Sneh

Mladý otec malého dievčatka skutočne nemá rád zimu a sneh.
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
„Padá sniežik padá, ej ale som rada,“ recitovala malá Janka rozjarene, keď sa ráno pozrela z okna a uvidela biele chuchvalce padajúce na príjazdovú cestu pred ich domom. Karol si len povzdychol, zamrmlal si pod nosom pár slov, ktoré by pred dcérou rozhodne hovoriť nemal, navliekol sa do kabáta a ešte rozospatý vyšiel do bieleho pekla.
„Zasraná zima,“ zanadával znova, zatiaľ čo odhadzoval sneh z príjazdovej cesty. Po chvíli vystrel chrbát, sťažka sa oprel o lopatu a obzrel sa za seba. Husto padajúci sneh svižne zakrýval pred chvíľou odhrnutú koľaj.
„Ak mi bude ešte niekto niekedy hovoriť čosi o globálnom otepľovaní, tresnem mu lopatou po hlave,“ zamrmlal a opäť sa pustil do práce. Keď konečne ako tak odhrnul sneh, hodil lopatu ku dverám, strčil ruky do vreciek a chvíľu v nich šmátral.
„Boha, kde mám cigarety!“ zaklial.
„Ale no tak, dá sa to aj slušnejšie,“ ozval sa náhle čísi hlas. Karol zdvihol hlavu. Priamo pred ním stál na dvoch nohách vysoký rohatý cap. Biely sneh sa topil na jeho tmavočervenej srsti.
„Kriste Ježiši!“ vykríkol Karol.
„Tesne vedľa,“ opravila ho príšera, „ale to je v poriadku, stáva sa mi to bežne.“
„Kto... ako... čo?“ habkal muž a v strese celkom zabudol na to, že chcel fajčiť.
„Satan, Lucifer, Belzebub. Vyber si. A čo sa týka toho ako, vieš, tvoja dcéra písala list Santovi,“ vysvetľoval cap, „no a napísala Satan Claus. Myslím, že by si ju mal poslať na vyšetrenie, Karol, Vidím to na disgrafiu.“
„Ale ja som myslel... myslel som si že...“
„Že čo, Karol?“
Satan zaklipkal očami a uprene sa zahľadel na zmäteného muža. Ten sa oprel o stenu vchodové dvere a zhlboka sa nadýchol.
„Toto sa mi iba sníva, toto nie je naozaj,“ mrmlal si.
„Uisťujem ťa, že to je naozaj a nemusíš sa báť, neprišiel som si po tvoju dušu, ani som ti neprišiel ublížiť.“
„Tak prečo si tu?“ osmelil sa Karol.
„No, bol som dolu,“ odvetil cap a dal ruky vbok, „a povedal som si: idem hore.“
Na chvíľu sa odmlčal, potom odkiaľsi vybral umazaný zdrap papiera: „Zvlášť keď som dostal takú peknú pozvánku.“
Podal list Karolovi. Na papieri bolo detským písmom napísané: „Drahý Satan Claus, prosím ťa, mohol by si prísť k nám domov? Otecko je stále zachmúrený, odkedy mamička odišla do nebíčka a ja ho neviem rozveseliť. Mohol by si prísť a nejako ho rozveseliť? S pozdravom, Janka Macúchová.“
„No uznaj, nie je to milé?“ opýtal sa cap a na tvári sa mu objavilo niečo, čo by sa po dvoch vodkách a štyroch borovičkách možno dalo považovať za úsmev. Karol neveril vlastným očiam. Znova čítal text a pozeral sa na detskú kresbičku jeho dcéry a Santu Clausa, ktorá bola v spodnej časti.
„No a tak som tu, aby som ti pomohol,“ uzavrel to chlpatý a zobral si list naspäť.
„Takže moja žena...“ opýtal sa Karol opatrne a prstom ukázal do zeme.
„Neboj, u nás nie je,“ uistil ho cap srdečne, odkiaľsi vybral cigaretu a podal ju Karolovi.
„Na upokojenie,“ povedal a žmurkol. Karola z toho zamrazilo, ponúkanú cigaretu si však zobral. Satan ju pripálil štýlovým zippo zapaľovačom s vlastným motívom.
„Takže, čo pre teba môžem urobiť?“
Karol si silno poťahoval z cigarety. Hlbokými nádychmi dostával dym do pľúc a potom ho pomaly vypúšťal von. Keď dofajčil, hodil ohorok na zem a udupal ho.
„A môžem si priať čokoľvek?“ opýtal sa pomerne pokojne.
„Čo len chceš,“ prikývol cap.
„Môžeš zariadiť, aby som už nikdy nemusel odpratávať tento zasraný sneh? A potom sa mi až do smrti neukazuj na oči, prosím.“
„To sa dá zariadiť,“ povedal Satan veselo a zmizol mu pred očami. Karol bol prekvapený. Očakával plamene, dym, pach síry. Nič z toho sa nestalo. Cap tam skrátka v jednej chvíli stál, v druhej nie.
„Potrebujem psychiatra. A ďalšiu cigaretu,“ povedal si a znova začal šmátrať vo vrecku. Vtom si všimol, že snehu na príjazdovej ceste ubúda. Roztápal sa priamo na betóne. V okolí sa citeľne oteplilo.
„Tak predsa to je pravda?“ Neveril vlastným očiam. Všetok sneh v okolí jeho domu sa zmenil na kaluže vody a aj tie rýchlo vysychali. Karol sa usmial.
Vzduch sa oteplil ešte viac. Zem začala praskať a z trhliny vytryskol gejzír vriacej vody. Krátko na to popraskala aj príjazdová cesta a vytryskol ďalší gejzír. Múry domu začali praskať, dom sa triasol. Voda vytryskla aj z miesta, kde sa mala nachádzať kúpeľňa. Z vnútra domu sa ozval detský krik. Karol sa preľakol a utekal dnu. Cestou mu priamo pod nohami vytryskol ďalší silný prúd vody. Spadol na zem a svet sa ponoril do tmy.
Keď Karol precitol, ležal na malom kamennom ostrovčeku uprostred jazera lávy. Priamo pred ním, na tróne z kostí sedel Satan.
„Tak už budeš mať s tým snehom pokoj, Karol.“

Marek Čabák

Marek Čabák

Diskusia

YaYa
Toto je presne poviedka, akú si tá téma pýtala :D Páči sa mi, že je tam využitý ešte aj ten preklep. Tušila som, že sa zasmejem, už keď som videla meno autora, lebo som si hneď spomenula na Chateau Topoľčianky, ročník 2046 z Malej antológie scifi. A naozaj som sa aj zasmiala, na viacerých miestach 3:) Záver sa dal predvídať tesne predtým, ako prišiel, ale podľa mňa je už celá tá téma riadne spoilerová, takže to nevadí. Jediná väčšia výhrada, veľmi ironicky zabitá hrubica v slove dysgrafik.
09.12.2018
Monika Kandriková
Ako už povedala YAYA, list Satan Clausovi sa dal čakať. I to, že capko s niekým skúsi vybabrať sa dalo čakať. Ale pravý zing by tá poviedka dostala, až keby sa mu to nepodarilo, sorry. :D :D
10.12.2018
Marek Papcun
Dobre napisane priznam sa ze som sa aj zasmial ked vytiahol zippo s vlastnym motivom :) ale... Absolutna nelogickost co mi pokazila dojem. Moze si priat cokolvek a namiesto toho aby si prial aby jeho zena znova zila pretoze to zrejme nie velmi dobre zvlada a je z toho rozhodeny si praje takuto kravinu :) to ja len tak :)
12.12.2018
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.