Poviedky

Uprostred noci sa prebudí a lapá po dychu. Myslí si, že je na základni a klesol mu prívod kyslíka, ako keď bol malý chlapec. Nikdy na to nezabudne. No teraz je na skutočnej planéte, so skutočnými stromami, ktoré dávajú každému toľko kyslíka, že ho nemusia mať na prídel. Čo by za to dali osadníci P344? Muž vie, čo je jeho misiou. Rozhodol sa ju splniť za každých okolností.

Dvaja cestovatelia sa na svojej púti pristavia na kus reči k usadlíkovi, aby sa popýtali na cestu.

Jaké pohnutky nás vedou k tomu, abychom překonali svůj strach?

Cora a Nora boli sestry, ktoré žili už dlhé stáročia. Narodili sa v Grécku, keď ešte bohovia chodili medzi ľuďmi. Ich matka bola veľmi nadaná tkáčka Arachné. Jedného dňa si povedala, že keď už nemá medzi ľuďmi nikoho, kto by sa jej v tkaní rovnal, vyzve na súboj nejakého boha, v tomto prípade Aténu.

.

Malá služba, pre veľkého pána.

Aké to asi je, keď sny sú príjemnejšie ako realita? Emil takúto realitu zažíva. Deň, čo deň v tej istej nudnej práci a jediné potešenie, ktoré mu ponúka jeho kolega, je sex s radodajkou. To je pod jeho úroveň alebo nie?

Dnes je veľký deň pre Tomáša Polianskeho a nič mu nezabráni v tom, aby si ho vychutnal až do poslednej chvíle.

Vitajte vo svete, kde ľuďom určuje čas systém, ktorý rozhoduje o počte tabliet potrebných na prežitie. Vo svete, kde sa dá doslova hazardovať so životom a kde majú hackeri nielen svoje hrdinské poslanie, ale aj rodinné problémy.

Redaktor Herold Brodný odchádza na východ Slovenska spraviť článok o jedinečnom mieste. Nesie meno Obora a všetko je tam krásne - obrovské stromy, nezvyčajne rozkvitnuté kvety či jazierka plné rýb. Aké je však tajomstvo tohto miesta? A kto je tajomný modrý muž, ktorého začne spomínať pán správca?

Zobudíme sa zakaždým do nového "ja" a spánkom umierame?

For she´s a jolly good fellow...

Poznáte ňuňa? V údolí ústia Anduinu ich žijú celé stáda. Ako taký ňuňo loví? Poďťe sa pozrieť!

,,Naděje prostě není optimismus. Není to přesvědčení, že něco dobře dopadne, ale jistota, že má něco smysl - bez ohledu, jak to dopadne." (V.H.)

Hik. Hik. Hik. Hik. Lesom sa ozýval znepokojujúci, ale zároveň komický zvuk. Toto nebolo vzdychanie, vzlykanie, kýchanie, kašľanie, kvílenie či šepot, bol to... čo to, sakra, bolo? Neviem si vybaviť, ako sa to presne volalo, no čosi mi vraví, že sa to nedalo jednoducho potlačiť.