Hlad

Krátka post-apokalyptická hororová poviedka na počkanie na tému Matka (a aj trochu s hĺbením jamy to má niečo dočinenia).
Filmová história scifi
Prsty sa zaborili do studenej nehostinnej zeme. Ďalšia spŕška pôdy dopadla vedľa zväčšujúcej sa jamy. Ešte pár centimetrov a bude dostatočne hlboká. Nik už dnes nectil rituály. Veď kto by zachovával staré zvyky, keď hlavnou starosťou bolo prežitie. Ona sa ich ale nevzdávala. Boli pre ňu posledným spojením so svetom, ktorý nechávala prežívať aspoň takto, v nej samej. Posledným spojením so svetom pred Poslednou vojnou a následným Zatemnením nebies.
„Ty zradkyňa!“ ozval sa dcérin hlas za jej chrbtom.
Stuhla. Nevšimla si, že by ju bola videla v noci odchádzať z chatrče. Nevšimla si, že by ju bol niekto nasledoval sem, na jej tajné miesto.
„Čo to tu má znamenať?“ Dcérin hlas jej rezal uši. Pred očami jej napriek prítmiu všetko potemnelo.
„Mi nehovor, že si ich tu zahrabala všetky?!? Vedela som, že sa len tak netratili! To ty si ich ukradla!“
Zhnusenie, odpor.
Kroky duneli. Približovali sa k nej.
„My ledva prežívame a ty takto?“ niečo jej vykrútilo ruku, temnota jej pohltila zrak. Cítila ako jej slzy stekajú po lícach. „Kam si to dala?!“
Odhodená skončila v prachu vedľa. Vzlyky sa jej zhmotňovali v krku a drali von, no napokon to boli len žalúdočné šťavy, ktoré ju opúšťali, keď začula šuchot látky, do ktorej zabalila mŕtve telíčko. Priala si, aby mdloby brali jej vetché telo skôr, než začuje mľaskavé zvuky toho, čo malo nasledovať.

Alexander Schneider

Alexander Schneider
Knižný a filmový recenzent, bývalý porotca súťaže Martinus Cena Fantázie, propagátor a predseda Združenia fanúšikov Babylonu 5 na Slovensku. Scifi, fantasy, horor: Herbert, Holdstock a Lumley.

Diskusia

Norgie
Viem, že nie je jednoduché za hodinu napísať niečo čo má hlavu aj pätu, lebo som sa PNP už "zúčastnil" a nenapísal som ani ň. :D Ale nie iba preto sa mi táto poviedka zapáčila. Za tú hodinu sa nedá napísať nič výnimočné, čo sa týka príbehu. Musí to v sebe mať niečo iné. A tu to niečo bolo. Táto poviedka je totiž nechutná. :D Nehovorím, že mi bolo zle, alebo niečo podobné, ale aj tak sa dostavili isté živé predstavy a to sa mi páčilo. Tým sa vlastne dostávam k tomu, že pekne opisuješ. Poviedka sa mi ľahko čítala a premietala v hlave. Jediná chybyčka, čo mi udrela do očí bolo v priamej reči: "Mi nehovor, že..."
Nie som si istý, či je to vôbec spisovné. Každopádne, dalo by sa to ospravedlniť tým, že sa jedná o priamu reč. Mne by tam však skôr sedelo "Nehovor mi, že..." Je to však iba môj názor. Každopádne, keby som toto napísal ja za jedinú hodinu, bol by som na seba hrdý. Dobrá práca.
22.11.2014
Culter
Bŕŕŕ´, Šaňo... :) marzivé... veľmi dobré.
22.11.2014
Kr4b
Krásny štýl :D Dobre sa to čítalo a záver bol tak akurát aby poviedke dodal šmrnc a zdvihol ju vysoko. 8, pekne :)
22.11.2014
Šaňo aka Babcom
Ďakujem za spätnú väzbu a pozitívne hodnotenie! :) Myslím, že priama reč sa trochu môže vymykať aj gramatike, predsa len - ani mi všetci nerozprávame neustále spisovne, ale vďaka aj za túto výtku, keďže som si to pri písaní sám neuvedomil. Som rád, že sa poviedka páčila.
23.11.2014
kAnYs
Oh yes. 9. Dobre. Velmi dobre, hlavne ked clovek pochopi o co ide :) Spisovnost v priamej reci naozaj nema zmysel riesit. Vyjadrovacie navyky postav su predsa jedna z veci, ktore ich definuju.
23.11.2014
mayo
aj pre mna za 9, pekne pekne. hoci som pre istotu musel citat dva krat. tiez myslim ze "mi nehovor" je uplne v poriadku. akurat, toto sa nepise ?!? staci ?!
25.11.2014
Milano
Fajnové. Beznádej, strata ľudskosti, pochmúrny svet kde nieje miesto pre empatiu, miesto kde sa každý stará len o seba...za každú cenu..
18.02.2015
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.