sa s nimi miešajú, menia a odplavujú. Na jar ma pocity osamelosti znova ťahajú bližšie k povrchu a brehu, aby som načúvala rozhovorom. Zvyčajne pri teplom svetle zapadajúceho slnka hovoria o tom, ako po sviatku Všetkých svätých nájdu na brehu rieky niekoľkých mladých utopených mužov. Podľa dedinčanov za to môže Rusalka žijúca vo vode. Je to trest ženám za škaredé vence, ktoré jej v lete nechali alebo za ich trúfalosť o niečo ju prosiť.
Nechám sa unášať prúdom, už viac nevládzem počúvať. Všetkých svätých? Voda striebornými stuhami zviaže spomienky na obdobie svetielok. Naozaj som ich zabíjala? Spôsobujem iným rovnaké rany, aké sa snažím sebe zahojiť? Žiaľ a pochopenie, slzy miešajúce sa s riečnym tokom, mi pomaly rozpúšťajú srdce. Predtým, než odídem do nekonečnej temnoty ako on, alebo konečne za ním? Spomeniem si na jeho prsty v priehlbine môjho chrbta, na moje prsty v jeho vlasoch. Na teplé bozky a iskrivé zelené oči plné lásky, keď odo mňa odchádzal naposledy. Mala stará mama pravdu?
BocianSara
Požieračka fantastických príbehov.
Diskusia
YaYa
Je to pekný text. A teraz ho skús rozpísať na poviedku. Fakt. Mohol by z toho byť dobrý príbeh a nechať ho takto je čistá lenivosť.
07.08.2021
Je to pekný text. A teraz ho skús rozpísať na poviedku. Fakt. Mohol by z toho byť dobrý príbeh a nechať ho takto je čistá lenivosť.
07.08.2021
YaYa
Ak by sa ti zdalo, že som príliš prísna... Keď si pozrieš moju úplne prvú poviedku na scifi.sk, Posolstvo z inej hviezdy, tak mala presne ten istý problém. To, že mi to vtedy bez servítky povedali, bol jeden z dvoch feedbackov, co ma najviac posunuli vpred.
07.08.2021
Ak by sa ti zdalo, že som príliš prísna... Keď si pozrieš moju úplne prvú poviedku na scifi.sk, Posolstvo z inej hviezdy, tak mala presne ten istý problém. To, že mi to vtedy bez servítky povedali, bol jeden z dvoch feedbackov, co ma najviac posunuli vpred.
07.08.2021
Goran
Nedá sa to klasifikovať ako poviedka, azda ani ako slohové rozprávanie nie. Takmer tam absentuje syžet, je to skôr taká impresia, lyrická (lyrizovaná) próza. Ale je to zle? Naozaj to ako poviedka nefunguje, no je tam náznak príbehu, ktorý sa vinie celým textom, takže sa skutočne môže až pýtať také rozvinutie do podoby regulárnej poviedky, no ak je to to, čo si chcela, ak si takýto výsledok zamýšľala, je to úplne v poriadku. Táto prózička je nádherná. Má poetické kvality, skoro by som až povedal, že sa jedná o báseň v próze veľmi miernučko rámcovanú rozprávaním. Čo tam po tom, že rozprávačstvo nedostalo priestor, že sa dej vlastne nerozvinul? Veď v próze je veľa foriem, druhov a útvarov, zďaleka nie len román-novela-poviedka. Priniesla si mi krásu a doslova potechu. Je tu prítomný ten subtílny, skoro efemérny - čarovný rozmer známy z básní; rovnaké či veľmi podobné dojmy text sprostredkúva a vyvoláva intenzívne pocity, ktoré zasahujú tie skryté vrstvy ľudskej psyché alebo azda duše...
Je to jazykovo vyspelé, estetické, umelecké, na "hony" vzdialené banálnym, ba primitívnym rádoby fantasy historkám plným klišé s pubescentnou mentalitou a intelektuálne nedostatočnými, je to úplne neporovnateľné s pseudofilozofujúcimi, mdlými, nudnými, nezvládnutými sci-fíčkami... s oboma typmi textov som sa tu stretol. Toto je iné. Chvalabohu!
07.08.2021
Nedá sa to klasifikovať ako poviedka, azda ani ako slohové rozprávanie nie. Takmer tam absentuje syžet, je to skôr taká impresia, lyrická (lyrizovaná) próza. Ale je to zle? Naozaj to ako poviedka nefunguje, no je tam náznak príbehu, ktorý sa vinie celým textom, takže sa skutočne môže až pýtať také rozvinutie do podoby regulárnej poviedky, no ak je to to, čo si chcela, ak si takýto výsledok zamýšľala, je to úplne v poriadku. Táto prózička je nádherná. Má poetické kvality, skoro by som až povedal, že sa jedná o báseň v próze veľmi miernučko rámcovanú rozprávaním. Čo tam po tom, že rozprávačstvo nedostalo priestor, že sa dej vlastne nerozvinul? Veď v próze je veľa foriem, druhov a útvarov, zďaleka nie len román-novela-poviedka. Priniesla si mi krásu a doslova potechu. Je tu prítomný ten subtílny, skoro efemérny - čarovný rozmer známy z básní; rovnaké či veľmi podobné dojmy text sprostredkúva a vyvoláva intenzívne pocity, ktoré zasahujú tie skryté vrstvy ľudskej psyché alebo azda duše...
Je to jazykovo vyspelé, estetické, umelecké, na "hony" vzdialené banálnym, ba primitívnym rádoby fantasy historkám plným klišé s pubescentnou mentalitou a intelektuálne nedostatočnými, je to úplne neporovnateľné s pseudofilozofujúcimi, mdlými, nudnými, nezvládnutými sci-fíčkami... s oboma typmi textov som sa tu stretol. Toto je iné. Chvalabohu!
07.08.2021
Goran
Ak by si text poslala do FP, nehodnotil by som ho vysoko, lebo sa o poviedku v pravom zmysle slova nejedná a súťaž má to určenie "poviedka" dokonca v názve. Ale takto text hodnotím dosť vysoko, zaslúži si to.
07.08.2021
Ak by si text poslala do FP, nehodnotil by som ho vysoko, lebo sa o poviedku v pravom zmysle slova nejedná a súťaž má to určenie "poviedka" dokonca v názve. Ale takto text hodnotím dosť vysoko, zaslúži si to.
07.08.2021