Zlé skutky

hapčí
Filmová história sci-fi časť 9. (2010-2020)
Zlé skutky
Veda človeku pomohla namýšľať si, že je pánom tvorstva. Keď to spozoroval skutočný majiteľ tohto titulu, pregúľal očami a ťažko si povzdychol. Bral to tak, že čo sa ľudského vývoja týka, tak sa nachádza niekde v puberte. Všetci by len rebelovali, protestovali a hádali sa koho pravda je najpravdivejšia.
Najviac ho pobavilo, keď sa dozvedel, že existujú viac než len dve pohlavia. Ba dokonca, že pohlavie človeka nemá nič spoločné s tým, aký sa narodil. Ťapnutie po čele ktoré vtedy nasledovalo skoro potopilo Nový Zéland.
„Dobre deti moje, tak ja vás nechám chvíľku sa hrať. A keď spadnete na kolienka a odriete si ich, tak si budete musieť poradiť sami,“ prehovoril, hodil si bradu cez plece a pobral sa na dovolenku.
Skutočnosť, že veľký šéf je mimo sa veľmi rýchlo rozniesla. Nie len v jeho dome, ale všade. A tento fakt sa pozdával jednej konkrétnej opozičnej strane. CEO tejto nemenovanej pekelnej inštitúcie, nariadil robiť zle v maximálnej kapacite. Čas, sú duše. Preto všetci pekne tvrdo zamakajú. Je čas žatvy a kto nesplní normu, dostane ananás drsnou stranou tam kde nepatrí.
Pravdaže veľké udalosti prinášajú aj veľké príležitosti. A Hajzlík sa rozhodol stať arcidémonom. Nikto ho nebral vážne. Bol maličký, tučnučký a zelený. Dokonca nemal ani dva rôžky, ale iba jeden v strede čela. Pripadal si ako poondiaty jednorožec. No práve nastal čas, všetko zmeniť.
Démoni na svete ľudí boli nehmotní a neviditeľní. Keď chceli, vedeli ľuďom našepkávať, alebo zanechať trochu svojej esencie. Podľa démona to potom viedlo k rôznym zlobám. Niekomu démon napľul do kávy a človeka potom posadol vražedný hnev. Inokedy sa paničke vyspinkal v spodnej bielizni, čo malo za následok mužove parohy a mastnú škvrnu pod ich oknom. Ak teda bývali vysoko.
Najväčšou módou, bolo v posledných mesiacoch vyvolávať choroby. Takže sa Hajzlík rozhodol vytvoriť tú najhoršiu a najbesnejšiu nákazu v dejinách. Vložil sa do temnej mágie. Vykonával rituály zlovoľnosti. Spútal v kúzle aj svoju esenciu. Hneď ako bol hotový, naplnil ho pocit neskutočnej pýchy.
Držal v malej labke kvapôčku hustého hlienu. „Rebeka!“ riekol.
„Stvoril som to najväčšie zlo ktoré ľudstvo postihlo od čias hip hopu!“ Vysmiaty od brucha k uchu sa teda pobral svoj dar ľudstvu predať doručiteľovi. Rozmýšľal, ako to najlepšie zariadiť. „Kde je na svete najviac ľudí? Musí tam byť aj slabá hygiena. Najlepšie aby boli aj chudobní.“ Sedel na chodníku ani nevedel kde, kopkal maličkými kopýtkami do obrubníku a namáhal si hlavičku. Okolo prešlo auto s dodávkou jedla. Hajzlíkovi hneď svitlo.
„Čína! Všetok bodrel sa masovo produkuje v Číne. Tak sa na mňa tešte kluci a kľučky.“
Maličké démon zatlieskal a rozprskol sa. Následne sa zjavil v krajine ktorú si vybral. Netušil kde je a hoci bol démon, ich kliky háky čítať nevedel.
