Sérum

Lesklá ihla sa mi zaborila do ramena a s úsmevom som pozeral, ako piest vytláča tekutinu do môjho tela.
Podporte scifi.sk
Rýchlym pohybom som vytrhol Karolovi striekačku z ruky.
Nečakal som na jeho reakciu. Lesklá ihla sa mi zaborila do ramena a s úsmevom som pozeral, ako piest vytláča tekutinu do môjho tela.
„ Si kompletný? “
Karolov pohľad nechápavo skákal na mňa a na prázdnu striekačku, ktorú som mu hodil.
„ Veď si povedal, že vakcína na na 100% funkčná. “
Zakontroval som a veselo som sa potočil na bielej laboratórnej stoličke.
„ Áno je funkčná. Ale TY nie si myš. ČLOVEK nie je MYŠ. To nás učili už na základke. A sedeli sme spolu v lavici, takže si to aj ty pravdepodobne už počul! Ty pako, testovali sme vakcínu zatiaľ len na myšiach. “
Dobrá nálada ma neopúšťala.
„ Ale ja ti verím, ste šikovný tím, keď funguje na myšiach, bude aj na ľuďoch. „
„Jasne, že bude fungovať aj na ľuďoch, vždy všetko nejako funguje,“ utrúsil Karol a vybral z chladničky ďaľšiu ampulku.
„ Zatiaľ sme spravili len prvé kolo testov. Vírus z myšacích tiel zmizol za niekoľko hodín.“
„ Super, tak čo si taký nervózny, všetko funguje, možno dostaneš niekedy nobelovku, alebo aspoň cenu mieru. A okrem toho, tento prsteň mi prináša šťastie.„
Zdvihol som prst aby videl vygravírovanú číslicu 42 na šedomodrom matnom povrchu.
Karol sa mojím smerom ani nepozrel a zamyslene poťukal nechtom po novej ampulke. Pristúpil k oknu a neprítomne sa pozrel z okna laboratória.
„ Neviem, chcel som ešte urobiť kontrolné testy.“
„ A ?“
„ Niekto nám tie myši šlohol. Je to celé divné. Zamknutý labák, máme kamery aj na chodbách. Myši jednoducho zmizli. Niekto nám ukradol naše navakcínované myši. A všetko neporušené. Ešte aj pozatváral klietky.“
Karol sa znechutene prechádzal hore dolu po miestnosti. Takého som ho poznal, len keď niečomu nevedel prísť na koreň. Poznal som ho až pridobre. Niečo ho trápilo.
Ale dôveroval som mu. Jednoducho starí kamoši. Starí kamoši sú si vždy blízky. Aj v názoroch na lásku, sex a whisky. Hm, neviem prečo ma napadol práve Palo Hammel.
Usmial som sa.
Karol sa na mňa zamyslene pozrel.
„V tom sére, čo si si pichol, bolo oveľa viac účinnej látky. Príď sa mi zajtra radšej ukázať. Čau.“
Karol sa mi jednoducho otočil chrbtom.
S dobrou náladou som tanečným krokom vyplával otočnými dverami z biochemického ústavu na ulicu.
Som slobodný, už žiadny strach z vírusu, žiadny strach pred nakazením. Eufória mi kolovala v žilách.
Jarné slnko priamo volalo osláviť krásny deň.
O chvíľu som už sedel za malým stolíkom v predzáhradke Caffe Sherz. Bez strachu niečoho sa dotknúť, či niekto pri vedľajšom stole zakašle a či si čašník umyl ruky.
Usmieval som sa na všetkých naokolo.
Mladá slečna od vedľajšieho stolu na mňa zamávala.
„ Pane, spadli Vám okuliare, pane, pane, PANE....“
Vôbec som nechápal jej panický krik. A prečo sa na mňa tak divne pozerá?
Natiahol som sa za nápojovým lístkom a vtedy som to zbadal.
Moja ruka stratila farbu. Vlastne strácala farbu. Bola bledá. Biela, vlastne až priesvitná.
Zdvihol som ruku a s pocitom „čo je to za blbosť“ som sa na ňu pozeral.
Videl som dlaň a päť prstov. Začínali byť úplne priehľadné. Videl som cez ne vzory na plastovom obruse. Asi by som ma zavolať Karolovi.
Obrysy prstov sa pomaly strácali.
Prestal som chápať realitu a v hlave mi rezonovali Karolove slová „ Myši jednoducho zmizli.“
Šedomodrý prsteň s tupým zvukom dopadol na dosku stola.....

Nie som robot

Nie som robot
.

Diskusia

B.T. Niromwell
Ako píše ti to, nie že nie, len niektoré hlášky z tejto poviedky sa asi zapíšu do análov scifi.sk.
Skoro ma prekotilo pri vete: „Hm, neviem prečo ma napadol práve Palo Hammel.“ Myšlienka napadne MI, napadnúť MA môže akurát tak zviera, vrah, Palo Hammel...
Kamoš Karolovi bez dovolenia použije vzorky jeho experimentu, nadžgá si len tak ich do tela a akoby to nestačilo, niekto mu ukradne pokusné myši. Takže aj čitateľ, čo pozná Karola tých tridsať sekúnd, kým sa dočítal k pasáži, kde píšeš „Poznal som ho až pridobre. Niečo ho trápilo.“, vie, že Karola niečo trápilo. To prehlásenie potom pôsobí dosť parodicky.
„ČLOVEK nie je MYŠ. To nás učili už na základke.“ Vybavujem si učebnicu, kde je medzi siluetou človeka a myši veľké preškrtnuté znamienko rovná sa... Ako chápeme sa, len si to trošku nešťastne vyjadril.
Inak je to svižné, bez zbytočností, pomerne originálne, čo je super, lebo touto témou, priznávam, som už presýtená. SPOILER: Len keď si predstavím, že hlavný hrdina zo strachu pred vírusom bez dovolenia použije vzorku svojho kamoša, aby sa nemusel báť vírusov, pôsobí ako riadny sebec. Predstavovala som si najprv, že ide o niečo na štýl COVID, ale asi pôjde skôr o nejakú chrípku alebo niečo menej vážne, keďže tam ľudia nesedia doma, ale v reštauráciách, takže hlavný hrdina bude mať asi fóbiu z vírusov ako akých a preto to spravil, to len tak na okraj, ako si to vysvetľujem.
23.04.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.