Poviedky

Fantastická poviedka, anonymné kolo
poviedka o písaní krešťanského filmu
Rozhanovské pole, švárny šuhaj orie, Jeho pluh podchvíľou kosti odhaľuje. Zavše tiež vyorá dáky kúsok zbroje, Tam pri Rozhanovciach padli celé voje.
V ďalekej budúcnosti si zvyšky zničeného sveta podmanil Sergej Orlov. V režime, ktorý vytvoril, bolo každé semienko odporu zničené obzvlášť krutým spôsobom. Aj napriek tomu sa objavili ľudia, ktorí boj o slobodu nevzdávali. Príbeh popisuje osudy dvoch sestier bojujúcich na strane odboja.
Na zamrznutej kamennej dlažbe zazvonili podkovy, keď sa na malé nádvorie vrútil ušľachtilý čierny vraník nesúci vysokého jazdca zahaleného v tmavom plášti. Erdžanie vyčerpaného koňa prerušilo volanie z druhej strany dvora: „Podarilo sa? Našli ste to?“ volal zadýchaný postarší gróf utekajúci priamo cez zasnežený trávnik. „Áno, pane!“ hrdo hlásil mladý jazdec, ktorý medzitým elegantne zosadol z koňa, „mám celý zvitok, je neporušený.“ Grófovi sa na tvári objavila zmes radosti a obrovskej úľavy. „To je úžasné! Konečne sa dozvieme, ako to v skutočnosti bolo.“
Cez tŕne vedie cesta ku hviezdam...
Príroda je plná významných či zdatných hudobníkov. Niekedy postačí sa započúvať do ticha a väčšinou postrehnete dákeho muzikanta vyhrávať. Že ho nenájdete?… Asi si dajú záležať na súkromí a anonymite.
Môj experiment v češtine. Vopred sa ospravedlňujem za gramatiku.
Uprostred noci sa prebudí a lapá po dychu. Myslí si, že je na základni a klesol mu prívod kyslíka, ako keď bol malý chlapec. Nikdy na to nezabudne. No teraz je na skutočnej planéte, so skutočnými stromami, ktoré dávajú každému toľko kyslíka, že ho nemusia mať na prídel. Čo by za to dali osadníci P344? Muž vie, čo je jeho misiou. Rozhodol sa ju splniť za každých okolností.
Dvaja cestovatelia sa na svojej púti pristavia na kus reči k usadlíkovi, aby sa popýtali na cestu.
Jaké pohnutky nás vedou k tomu, abychom překonali svůj strach?
Cora a Nora boli sestry, ktoré žili už dlhé stáročia. Narodili sa v Grécku, keď ešte bohovia chodili medzi ľuďmi. Ich matka bola veľmi nadaná tkáčka Arachné. Jedného dňa si povedala, že keď už nemá medzi ľuďmi nikoho, kto by sa jej v tkaní rovnal, vyzve na súboj nejakého boha, v tomto prípade Aténu.
Malá služba, pre veľkého pána.
Aké to asi je, keď sny sú príjemnejšie ako realita? Emil takúto realitu zažíva. Deň, čo deň v tej istej nudnej práci a jediné potešenie, ktoré mu ponúka jeho kolega, je sex s radodajkou. To je pod jeho úroveň alebo nie?