„Meh, asi je jedno kde začnem. Hlavne, že začnem.“ Vybral sa k najbližšiemu domčeku s úmyslom niekoho nakaziť. Prechádzal malým trhoviskom a všímal si čo predávajú.
„Netopiere? Húsenice? Kde to som, doma alebo v Číne?“ bol prekvapený tým, čo vidí. Pri pohľade na tú chudobu a všetko naokolo sa ho zmocnil depresívny pocit. Zatúžil byť radšej doma. Tam bolo veselšie ako tu. A hlavne ich tam nebolo toľko.
Hajzlík prešiel popod prah jedného z domčekov, vytiahol svoj hlienik a vybral sa ho použiť.
Porozotieral ho na zubné kefky, na vydli.... „Do čerta svätého! To nemajú ani poriadny príbor?“ Hlienikom potrel paličky v príborníku. Keď pretrel všetky dôležité plochy, pobral sa o dom ďalej a všetko to zopakoval. Vďaka mágií sa mu podarilo vybaviť celé mestečko, než mu hlienik došiel.
„Tak, porobil som zle a teraz už len počkám až to prepukne.“ Posadil sa v centre mestečka a vyčkával. Pre démona plynie čas inak ako pre človeka, ale keď už prešli tri týždne, nervózne sa začal obšívať. Nik nepôsobil chorý. Ani len kýchnutie.
Po ďalšom týždni už bol nahnevaný a začínal byť smutný. Jeho hlienik zlyhal. Takto sa nestane mocným superdiablom. Začal sa báť, že nebude mať dosť času. Veľký bradatý dedo sa vráti a CEO potrestá každého bez duševného kapitálu. Skúsi nakaziť aspoň jedného. Vlezie mu do nosa a bude mu tam robiť šarapatu. Ak to nezaberie, prejde mu do ucha a bude našepkávať zlé veci.
Čoskoro si našiel celkom fešného nositeľa. Pôsobil čisto. Hajzlík bol démon ale od homelesákov sa držal ďalej. Bál sa, že niečo chytí. Sedel svojmu nositeľovi v nose celé dni. Šiel s ním všade, aj do práce. Vystrájal tam ako vedel, no nemal šancu proti vreckovke. Tak mu preliezol do ucha. Videl kde ten chlapík pracoval, nebolo to ďaleko. Len akási pivnica pár minút od mestečka. Bolo tam veľa plášťov a skla a prístrojov a všetkých možných divov.
Hajzlík sa od zvedavosti nevedel vynadívať. Pozabudol sa a svojmu nositeľovi vypadol z ucha von. Padol do nejakej gebuziny vo fľaštičke. Skoro sa utopil, ale spomenul si, že je démon a premiestnil sa nositeľovi na rameno.
„Fúúúúj to je humus! Musím späť do nosa, tam sa povytieram do chlpov od tohto slizu či čo to je. Bleh.“ Naskočil mu teda späť do nozdry a očistil sa od tej špiny. Keď bol už čistý, neriskoval, že znova vypadne von. Ľahol si a zaspal. Zobudilo ho, ako letel vzduchom. Človek si kýchol a démona to vystrelilo z nosu ako delovú guľu. Hajzlík pristál v mláke na ulici.
„Teraz kýchaš? Keď som ti dával hlienik tak nič, ale trochu si pospím v tvojej nozdre a už sa ideš po...“ Prehlušilo ho trúbenie do vreckovky.
Hajzlík bol mrzutý, smutný a nahnevaný.
„Ja to vzdávam. Nikdy nebudem veľkým démonom. Nič neviem.“ Vyronil slzičku a zmizol v malom obláčiku.

René

René
Grimbur

Diskusia

B.T. Niromwell
Dobrá hlavná postava, musím povedať, že tiež by sa zo mňa stal záporák, keby som bola taký jednorožec. Humor je celkom fajn, na takýto fejtónový príbeh sedí. Ak by išlo o dlhší text, už by tam mohol byť pretlak. Ak však máš v talóne viacero takýchto kratších humorných textov, myslím, že to bude pre teba tá správna cesta, z textu cítiť väčšiu ľahkosť ako pri tvojich vážnych poviedkach. Dosť mi tu ale hapruje logika. Mám problém s božskosťou Boha a démonickosťou démona. Prídu mi ako strašní diletanti. Démon príde do Ázie a nevie sa dohovoriť, sťažuje sa na príbor, akoby v živote o Číne ani nepočul. K tomu je tam tento logický kopanec: „Následne sa zjavil v krajine ktorú si vybral. Netušil kde je...“ Tak si tú krajinu vybral alebo netušil, kam ide?
Boh máva rukou nad diskusiou o pohlaviach. Taká diskusia neexistuje, predpokladám, že narážaš na gender, čo sa do slovenčiny prekladá ako rod, nie pohlavie. Takže pozor ak dávaš výroky, ktoré majú vyznieť nad vecou, a vkladáš ich do úst vševediacej postavy, lebo potom vznikne také faux pas a postava vyzerá, že nevie o čom.
Tiež rozmýšľam, ako si peklo získava duše. Vyzerá to tak, že démon chce vypustiť nejaký vírus, aby veľa ľudí umrelo a išlo do pekla. Ako vie, že pôjdu do pekla? Vo väčšine príbehov s podobným námetom usilujú démoni o duše tak, že ich nahovoria na nejaký hriech. Tu ich démon surovo zabíja. Je to preto, že odišiel Boh? Nebo sa automaticky zavrelo? Alebo sa automaticky ráta s tým, že ľudia sú hoväda a keď umrú, idú do pekla?
10.04.2020

Kei
" Pripadal si ako poondiaty jednorožec. " - tak toto ma namotalo. V úvode som si nebola istá, čo asi mám očakávať, ale jednorožec je super, a potom už dej odsýpal a ja som sa bavila. Je to presne taký druh humoru, ktorý môžem a aj miera bola únosná.
Súhlasím s výhradami, ktoré spomenula Niromwell ohladom genderu a zberu duší, to naozaj nebolo premyslené, ten zvyšok je otázka lepšieho podania - ja som to brala tak, že Hajzlík bol proste taký úbohejší démonček, čo vysvetlilo jeho chýbajúce vzdelanie. Ale chcelo by to lepšie podať.
Celkom dobrá pointa, to zmiznutie v obláčiku prachu bolo fajn, ale tam zaškrípala logika - na začiatku sa píše, že démoni sú vo svete ľudí nehmotní a neviditeľní, ale ak to platí, ako mohol neviditeľný démon zmiznúť? :)
Na záver: chcelo by to skontrolovať gramatiku a preklepy :D
13.04.2020

Monika Kandriková
Ľudia Heruéka a démoni Rebeka? :D :D Toto malo hodnú hŕbku zaujímavostí, ktoré si zaslúžia celkom dosť tučný počet bodov. Iba prekvapenie sa až tak veľmi nekonalo. Bol to výlet vysokou rýchlosťou, ale zábavou bol ten výlet, nie jeho cieľ.
17.04.2020

Števko Filaga
Pobavilo ma to a čo sa týka niektorých "nelogických" vecí, tie boli zhrnuté v prvých dvoch komentároch + sem tam nejaké to slovko si napísal zle, ale to si človek niekedy nevšimne ani keď si to číta 10 krát po sebe ( napr. Maličké démon, bodrel miesto bordel ). Čo som však chcel dodať je, že mi táto poviedka vo veľkej časti pripomína video s názvom - Vypusti mor Geoffrey! - kde sa Boh hrá aj na dobrého a aj na zlého a nič si z toho nerobí. Myslím si však že poviedka splnila to čo mala - pobavila, bola zaujímavá a k aktuálnej téme.
18.04.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.